Na krásnom modrom Dunaji

I na východ od našich hranic se v době polistopadové najdou filmy, bez kterých by svět mohl existovat v klidu dál. U nás jich však najdeme rozhodně mnohem víc. Několikrát jsem se u tohoto dílka i zasmál. Už si bohužel nepamatuji, zda kvůli nějakému vtipu, nebo jenom z lítosti. Jsem ale rád, že jsem tento film viděl. Člověk by měl zkusit vše. Pro tento film se prostě hodí jedna trefná parafráze. Mnoho povyku pro nic. Rozhodně bych ho neřadil do škatulky s nápisem "kultovní". Toto označení čítám poměrně často u filmů podobného střihu. Jenže - neotřelost není v přímé úměře s kvalitou. (15.12.2006)

To predsa nemohli myslieť vážne, to museli točiť s vedomím, že to je paródia. Nie, to nemohli myslieť vážne. Kamarátka preživšia najntísy sa nechala počuť, že to bol druhý najhorší film, aký videla v kine. Ja som sa bavil celý čas. Možno to bolo tým, že som bol pod vplyvom a že som to fakt nebral vážne. Však to boli samí ochotníci (a zopár hercov, napr. Labuda, Kovár, Stanke... a večne starý Korda). Musím uznať, že strih vynikajúci; keď ochotníci prechádzali Bratislavou (dychberúce zábery), tak sedeli aj trasy, aj pohľady zo všetkých okien. No a presne takto debilne si predstavujem mesto, do ktorého som sa zhruba v čase uvedenia filmu narodil. (05.09.2021)

Semjan preniesol cirkusovo-anarchistickú poetiku jakubiskovského charakteru do počiatkov modernej slovenskej republiky. Niekedy to vychádza, inokedy vôbec. Napriek tomu je NKMD tak trochu neprávom zabudnutý a nedocenený film. On totiž celkom zdarilo charakterizuje túto divokú dobu, "nesmrteľné" 90. roky a začiatok kapitalizmu. Taktiež genius loci dobovej Bratislavy je prvok, ktorý môžeme považovať jedine za prínosný. Začína to ako svižný akčný film, časom ale Semjan od deja značne odbočuje a venuje sa spomínanej anarchii, až to začne byť málinko ubíjajúce. Skrátenie a väčšie zameranie na dej by filmu iba pomohlo. (24.12.2015)

Na krásnom modrom Dunaji sa skladá asi zo 480 krátkych scén, čiže stále sa tam niečo deje. Dokonca ústredné trio robí z každej druhej situácie kovbojku - plazí sa po štyroch, lozí do auta cez strechu, obhadzuje sa všetkými vecami, ktoré prídu pod ruku, atď., čo pôsobí dobrodružným dojmom. Na základe uvedeného by ste možno povedali, že taký spád nemôže nudiť. Ale na strane druhej, už po polhodine ste videli dosť materiálu na iné dva slovenské filmy dokopy, ktoré by boli menej odvážne, ale so súvislejším príbehom. Toto je naopak svižný a originálny dej o hovne. Tým pádom tie dve hodiny trvajú fakt dlho, ale stojí to zato. Celkom ojedinelý úlet. Keď sa hovorí guilty pleasure, tak tu by sa hodilo guilty pride. Cítim sa hrdý, že tento dekadentný zázrak vznikol u nás. (16.02.2021)

Pomerne ťažký oriešok na analýzu. Je to akýsi slovenský, porevolučný pokus o Godardove Na Konci s Dychom, alebo Hopperovho Easy Ridera. Tj. voľný, slobodný, poloimprovizovaný film, v ktorom príbeh vznikal kolektívnou tvorbou režiséra a hercov v živom čase a tým pádom ide aj o akúsi generačnú výpoveď. Pomerne úspešne, autenticky, to zachytáva ducha miesta a doby. Robí tak s podobne prestrelenou krimi-žánrovou štylizáciou, ako Pišťankove Rivers of Babylon (prípadne aj ich neveľmi vydarená adaptácia). Pre mňa film však zlyháva na tom, že Semjan nie je Godard a Johanides, Kramár a Hajdu nie sú Belmondo, ani Fonda. U mňa určite zavážila i antipatia k týmto hercom, pri ktorých si neviem odmyslieť ich súčasné pôsobenie (najmä Kramár je dnes už svojou vlastnou karikatúrou) a tým pádom mi ich vtipy neprišli vtipné a ich poetika neprišla poetická. Napriek kúzelným jednotlivostiam je to koncepčne taktiež pomerne neujasnené, nesmeruje to takpovediac odnikiaľ nikam. Hoci to bol to nepochybne zámer, pri týchto filmoch nás však podľa mňa musí baviť práve cesta. Nemení to však nič na tom, že ide o historicky významnú súčasť slovenskej kinematografie (subjektívne hodnotiteľnú kdekoľvek od jednej hviezdy po štyri). 2,5* (28.11.2021)