Mary Reilly

Tak vidím, že väčšina ľudí tento film za nič extra nepovažuje. Preto si dovolím prispieť aspoň jedným nadšeným komentárom. Ja som Mary Reilly videla dosť dávno, ale pre mňa to je proste nádherný, mrazivý aj romantický príbeh s krásnou a trochu hororovou atmosférou. John Malkovich je skvelý všade a Julia Roberts sa pre ňu netradičnej úlohy ustrašenej a skromnej slúžtičky zhostila výborne. Z koexistencie dvoch hlavných postáv navyše sála jemné, ale citeľné erotično. Stephen Frears sa jednoducho nezaprie, je to skvelý režisér. (25.10.2005)

Tenhle kus s Julií Roberts mi dlouho unikal. Napravil jsem to až téměř dvacet let poté, nicméně s konstatováním, že až o tolik jsem nepřišel. Její oddaná služka bohatého a laskavého doktora Jekylla, měnícího se stále častěji ve zlého pana Hydea tuhle hororovou látku rozhodně nezachrání. Stephen Frears volí zoufale dlouhé záběry, ve kterých se toho příliš neděje. Atmosféru to má, zájem diváka si to však získává docela obtížně. (03.02.2015)

Kedysi ma tento film zaujal, neviem už, čím, pravdepodobne celkovým príbehom, pretože som ešte nemal prečítanú jeho predlohu. Medzičasom som Stevensonovu novelu prelúskal a zase na jej obsah z veľkej časti zabudol. Príbeh filmu ma teda teraz už nemal čím prekvapiť a hodlal som sa zamerať najmä na vzťahy postáv. V tomto ohľade ma to ale sklamalo. Film sa uberá pomalým tempom, mnoho sa nedeje. Nerozohráva sa ale príliš dramatickým spôsobom ani onen ľúbostný "trojuholník", ani mi nebolo dožičené preniknúť hlbšie pod povrch jednotlivých postáv. Problém samozrejme môže spočívať v mojej malej schopnosti nasať psychologické postrehy z málo explicitne vysvetľujúceho filmu, obávam sa ale, že skôr je to dôsledok neochoty tvorcov či konkrétne scenáristu trochu viac na diele zapracovať. Napr. postoj Mary k otcovi je iba naznačený v zaujímavej krátkej scéne z pohrebu. Pomerne otvorenou ponecháva film tiež podstatnú otázku motivácie dr. Jekylla k jeho výskumu; vystačiť som si musel s otázkou na Mary: "Nikdy ste netúžili po novom živote? ... Že by ste mohli robiť čokoľvek, čo by ste chceli, bez výčitiek svedomia?" - Ak film nielen po sujetovej, ale aj psychologickej stránke nevyniká, atmosfericky je takpovediac dokonalý. Takmer celý čas nás kamera vodí buď po tmavých priestoroch bohatého, ale kvôli majiteľovi s utrápenou tvárou, odmeranému správcovi a neustále neveselému služobníctvu stiesňujúceho domu alebo po špinavom, upršanom, taktiež tmavom a občas i krvavom (trh s mäsom) prostredí Londýna. Z tejto šedi a mĺkvosti sme vyslobodení iba raz a na chvíľu - a to pri návšteve falošne či povrchne rozjasaného verejného domu! Keď k tomu ďalej pripočítam zarasteného a svojskou "morálkou" vedeného pána Reillyho alebo chvíľku s chlapíkom, od ktorého mala prenajatý byt matka hlavnej hrdinky, ale najmä jednu z úvodných scén, keď o život krvavo prichádza budúci obsah taniera dr. Jekylla (presný význam tejto sekvencie pre filmový celok som možno nepochopil, bola ale v každom prípade impresívna), nemôžem nekonštatovať, že ako esencia ťažko definovateľnej depresívnosti je tento film naozaj pomerne majstrovským kúskom. Ak ho mám zhodnotiť celkovo, s ohľadom na (podľa mňa) odlišnú kvalitu troch zmienených rovín som na pochybách. Nechám sa ale po tejto svojej prvej repríze premôcť formou a prepáčim tomu slabší obsah: mierny nadpriemer... - Pomerne nevydarený je koniec, ktorý pôsobí veľmi otvorene, čo však zrejme nie je (iba) súčasťou "posolstva" filmu, ale (tiež) výrazom scenáristovej bezradnosti v úvahách, ako to "useknúť". Okrem toho pôsobí tam predvedená veľmi trikovomoderná scéna fyzickej premeny Hydea na Jekylla v surovo (pseudo)realistickom filme dosť cudzorodo. (04.03.2012)

Kdybych nebyla blbá a nezačala se před lety zajímat o fanfikci a obsah termínu "Mary Sue", tak na mě ta atmosférická, lehce úchylná romanťárna mohla fungovat stejně jako v dětství. Teď už z toho holt není nic jiného než typicky plochá verze původního materiálu zprasená o přítomnost spasitelské bezvýrazné panenky. Snad mi přečtení knížky za účelem pravděpodobného potvrzení tohohle závěru nebude trvat dalších deset let. (14.09.2013)

Misty velmi atmosfericke, ale jinak vcelku prumerne. John Malkovich predvadi opet bravurni vykon, ale Jekyll mu jde prece jen o neco lepe nez demonicky pan Hyde. Chemie mezi Malkovichem a Robertsovou da se rict funguje, scenar je vsak pomerne plochy a plytky, tudiz se vztah mezi obema nestaci moc rozvinout. A konec je vzhledem ke komornosti filmu ponekud podivny, az nepatricny. (03.10.2004)