Čachtická paní

sklamanie. Nedokážem neporovnávať s Jakubiskovou verziou, potom mi The Countess vyjde ako maximálne priemerný film, kt. mi nič nepriniesol, ani snahu o nový pohľad, či zaujímavé spracovanie. Bathory bola aspoň vizuálne zaujímavá, miestami krásna, tu išlo len o šokujúci príbeh. Budem absolútne povrchná, pretože jediné plus bude asi iba Daniel Bruhl. I keď ani ten ma nepresvedčil. Veľmi ľadové, pomalé, miestami nechutné /nemám rada naturalistické scény/. Koniec ma priviedol do rozpakov, pretože popieral celú zápletku a v podstate uznal, že išlo hlavne o boj o moc, čo v podstate zobrazil Jakubisko, no v celom filme. Nevidím zmysel, keď si niekto napíše, zrežíruje, produkuje, zahrá svoj film, napíše k nemu hudbu a "ukradne" celý film pre seba. Špecializácia by možno pomohla. (21.06.2009)

Jeden z najhnusnejších filmov, aké som kedy videl. Báthoryčka je tu za skutočnú psychopatku a aj keď sa kamera snaží nezobrazovať toho príliš, tak aj to málo stačí, aby ste boli zhnusení na poriadne dlhú dobu. To, že sledujeme vlastne iba jednu verziu udalostí, pretože "históriu píšu víťazi", na veci nič nemení. Je škoda, že film má iba niečo cez 90 minút a tým pádom aj dve ústredné myšlienky sú podané dosť polopate a celý záver príliš skratkovito. Nakoniec vám ale viac utkvejú v mysli obrazy takej trojitej popravy a zohavených mŕtvol mladých panien po týždňoch rozkladu. Všetci sa točia okolo Báthoričky ako keby bola najkrajšia žena na svete, lenže to v tomto stvárnení to Julie Delpy rozhodne nepatrí a i keď po rokoch musím skonštatovať, že je to vážne lepšie ako Jurajova verzia (tam by som dnes išiel určite v hodnotení podstatne nižšie), tak Anna Friel je čo sa týka krásy úplne iný level. (29.12.2018)

„Prečo keď zasadím do zeme semeno, vyrastie strom a keď tam dám človeka, nič sa nestane?“ – „Lebo semeno je živé, kým človek ide do zeme mŕtvy.“ – „A keď ho tam dám živého?“ He-he-he. No. Takto. Učili ma, že správne použitý vulgarizmus niekedy povie viac, ako sto básní. Takže. BATHORY (2008) Juraja Jakubiska bol kurva film. Kontroverzný, rozporuplný, škandalózny. Ťažko nechal niekoho ľahostajným. V ére všedných politikov, všedných televíznych staníc a všedných moderátorov, to bolo v slovenských vodách nevídané. O rok neskôr prišla so svojou verziou o Čachtickej pani sympatická Francúzka Julie Delpyová (PRED ÚSVITOM, PRED SÚMRAKOM): režírovala, napísala si scenár, produkovala, verte neverte zložila hudbu a zahrala si hlavnú rolu. Pribrala do medzinárodnej koprodukčnej bandy Williama Hurta ako Turza (Oscar za BOZK PAVÚČEJ ŽENY) a mladého Daniela Brühla (GOOD BYE, LENIN!, DÁMY V ROKOCH) ako jeho ušľachtilého syna a výsledkom je... štandard. Tam, kde opulentná BATHORY dýchala atmosférou, sa teraz do pekných historických kostýmov oblečení pekní herci prechádzajú v pekných interiéroch a občas povedia niečo zaujímavé („Čo je väčší hriech? Vražda alebo chamtivosť?“ – „To sa čoskoro dozvieme. V pekle.“). Delpyová vlastne robila, čo mohla: dobrí herci podávajú dobré výkony (Hurt ale dostal skôr cameo, v ktorom nemá šancu vyrovnať sa monštruóznemu Rodenovi, dokonca i skúsená nahá Delpyová ma bavila menej, ako neskúsená oblečená Anna Frielová), niektoré zábery na lesy/hrady pekné (dva tri možno dokonca veľmi pekné) a príbeh už z princípu silný a nesmrteľný. (29.03.2010)

Celkově je to nějaké nemastné neslané, idiotsky se tu vražedné běsnění lokalizuje pouze do Čachtic a okolí (přičemž ve skutečnosti právě zde Báthoryová až tak často nepobývala, když jen na Slovensku vlastnila další čtyři výstavnější hrady a valná většina jejích obětí byla zabita na jejích maďarských a rakouských sídlech Sárvár, Keresztúr - dnes Deutsch Kreutz a Léka, nynější Lockenhaus) ale na druhou stranu se Julie Delpy docela podobá hraběnčiným dobovým portrétům a Nádasdy požírající jabko při rozhovoru s panovníkem je celkem zábavný. Vzato kolem a kolem, žádná velká sláva, ale pořád je to lepší než Jakubiskova srdceryvná pohádka o zrazené dobrodějce a jejích bylinkových koupelích. (31.10.2013)

Po prvé, film teda určite nevykresľuje skutočnosť, ale zakladá si na fámach a bohapustom mýte o krvavej grófke, ktoré boli už x-krát vyvrátené. Existujú na to historické spisy a dokumenty. Ale ako samostatný fiktívny konštrukt ujde. Film má atmosféru, dostatočné historické cítenie a niekoľko dobre odvedených trilerových scén. Samozrejme, vyzdvihuje to aj prítomnosť Willima Hurta. Nemôžem si však odpustiť a nespomenúť prerážajúci feministický podtón, kde každý muž je buď intrigár alebo hochštapler a ženy sú tie podvedené a využívané. Aj zo samotnej vraždiacej grófky bažiacej po panenskej krvi robia v závere obeť mužských intríg. Prejavuje sa v ňom aj typicky francúzska úchylnosť - neštítí sa lesbickej lásky či sado-masochistických chúťok a nijako ich ani nekritizuje. (14.12.2020)