Místnost sebevrahů. Hater

(9,5/10). Naprosto geniální polský film, který mě dostal do kolen. Práce s budováním postav, gradující atmosférou a uvědoměním si vlastní zranitelnosti. Mrazí nad pomyšlením na tento film na který asi dlouho nezapomenu. Co všechno může vzniknout když se jeden ambiciózní a dost zvrácený mladík hodně snaží. Něco nepředstavitelného. Vynikající práce s hudbou a celkovou atmosférou celého snímku. Byly zde scény, kdy jsem zůstal v naprostém úžasu a užíval si tento neobyčejný zážitek, který se vám dostane pod kůži. Za mě se jedná o jeden z nejlepších filmů roku 2020 a poláci mají být pádem na co hrdí. (11.01.2021)

Ponejprv jsem chtěl filmu něco vyčíst, jako že má tu a tam trochu méně plynulý průběh nebo že herci a scénář jsou daleko od toho jít na dřeň. No ale když se řekne Joker, Hannibal Lecter nebo John Doe z filmu Sedm, tak už se Tomek dostává do dosti vybrané společnosti. Bacha na něj a bacha na současný svět. Ve chvílích, kdy Tomek přetváří svět skrze sociální sítě, je až reálně strašidelný. To byl záměr a ten se vydařil. (20.11.2020)

Určite nadpriemer najmä vďaka skĺbeniu myšlienky šírenia dezinformácií a myslenia chorého jedinca, ktorý sa doslova našiel “v obore”. Film nenudí, postupne graduje, záver je satisfakčný, “boľavý”, no koho už dnes baví sledovať drámu, ktorá trvá takmer dva a pól hodiny? Poliaci vedia, vedeli, a vždy budú vedieť. Ich tvorba je tej našej na míle vzdialená, keď niečo natočia, poväčšine to stojí zato, rovnako ako tento “Hate”. (02.09.2020)

Naturalistický thriller, ktorý otvorene podáva nielen spoločenské problémy súčasného Poľska (vzostup krajnej pravice), ale v konečnom dôsledku aj globálného Sveta. Rozoberajú sa tu témy imigrácie z tretích krajín a pôsobenie liberálnych politikov v bývalom východnom bloku a autori prinášajú aj pohľad do zákulisia PR agentúr, ktoré sa špecializujú na diskreditáciu celebrít a politikov. Sledujeme príbeh slizkého, kariéristického hajzla, ktorý sa práve v takej agentúre zamestná a veľmi rýchlo si osvojí špinavé praktiky spojené s nenávistnými kampaňami a vytváraním Hoaxov. Po čase však rozohrá hru, ktorá bude mať fatálne následky. Režisér Jan Komasa mňa po filme Corpus Christi znovu utvrdil, že je jedným z najväčších režisérskych talentov súčasného Poľska a k tomu je tu k dispozícii plejáda talentovaných hercov. Záverečná pasáž mi vyrazila dych a ešte veľmi dlho po dopozeraní som ostal v šoku. (05.05.2021)

Nerozumiem, čím to je ale v poslednej dobe mám naozaj šťastie na filmy, ktoré sú a rozvíjajú sa úplne iným smerom, ako som očakával. (Možno to v tomto prípade bude tým najdebilnejším popisom, aký som za dlhú dobu videl a pod ktorým som si predstavoval čosi úplne iné). Miestnosť samovrahov. Hater (ach ten názov) je snáď jedným z najlepších filmov stvárňujúcich sociopatickú myseľ (mladého) človeka. Podobne dobre sa podarilo stvárniť a obsadiť Todovi Phillipsovu Jokera Phoenixom. Musialowski je totižto bravúrnym objavom a zrovnania k fantastickému a omnoho skúsenejšiemu Phoenixovi sa vôbec nebojím. Pod režisérskou taktovkou Jana Komasy (Corpus Christi) je zrejme radosť hrať, nakoľko môžeme hovoriť hneď o niekoľkých úžasných výkonoch. Komasa je vychádzajúca režisérska osobnosť Polskej kinematografie, avšak dovolím si tvrdiť že svetového formátu. Ak bol Corpus Christi príliš lokálnym filmom a nemal ambíciu byť aj komerčne úspešným vo zvyšku sveta, Miestnosť samovrahov. Hejter je už úplne iný príbeh. Problematika polarizácie spoločnosti na pravicu a lavicu, konzervatívcov a liberálov, nazi-extrémistov a ultraliberálov a problematika dezinformácii na sociálnych médiách a nasledovný vplyv na spoločnosť ako takú, či chorú myseľ istých typov osobností sú skrátka natoľko celosvetovo aktuálne a zaujímavé, že film má (alebo mal) rozhodne ambíciu byť úspešný aj v zahraničí. Komasa ponúka pohľad do tohoto sveta skrz oči hlavnej postavy, ktorá je zároveň pozorovateľom a sprostredkovateľom rôznych protichodných názorov a napokon i hýbateľom deja. Komasa sa opäť ponoril do hĺbky mysle človeka a jeho postavy sú plnohodnotnými živými postavami a nie oba figúrkami na šachovnici šikovného rozprávača. Poliaci vládnu kinematografii strednej i východnej Európy a zrejme ich ešte dlho nikto nedobehne. Neostáva iné než tešiť sa na ďalší Poľský film ktorý mi príde pod ruku. (P.S. - to že som film takéhoto rázu spoznal vďaka Netflixu ma veľmi príjemne prekvapilo) (25.03.2021)