Bratři Bluesovi

Nenechte se zmást vizáží podomních obchodníků s vysavači, bratři Bluesovi klamou těly. Když pomineme, že zapáchají a že se je neustále snaží někdo zabít nebo dostat za katr, jsou to celkem sympaťáci. A taky (a hlavně) skvělí muzikanti. Z nepříliš originálního, leč velmi odvážného nápadu natočit celovečerní film založený na herecko-pěvecké účasti čerstvě zformované skupiny (původně šlo o skeč Belushiho a Aykroyda v Saturday Night Live), vzešla překvapivě konzistentní zábava. Zdůrazňuji slovo ZÁBAVA a zároveň nedoporučuji hledat za těmi mikro-výstupy povědomých tváří (James Brown, Frank Oz, Ray Charles, Steven Spielberg) a dlouhými automobilovými honičkami (z nichž minimálně ta poslední svou masivností vejde do dějin) něco víc. Apendix: Dan Aykroyd nesundá sluneční brýle za celý film ani jednou, John Belushi pouze na jeden dojemný okamžik. 80% Zajímavé komentáře: kitano, JohnnyD, `barocco (10.10.2009)

je zvláštne, aký kult nasleduje tento film, aký je populárny a úspešný vzhľadom na to, ako scenár vôbec nefunguje. vyše dvoch hodín filmu má veľmi prostý a subtílny príbeh, veci sa tu dejú viac-menej náhodne, zápletka ako aj jej riešenie spadnú z neba, chabý dej sa derie napred naivne ako delová guľa - podobne, ako dravá muzika a ako ústredná dvojica, ktorá najprv koná a potom rozmýšľa. konflikty a zápletky, prekážky a antagonisti prichádzajú bez nejakého varovania, opodstatnenia a rovnako náhle a bez akejkoľvek kauzality sa všetko vyrieši (celá bizarná úloha carrie fischerovej, johna candyho...); a napriek tomu sa na to dobre pozerá. 40 % je muzika, 40 % veľkorozpočtové šialené autonaháňačky čerpajúce z tradície grotesiek a zvyšných 20 percent je príbeh/scenár. tiež je zaujímavé, ako nesúrodo pôsobí zmes žánrov a prvkov, ktoré sa tu spolu nachádzajú a koexistujú vedľa seba. šialená crazy komédia, muzikál, hudobný film, road movie, krimi, buddie movie... no asi práve tou naivitou, priamosťou a hlavne úprimnosťou sršiacou z muziky, z energetického blues si to získava srdcia ľudí - je to o slobode, elwood a jake idú za svojím cieľom, berú to ako misiu, poslanie od boha, a nič ich nezastaví - aby napokon pokojne išli zodpovedať sa za svoj prestupky do väzenia... film je, samozrejme, zaujímavý aj tým, koľko legiend americkej bluesovej scény sa tu ocitlo a malo svoje epizódne a cameo roličky. veľmi zaujímavý a svojský počin. (28.02.2014)

Napriek kultovému statusu v USA sa jedná možno aj o nedocenenú klasiku. Asi žiadny iný film nespája svojím štýlom, obsahom a atmosférou 70-te a 80-te roky v americkej kinematografii. V 70-tych rokoch dominoval Nový Hollywood, experimenty, post-vietnamská depresia, skrátka veci, ktoré boli nejakým spôsobom "ťažké" alebo smutnejšie a umelecky ambicióznejšie - Apokalypsa, Taxikár, Krstný otec, Všetci prezidentovi muži, Rocky, Lovec jeleňov, Francúzska spojka, Vyháňač diabla, Činska štvrť, atď. V 80-tych rokoch naopak po úplnom komerčnom prepade Nebeskej brány v r. 1980 štúdiá experimentom, depresii a voľnej ruke umelcom zamávali a preorientovali sa na prístupnejšiu zábavu, odľahčený štýl, viac svetla, viac farieb, viac romantiky a energie po tej dekáde zmaru - E. T. Mimozemšťan, Návrat do budúcnosti, Spomienky na Afriku, Rain Man, Top Gun, Indiana Jones, Bláznivá strela, Ghostbusters, a pod. Nájdu sa v každej dekáde aj opačné príklady, ale celkový štýl či atmosféra vo filmoch prevažne zodpovedala tomuto rozdeleniu. Blues Brothers oba tieto štýly spájajú. Na jednej strane je film umelecky na pomerne vysokej úrovni (kamera, nasvietenie, hudobné čísla, kostýmy, koncept o dvoch bratoch v tmavých oblekoch s permanentne nasadenými okuliarmi) a nemá atmosféru len obyčajnej bláznivej komédie. Na druhú stranu sa jedná zjavne o zábavu, ktorá sa svojím obsahom nesnaží komunikovať nejaké ťažké pravdy o živote, získava si publikum aj známymi tvárami v malých úlohách a všeobecne chce baviť. Možno sa dá povedať, že forma a umeleckejšie uchopenie zodpovedá 70-tym rokom a obsah už rokom 80-tym. Film začína tým, že Jake (John Belushi) opúšťa väzenie, vracia sa do života a s bratom dávajú dokopy starú kapelu s cieľom, aby pomohli sirotincu, v ktorom vyrastali. Na začiatku je to obsahovo vlastne depresia a snaha vykúpiť vlastné hriechy niečím dobrým a na konci už sú zlé časy zažehnané. Tak ako Jake odchádza na začiatku z depresívneho väzenia, týmto filmom symbolicky opúšťa americká kinematografia depresívnejšie 70-te roky. Potom nasleduje divoká jazda plná zábavy s občasnou vážnosťou (80-te roky) a na konci sa zistí, že každá sranda niečo stojí a že tá nespútaná bžunda raz skončiť musí, ale to automaticky napriek tomu že životné problémy človeka skôr či neskôr dobehnú neznamená návrat k depresii (k 70-tym rokom), ale pokračovanie iným smerom (možno 90-te roky?). Pochybujem, že toto celé bol niekoho úmysel, ale podľa mňa neexistuje film, ktorý by formou a obsahom lepšie vystihoval akési oporné body, na ktorých bola kinematografia USA v 70-tyh a 80-tych rokoch postavená. A ono je to ešte k tomu aj sranda, kvalitne spravená (naháňačky), s nápaditými hudobnými výstupmi, dobrými hercami a vôbec podarená. Pre Aykroyda aj Belushiho asi umelecký, i keď nie komerčný, vrchol. (25.08.2021)

Povedená muzikálová komedie, nesoucí se hlavně v rytmu (jak již název napovídá) blues, soulu a rock'n'rollu. Ač více než dvouhodinový snímek, baví pořád, vtipné situace a momenty se střídají s nabušenými hudebními čísly a milovníci nejenom této muziky si přijdou na své. V miniroličkách můžeme vidět například Jamese Browna nebo Raye Charlese plus nedá mi to nezmínit Caba Hollowaye a jeho výstup v hotelu Palace, který jakoby za těch 50 let vůbec nezevšedněl. (13.03.2009)

Trošku zeširoka - s Blues Brothers jsem se setkal kupodivu ve formě plošinovky na vietnamských televizních hrách, alias pirátské Nintendo. Kromě podivných hrdinů a pekelné obtížnosti mě zaujala hudba a nějaký rok nato jsem zkoušel sledovat film na ČT. Bylo to pomalé, nic moc se tam nedělo, takže jsem usnul a probudil se až u slavného finále, kdy jsem měl pocit že jsem prospal něco skvělého. No neprospal. Blues Brothers jsou hudební komedie s jednoduchým příběhem - propuštěný vězeň a jeho brácha dávají znovu dohromady kapelu, aby vybrali peníze na sirotčinec. Bratři v černých oblecích a v černých brýlích vypadají jak dementi, moc sympatií nevzbuzují a jejich podání černošské muziky je dost slabé. Je tu pár vtipných scén (vystoupení v country klubu :D) pár výborných hostovaček od skutečných legend (James Brown, Aretha Franklin, Ray Charles) a výborné "main theme. A taky spousta absurdních scén (vražedkyně, nacisti, country zpěváci). Celkem by to šlo, kdyby to bůhví proč nebylo natažené na hrůzostrašné dvě a půl hodiny naprosto řídkého děje. Ovšem finále, kdy hrdiny pronásledují snad stovky (bourajících) policejních aut a poté tisíce policajtů, vojáků atd... je snad jednou z nejabsurdnějších (proč proboha?) a zároveň nejvelkolepějších scén, co jsem v takhle starém filmu viděl. Minimálně to stojí za shlédnutí a za 3*. (13.02.2024)