classic

„Zelený rytier” si nastavil latku hodne vysoko, teda čo sa tej celej štylizovanosti, bizarnosti a čudesnosti týka, a to ani nehovoriac o svojej prílišnej pomalosti, preto sa priam vyžaduje čo → najtrpezlivejší divák, keď film ako celok, by sa tým pádom mohol vskutku pekne odvďačiť všetkým potenciálnym nasledovateľom, keďže zároveň ponúka i mimoriadne prepracovanú vizuálnu stránku, s obzvlášť precíznymi uhlami pôsobivej Palermovej kamery, snáď od výmyslov sveta, ktorá si dokáže udržať nadštandardnú úroveň po celý čas, k čomu sa taktiež pridáva aj pozoruhodná výprava a kostýmy, a tak máte hneď také zvláštne cítenie, akoby sa režisér, scenárista, producent a strihač → David Lowery, vrátil pomocou "stroju času" do dávneho, temného stredoveku, kde skrytou kamerou, nakrúca jednotlivé udalosti, ktoré sa mi jednotlivo mihotajú pred očami, že väčšinou mávam ten (a)typický, skľúčený pocit, čo ešte výraznejšie umocňuje i filmové obsadenie → na čele s indicko-britským hercom Devom Patelom, ktorý v podstate od zlomového Milionára z chatrče, urazil neuveriteľný kus cesty, vôbec → herecký ansámbel spĺňa všetky potrebné kritéria k celkovej spokojnosti, no súčasne si treba naň i zvyknúť, napríklad švédska krásavica → Alicia Vikanderová, si dokonca zahrala ("až") dve postavy, a čo má hovoriť taký Peter Sellers z legendárnej Kubrickovej satiry: "Dr. Zvláštnaláska alebo: Ako som sa naučil prestať si robiť starosti a milovať bombu" , ktorý to zvládol s absolútnou bravúrou, však ? Nebudem zbytočne zmieňovať ostatných hercov, či aj herečky, keď každý z nich, dostane svoj malý, či väčší, herecký priestor. Na film som sa dosť intenzívne tešil, ale nakoniec iba zisťujem, že mám také zmiešané dojmy, keď určitá nadšenosť sa čoraz viac potýka s akousi rozporuplnosťou... PS: Zaujímavý Hartov soundtrack, stojí za pozornosť aj v takom význame → si ho vypočuť samostatne, čo vás bude možno baviť ("oveľa") viac, než dvoj-hodinový, náročnejší, filmový počin, ktorý i napriek tomu → stojí za minimálne jedno ucelené pozretie ?

„Ťažký deň” zo života Beatles, je popretkávaný samými gagovými scénami, hudobnými vložkami a vtipným dejom, ktorého priamou súčasťou je mimochodom i → údajný Paulov dedko, čo prináša do popredia neuveriteľné krkolomné situácie, ktoré sa asi najviac práve dotýkajú Ringa, ale ani John s Georgeom, nie sú ešte z toho úplne z obliga, pričom v podstate „Fab Four” , nakrúcajú film v prvom rade samých o sebe, a to konkrétne počas akurát prebiehajúcej »Beatlemánie« v maximálne, plnom prúde, spolu s dodatočným dodatkom - "dokumentárny nádych" , a tak trebárs hneď tá úvodná krivočiara sekvencia s vreštiacimi dievčatami, pôsobí nadmieru autenticky, čomu tiež napomáha i → mimoriadne strhujúce, čiernobiele prevedenie pod taktovkou špičkového britského kameramana Gilberta Taylora, kedy štyria chrobáci, budú čochviľa disponovať aj zaujímavým hereckým repertoárom..., a to ani nehovoriac o naspievaných pesničkách z ich tretieho albumu, keď do snímku sa ich zmestilo rovných 7, kde súčasne taktiež dodávam, že rovnako sa nazýva aj Lesterov svižný počin, ktorý vznikol na základe Starrovho výroku, ktorý si po namáhavej práci povzdychol: „Bol to ťažký deň.” Keď potom videl, že už je tma, opravil sa: „...noc, a z toho vzniklo → A Hard Day's Night. A na záver recenzent pridáva: „Pre (všetkých) fanúšikov, sa jedná už o akúsi automatickú povinnosť, a zase pre ostatných zvedavcov, ide o veľkú príležitosť, si chlapcov z Liverpoolu naveky vekov zamilovať..., či poprípade, keď ani jedno z toho nepripadá do úvahy, sa len tak príjemne pobaviť, kde necelých 90 minút, utečie ako voda.”

„Nech žije republika” (Ja a Julina a koniec veľkej vojny), je mimoriadne »roztržitým« , kinematografickým počinom, neustále sa zmietajúcim v troch časových rovinách, t. j. v dynamických flashbackoch, ďalej, v pohnutej prítomnosti, a napokon i v protagonistových (Oldřichových) bujarých snových predstavách, vďaka čomu ho jednak považujem za čisto « experimentálny výtvor » , čo má mimochodom svoje tradičné plusy, ale samozrejme sa ponúkajú aj ("časté") mínusy, aspoň ja classic, to tak i bezprostredne vnímam, že tým pádom sa jeho samotné sledovanie, stalo pre mňa osobne akýmsi rozpačitým zážitkom, ktorému som síce venoval dve hodiny zo svojho života (vždy oveľa lepšia alternatíva, ako povedzme - vysedávať v krčme !), no i napriek tomu, ich vôbec neľutujem, keďže sa bolo stále, ako sa povie, na čo pozerať, len na margo ešte dodávam, že na spôsob "z každého rožku trošku" , čo môže buď niekoho veľmi osloviť, alebo skrátka poriadne otráviť, keď recenzentov objektívny pohľad, sa v podstate nachádza kdesi v zlatom strede celkovej (ne)spokojnosti, pretože asi ani extra zvlášť neviem, čo si mám celkovo myslieť o tomto Kachyňovom filme, ktorý prechováva akúsi zvláštnu úctu k cicavcom z čeľade koňovitých ? Pozrel som si to, ale viac krát to vidieť už nehodlám. Na jedno pozretie bohato stačí. PS: Viacej stráviteľnejší snímok, než práve obdobné Pomaľované vtáča, ale zase na druhej strane, naturalistickému Idi i smotri, nesiaha ani po členky !

„Ľahký jazdec” je americký, legendárny, kultový a nezávislý kinematografický počin z konca 60. rokov - dvadsiateho storočia, ktorý je napokon predsa »závislý« na finančných prostriedkoch → producenta, scenáristu a herca v hlavnej úlohe → Petra Fondu, sledujúc cestu dvoch kamarátov na motocykloch Chopper, ktorí si to zrovna namierili z L.A. do New Orleans, a to konkrétne na vychýrený karneval Mardi Gras...☺ Z juhozápadu Los Angeles do mesta na juhu v Louisiane, je vzdialenosť cca 1 892 míľ, čo je v prepočte na kilometre → 3 044,228 km, a tak počas toho budú musieť nielen trochu častejšie (na)tankovať, či poprípade niečo zjesť a vypiť, ale súčasne aj postretať mnoho ľudí, medzi ktorými by som našiel napríklad i → „deti kvetov” , psychedelickú mládež, tzv. hnutie hippies, kam ich v podstate zavedie »cudzinec na diaľnici« , pričom fúzkatému Billymu, a ani Wyattovi, alias „kapitánovi Amerika” , nie je táto uvoľnená komunita absolútne cudzou, keďže oni dvaja sú priamo hippisákmi, ktorými bude okolie čochvíľa poriadne pohŕdať... , a to najmä → agresívni južania („rednecks”), ktorí si nekladú servítky pred chlebáreň, a do toho sa rovnako pridáva i nekonečné « drogové opojenie » , a to ani nehovoriac o kľúčovom zoznámení sa s naprosto svojským právnikom Georgeom Hansonom vo väzení, s ktorým sa im na chvíľu skrížia kolesá, a tak sa snáď už naskytá otázka sama od seba: „Ako sa ich putovanie vlastne (s)končí... ?” / Dennis Hopper je síce oficiálne uvedený, ako herec, autor scenára a režisér, ale myslím si, že sa musel nakoniec spoľahnúť predovšetkým na skúsenosti renomovaného kameramana → maďarského pôvodu, Lászlóa Kovácsa, ktorý vytvára fascinujúcu kompozíciu obrazu, ešte okorenenú i šikovnú strihovú skladbu Donna Camberna, a čo by to celé bolo bez dobových pesničiek, trebárs od → Steppenwolfu, The Byrdsu, či aj od The Jimi Hendrix Experience, však ? Jednoznačne film urobil cez noc superhviezdu z JACKA NICHOLSONA, ktorý sa predtým pohyboval v druhoradých produkciách z dielne Rogera Cormana, ale až teraz KONEČNE prestúpil do prvej, najvyššej ligy jagavej svietivosti, kam sa bohužiaľ paradoxne »nikdy« nepodarilo dostať dvom ústredným protagonistom → Petrovi Fondovi, a ani Dennisovi Hopperovi, a to i napriek tomu, že si zrejme asi ukrojili najväčší kus z koláča, keď by sa následne mohlo zdať, že Nicholson dojedal iba jeho zbytky, no na rozdiel od nich, na mále hereckého priestoru, predviedol → nadštandardný herecký výkon, zatiaľ čo sa oni dvaja zvyčajne pohybovali v štandardnej obyčaji. Film s rozpočtom 400 000 $ oslovil mladých kombináciou drog, rockovej hudby a násilia a v kinách zarobil viac než 16 miliónov dolárov, čím mu trasu vydlaždil môj mimoriadne obľúbený → Bonnie a Clyde. Som si extrémne istý, že táto záležitosť asi nie je určená úplne pre všetkých !?

„Kočiar do Viedne” mal "pôvodne" odviesť dvoch rakúskych dezertérov do bezpečnej zóny, pričom sa tak malo (u)diať z 03. na 04. mája 1945, čo jasne predznamenáva, že vytúžený koniec II. svetovej, a «obzvlášť i extrémne brutálnej» vojny, sa jednak konečne blíži ku koncu, ale akési psychologické zovretie troch kľúčových, resp. dvoch postáv, ešte stále nie je vo svojom cieli... Dedinskej žene menom Krista, najprv Nemci »pre výstrahu« obesili muža, pretože ukradol pár vriec cementu, aby následne potom dvaja nič netušiaci vojaci vošli do domu smútku, prikázali vdove pripraviť voz, zapriahnuť kone a ísť s nimi... Zbehovia sa volajú Hans, ktorý má perfektnú pamäť na dátumy a ranený stúpenec nacizmu, ktorého meno sa vôbec nespomína. Vdovicu ženie vpred jedine túžba po pomste, že by si mohla zgustnúť na týchto dvoch úbožiakoch, keď jednému z nich, dokonca dohára sviečka, a tak možno ten ďalší si ani bohvieako extra nevšíma, ako sa im postupne "sami od seba" strácajú veci, na čo príde až neskoršie, kedy sa situácia čoraz intenzívnejšie vyostruje. V podstate sa po celý čas zvyčajne pohybujú naprieč dlhým lesiskom, ktorý zrejme na všetkých pôsobí, ako (ne)konečný labyrint plný samého úskalia, kde by teoreticky mohli pomôcť "dobrí partyzáni" , ktorí predsa poznajú les, ako svoje ponožky, všakže ? / Renomovaný český režisér, pán Karel Kachyňa, nakrútil mimoriadne depresívny film, čo rovnako podtrhuje jeho zvlášť strhujúca čiernobiela kamera, a to ani nehovoriac o rešpektovanej českej herečke Ive Janžurovej v hlavnej úlohe, ktorá si v 1/2 snímku, vystačí čisto s neverbálnou komunikáciou, keďže jej mimiky tváre a gestikulácie, hovoria úplne za všetko. Presne takýto počin patrí do zlatého fondu SVETOVEJ kinematografie.

„Kronika” kamerových záznamov, pod taktovkou režiséra a kameramana v jednom -  Andrewa Detmera, naberá čoraz viac na obrátkach, pričom, občas svoju digitálnu kameru požičia kamarátom - bratancovi Mattovi Garettymu a Steveovi Montgomerymu, že v podstate ešte všetci traja vlastne navštevujú strednú školu, keď v úplne prvej scéne, sa najprv prezentuje sám Andrew, ktorý práve svojmu prepitému otcovi, niekdajšiemu profesionálnemu hasičovi, zdeľuje, že "odteraz bude všetko nakrúcať" , aby sa hneď vzápätí presunul i do vedľajšej miestnosti, kde mu akurát pomaly umiera - milujúca matka na rakovinu, keď nakoniec sa poberá do neobľúbenej vzdelávacej inštitúcie, kde ho neustále šikanujú, a tak sa dá navrch dodať najmä to, že skrátka, »život má, ako gombička« ! Až počas nočnej párty, keď náhodne objavia istú dieru v lese, pod ktorou sa ukrýva akási jaskyňa, čo im dodá špeciálne schopnosti, obzvlášte tie telekinetické, a to ani nehovoriac o tých levitačných, tak zdá sa, že im od tohto okamihu «svitá nádej na (oveľa) lepšie časy» , keďže by mali byť tým pádom - naprosto bezstarostnými i neohrozenými zároveň... Ale čo v takom prípade, ak sa im to nedajbože, začne vymykať spod kontroly, najprv - nevyspytateľnému Andrewovi ? / No, (od)vtedy to začína byť konečne zaujímavejšie, ako trebárs vystrihnuté z komiksových filmov zo ziskuchtivej dielne Marvel, ktoré našťastie ešte neboli tak "extrémne" rozšírené, ako v súčasnosti, kde sa taktiež premiestnili i na televízne obrazovky, a presne podľa toho sa na to i pozerám... Je to spracované v duchu: "found footage" filmu, napríklad niečo na spôsob predchádzajúcich zárezov, akými boli Cloverfield, či povedzme Blair Witch Project, alebo nasledujúcich nepodarkov, typu "Paranormal Activity" . Zo začiatku mi to trochu pripomínalo príbehy šialencov zo série "Jackass" , ktorí sa väčšinou zabávali nielen na svoj vlastný účet, ale predovšetkým aj na ten cudzí, no akonáhle začali svoje "talenty" viacej a intenzívnejšie rozvíjať, tak snáď automaticky do úvahy prichádzali problémy s tým spojenými. A tie vskutku aj prišli, že páčiť sa nám asi nebudú, však ? Komédiu, čoskoro vystrieda hutná dráma, ktorá nás zrejme zasiahne skrz-naskrz ! Škoda, že si nádejný filmár - Josh Trank, skomplikoval kariéru s Fantastickou štvorkou, asi očividne mal veľké oči... Z ústredného hereckého tria, to jednoznačne herecky najďalej dotiahol len Michael B. Jordan, ktorý začínal aj v takomto pozoruhodnom scifíčku.

„Krížom krážom” vandroval, a to zhruba od Chicaga až po Oklahomu, keď najprv sa k dopravnej firme pridal, aby sa následne potom i po naftových poliach túlal, že nakoniec sa predsa domov, do »Mesta anjelov« znovu vracia , kedy opäť by rád také peniaze prevážal, konkrétne prostredníctvom spoločnosti Horten's, alebo aj povedzme sa k mimoriadne atraktívnej "bývalke" vrátil, no postupne si začína čoraz viac uvedomovať, že už skrátka asi nič nie je také, ako bývalo predtým, a to ani nehovoriac o tom, že «dva krát do tej istej rieky nevstúpi(š)» , však... ? Teoreticky by to možné bolo, ale to by sa zase Anna nemohla zapliesť s "nebezpečným živlom" - Slimom Dundeeom, ktorý dokáže napáchať veľké škody, ako keď udrie tornádo, no i napriek tomu sa s ním dal navrátilec Steve Thompson do extrémne riskantného kšeftu. Očividne mal na to určitý dôvod, čím chcel v podstate vykľučkovať z obzvlášť zapeklitej situácie. Všetko sa akosi strašne komplikuje, že do poslednej minúty nemám ani najmenšieho poňatia, ako a kam sa vlastne naše postavy dostanú ? / Skoro celý príbeh zastrešuje retrospektíva, v ktorej mi protagonista Thompson zároveň vysvetľuje dané súvislosti, pričom na začiatok sú (všetky) karty rozdané, keď sa trochu neskoršie ocitnem na akomsi osudnom "rozhraní" , odkiaľ niet už asi žiadneho návratu, a práve odvtedy sa to začínalo akosi scenáristicky rúcať, ako nejaký domček z karát, čo zapríčinilo i pokles môjho záujmu pred film, ako celok. Plusové body by som jednoznačne udelil nielen charizmatickému Burtovi Lancasterovi, ale aj vskutku nádhernej, kanadsko-americkej herečke, tanečnici a speváčke - Yvonne De Carloovej, z ktorej som bol inak - úplne namäkko ! Predchádzajúci počin The Killers, od emigrantského režiséra - Roberta Siodmaka, bol majstrovským príspevkom do sekcie čierneho filmu, čo sa už bohužiaľ o jeho nasledovníkovi povedať vôbec nedá, i keď ma do väčšej, prvej polovice, veľmi bavil. PS: Ak budete pozorne sledovať, tak stopercentne postrehnete mladého Tonyho Curtisa ?

„Brightonská skala” , je buď jeden z gangsterskej bandy okolo Pinkieho Browna, t. j. Dallow, Spicer a Cubitt, možno dokonca i novopečený boss sám, keď je už vari 45-ročný, niekdajší člen gangu, William Kite po smrti, alebo to nie je nakoniec ani jeden z nich, že by konkurenčný rival Colleoni, predsa vedel o tom povedať trochu viac... ? A či sympatická a mimoriadne naivná servírka Rosa, neustále nosí na nose nasadené "ružové okuliare" , to je ďalšia vec na poriadne zamyslenie, ktoré súčasne svojim bystrým okom rovnako pozoruje i amatérsky detektív - Ida Arnoldová, a toho je ešte oveľa viacej, čo bude divákovi postupne vŕtať hlavou, až sa napokon všetko podstatné dozvie, najmä, o koho sa to v názve filmu vlastne jedná ? / Richard "Dick" Attenborough, bol najprv zaujímavým hercom, aby sa následne okrem toho mohol stať i zaujímavejším režisérom - par excellence, viď 8-oscarový, kinematografický klenot - Gándhí. No i napriek tomu ma jeho »cynické herectvo« , zrovna v tomto prípade, akosi príliš neoslovilo. S vedľajšou postavou Rose, zachádzali scenáristi do neuveriteľného extrému, čo sa týka jej celkovej naivity, čím sa automaticky vytrácala vierohodnosť, tým samozrejme klesalo aj hodnotenie filmu, i keď pri ňom začínal budúci - špičkový pracovník za kamerou Gilbert Taylor, teraz momentálne, ako "druhý kameraman" . Vôbec, snímok je veľmi zručne nakrútený, keď prvý z dvojice bratov, John režíruje, a ďalší Roy, iba čisto produkuje, a tak sa bratia Boultingovci, postarali o pozoruhodný britský film noir, ktorý by si asi odo mňa zaslúžil väčšie sympatie, no niečo mi tomu bráni, aby som tak aj učinil.

„Predzvesť” , že samotný ANTIKRIST sa (tentokrát) vrátil v podobe malého chlapca, nie je vonkoncom extra pritiahnutou za vlasy, v podstate čomu už hneď nasvedčuje najmä úvodná sekvencia z Ríma zo dňa 6.6. o 6. hodine ráno, kedy americký ambasádor - Robert Thorn, si zatiaľ dianie okolo seba príliš neuvedomuje, i keď zase na druhej strane, musí ihneď vyriešiť jeden obzvlášť, zaťažkávajúci problém, nielen jeho sa priamo dotýkajúci. Nakoľko sa manželke Katherine narodilo dieťa, ktoré vzápätí zomrelo, o čom mimochodom ani len netuší, práve preto sa veľvyslanec pokusí zorganizovať rýchlu "výmenu" , aby si totiž ničoho nevšimla, a čuduj sa svete, ono to normálne funguje, ako (ne)spoľahlivé švajčiarske hodinky, ktoré by sa vskutku mohli neskoršie i pokaziť, trebárs na piate narodeniny "poslušného synčeka" Damiena... ? Pomocnica si konkrétne zrovna pre neho, prichystala jedno milé, »narodeninové prekvapčo« , ktoré asi nikoho nenechá na pochybách, alebo všetkých necháva naprosto chladných ? Toto znamenie skrátka neveští absolútne nič dobrého, čo si začína asi uvedomovať i akurátne prítomný fotograf Keith Jennings, ktorého následne vyvolané fotografie ukazujú nelichotivé znaky, ktorým sa súčasne nedá utiecť, čo bude mať za následok pribúdanie samých mŕtvych, a to tak extremnými spôsobmi, že pri tom ostáva rozum stáť ! A príchod ďalšej "Mary Poppins" , to celé iba zaklincuje... / Pár rôčkov naspäť som trochu skritizoval Donnerov mimoriadne pôsobivý thriller-horor, ktorému som až teraz konečne prišiel na chuť, lebo som si všímal také «detaily» , ktoré mi predtým zrejme unikali. Režisér si totálne zakladá na vizuálnom štýle jednotlivých sekvencií, ktoré sú s maximálnou bravúrou spracované, a to i vďaka prispeniu špičkového britského kameramana Gilberta Taylora, ktorý spolupracoval i s takými režisérskymi kapacitami, akými bezpochyby sú - napríklad Kubrick, Polanski, Hitchcock, či aj Lucas, a to už hovorí samo za seba, však ! Zatiaľ čo "legendárny" Exorcista bol izolovaného, interiérového zovretia, tak Omen sa nebojí ísť i do rôznych talianských, anglických a izraelských exteriérov, čo je ešte intenzívnejšie, čím sa vlastne vytvára perfektný, pochmúrny tón, k danému žánru tak potrebný. Rovnako ako je zvládnutá výtvarná stránka filmu, je i hudba Jerryho Goldsmitha taktiež pozoruhodnou, ktorú sa určite oplatí vypočuť samostatne. Obsadenie Gregoryho Pecka môže u niekoho vzbudzovať podozrenie, či sa do svojej postavy hodí, ale všetky pochybnosti sa čochvíľa vytratia, pretože Herec sa zaujímavo stotožnil so svojou postavou. Zručne mu sekunduje parťák David Warner, známy aj z katastrofického veľkofilmu Titanic. A Lee Ann Remicková , je nemenej interesantnou, že predstaviteľ Damiena - Harvey Spencer Stephens, nemá toľko hereckého priestoru, koľko by v skutočnosti mal mať. Skôr je dej (scenár) situovaný skrz-naskrz optiku charakterov, ktorí ho obklopujú. Richard "Dick" Donner, nakrútil nadčasový film, ktorý stále dozrieva, ako víno !

„Klamár Jacob” dovtedy klamal, pokým svitala nádej na lepšie zajtrajšky, ktoré vôbec niekedy aj prišli, alebo aké mali vlastne ľudia vyhliadky v ghette, keď im každý jeden deň hrozila deportácia do koncentračného tábora... ? Mám schvaľovať konanie Jacoba Heyma, z ktorého sa vykľul akýsi "patologický klamár" , alebo ako by ste sa vy zachovali práve na jeho mieste, povedzme - úplne navlas rovnako... ? Samovraždy nebývali absolútne ničím novým, áno, na dennodennom poriadku, pričom odteraz, akoby priam nastala ich definitívna stopka ! Tak predsa to má potenciál rozprávať ("prezentovať"), aké sú "nové správy" z jeho skvelého RÁDIA , t. j. ako postupujú Rusi, kedy bude konečne koniec krviprelievania... ? I malá Lina, sa určite poteší ďalšej rozprávke, však ? Aj dvaja zamilovaní holúbkovia Mischa s Rosou, majú hneď lepšiu náladu, akonáhle sa dozvedajú "pozitívne informácie" . A niekdajší "barber" Kowalski, už premýšľa, ako potom rozbehnúť čerstvý biznis... / Do deja sa súčasne a »sústavne« primiešavajú i skvostné flashbacky, tiež aj náležité predstavy o budúcnosti, že celému sledu vývoja udalostí, dominuje najmä hlavný aktér - český HEREC pán Vlastimil Brodský, a to konkrétne v mimoriadnom: východonemeckom-československom filme o holocauste, nominovanom na Oscara, pod režisérskou taktovkou Franka Beyera, ktorý vskutku nakrútil dosť strhujúci snímok, čo ma nikdy nenechával chladným, i keď som tušil, ako nakoniec skončí, nič nemení na tom, že sa jednalo o čosi naprosto fascinujúce, čo ma mierne povedané - vyviedlo z rovnováhy. PS: Nemyslím si, že by bol príbeh čisto fiktívnym.