Poznáš muže svých snů

Woody Allen zoberie človeka - celkom normálneho - takého čo túži po láske, má nejaké sny, pohybuje sa v nejakom prostredí, má určité sociálne zázemie, potreby, koníčky, klady a zápory a rozoberie ho do najmenších detailov. Pridá k nemu ďalšieho a ďalšieho a takto to pokračuje dovtedy, dokým nevznikne okruh ľudí, natoľko zaujímavých, natoľko skutočných, aby mohli vytvoriť príbeh. A potom začne ten príbeh rozprávať. Ďalší film o vzťahoch z pera umeleckého gurmána zo zmyslom pre detail, pre stavbu príbehu a pre vtipné, melancholické, často krát smutné, ale po všetkých stránkach pravdivé dialógy. Poznáš muža svojich snov, je jednoduchý film. Aj tak ale pôsobí komplexne. Postavičky sú vtipné, plahočia sa na pokraji tragédie a komédia - ako vlastne skoro každý - a rozprávajú normálny príbeh o snoch a túžbach. Herci fungujú dokonale ako typy bizarných postáv a každý z nich to hraje bezchybne. Komornejšie? Iste. Hnané viacej do drámy? Samozrejme. Ale vôbec to nestráca svoje čaro a Allenov talent, ktorý vždy presne vie na aké miesto treba pritlačiť a ktoré treba nechať voľne plynúť aby si finálny obraz dotvoril samotný divák. Preto máme Woodyho radi. (03.01.2011)

tento film je oveľa viac než romantickou komédiou trpkou vzťahovou drámou, typická allenovská hudobná dramaturgia, nadnesený názov upozorňujúci na dôležitosť leitmotívu "okultizmu", ktorý je druhým rozprávačom príbehu, pričom ten prvý tiež prejavom podporuje "odľahčenosť" síce zvádzajú k tomu, že človek čaká humor, ale dočká sa len neskutočne boľavých právd o tom, akí sme, krutých zvratov a veľmi neveselých peripetií "rozpadajúcich" sa vzťahov: manželských, rodinných, pracovných. na woodyho naozaj až "pritrpký" kúsok vklinený medzi 2 podstatne veselšie dielka, ktoré ho kompenzujú (predošlý a nasledujúci film). charakteristický pre tento scenár je najme cynizmus - komentár rozprávača ešte asi nikdy nebol v kontraste s tým, čo sa hrdinom deje, taký cynický. ďalší prvok je skoro až divadelné záberovanie cez dlhé zábery, no nie statické, ale dynamické, sledujúce hrdinov motajúcich sa po "scénach" svojich súkromných divadiel. a posledným scenáristickým prvkom je "dekompozícia" - skoro každá mozaiková štruktúra naratívnosti smeruje k "zbližovaniu" a postupnému väčšiemu a väčšiemu prepletaniu sa jednotlivých rovín rozprávania, jednotlivých príbehov, kúskov mozaiky - no v tomto prípade sa "rozpadá", začíname v akej-takej "súdržnosti" príbehu jednej rodiny, ktorý sa postupne mení na viacero osobitných príbehov generácií, aby sa ešte ďalej od seba jednotlivé časti rozmieňali na menšie od seba sa vzďaľujúce jednotky: príbehy jednotlivých členov - a žiaden (alebo skoro žiaden) sa nekončí dobre, buď sa končí otvorene (s náklonom k "zlému" koncu) alebo len "menej zle". (05.03.2012)

Většinou mi Woodyho postavy zcela přesně sednou do svých rolí. Zde jsem měl ovšem brutální problém snést Josh Brolina v roli neúspěšného spisovatele. Ten člověk působí dojmem, že jeho psací dovednosti končí u vlastního podpisu. Dovedu si jej krásně představit do role ledajakého tvrďáka v akčně laděném filmu. V romantické komedii už prosím nikdy více. Zbytek hereckého osazenstva byl skvělý. Nejlépe svoji roli zvládla ne až tolik známá Gemma Jones. Líbilo se mi, že snímeček zachycuje rodinné trampoty vícero generací a vícero postav. To se vždycky hodí. Nechytí-li vás totiž jedna dějová linka, máte šanci, že u vás zaboduje ta další. Opravdu velice příjemná záležitost, která vám bránici nenatrhne a oči nerozpláče, ale nudit byste se neměli. Viděno v rámci Filmové výzvy 2017. Film mi vybrala uživatelka mat.ilda. (23.02.2017)

Woody Allen již poněkud vyčpělý a stále se opakující. Herci jsou sice fajn a jejich dějové linie jsou zajímavé, ovšem Woody si s nimi tentokrát nepohrál tolik, jak jsme zvyklí a celé mi to přišlo kapánek nedotažené až odfláklé. Dialogy mě po většinu času už moc nebavili a nějak jsem celou dobu už věděl, co od Woodyho čekat. Zkrátka jsem se na Allena až nezvykle nudil. Aspoň, že na Naomi Watts a Freidu Pinto se tady moc hezky kouká. (25.01.2011)

Woody Allen prostě umí a na jeho pozdních filmech si pochutnám stejně jako na těch starších. You Will Meet a Tall Dark Stranger je komorní tragikomedie, která by se snad více vyjímala na divadelním pódiu, ale působí nakonec stejně dobře i na plátně. Herci opět skvělí, sice mi neurotický charakter Woodyho Allena trochu chybí, stejně jako ostřejší satirický humor, ale celkově příjemné pokoukání... (01.01.2011)