Manželé z roku II

Myslím, že jde o můj osobní rekord. Tenhle film se snažím shlédnout uz přes 4 roky a dneska jsem ho viděl konečně až do konce! Málem jsem si z toho cvrknul! Po skončení jsem si musel dát panáka na oslavu úspěšně zavěšené mise. Byl to opravdu výkon. Film je totiž tak průměrně průměrný až je opravdu nezáživně těžce sledovatelný... (17.01.2014)

Ženatý, francúzsky protagonista: Nikolas Philibert; teda aby som ho predsa trochu presnejšie definoval, tak najprv »ubzikol« tesne pred vypuknutím: Veľkej francúzskej revolúcie do Ameriky [povedzme kvôli istému, trestnému činu v jeho vlastnej réžii], kde sa mimochodom usadil, pričom sa plánuje akosi zase znovu oženiť, o čom v podstate opačná strana takmer ani extra netuší, ktorá sa to napokon čochvíľa i dozvie, kedy snáď úplne jedinou možnosťou by vlastne bolo - vrátiť sa domov do Francúzska, medzitým niekde vyhľadať mimoriadne pôvabnú Šarlotu, a predovšetkým zrušiť manželský zväzok, čo je už priamo [od]teraz i vskutku dosť reálne, nakoľko sa «politická situácia» naprosto radikálnym spôsobom medzičasom razantne zmenila, t.j. starú monarchiu tentoraz vystriedala nová republika!? • Jednak na lodi: Lietajúca ryba, doplával až do Európy, a jednak neprichádza s prázdnymi rukami, pretože dolu v podpalubí sa nachádza naozaj väčšie množstvo obilia, ktoré by nasýtilo hladných, francúzskych, a to ani nehovoriac o namosúrených obyvateľoch v rámci celku, čo je i akousi »zlatou vstupenkou« pre tohto ústredného protagonistu, ktorému sa prislúchajúce problémy ešte iba začínajú... • A veľkou  škodou určite bolo, že akási postavička v podaní charizmatického, francúzskeho herca: Charlesa Dennera; skrátka pasažiera z príslušnej lode, ktorá vôbec nevkročila na francúzsku pôdu, čo považujem nielen za premárnený potenciál zo strany autora, ale zároveň i za celkové ochudobnenie zo strany celkového obsadenia, ktoré si síce nakoniec poradilo aj bez neho, no mohlo to byť ešte i oveľa viacej zaujímavejšie, ak by mu dajme tomu J-P Rappeneau, nezveril len takýto miniatúrny herecký priestor. • A zrejme najmä práve preto asi najväčšia ťarcha jednoznačne zasa spočívala na hlavnom predstaviteľovi v podaní J-P Belmonda, ktorý mi svojim hereckým, atletickým zovretím - znova patrične pripomenul svoju predchádzajúcu, legendárnu úlohu v podobe: Cartouchea, čo krásne korešpondovalo s jeho energickými schopnosťami. • Okrem už spomínanej "jobertky", sa zaskvela i talianska, herecká, sexy kolegyňa: Laura Antonelliová; do ktorej sa lámač ženských sŕdc - Bébel, behom nakrúcania veľmi zamiloval, a to všetko pred zrakom jeho aktuálnej, švajčiarskej partnerky: Uršuly Andressovej! • Pozoruhodne spracovaný, historický, komediálne ladený titul, na ktorom som si jednoducho obzvlášť kvalitne pochutnal. (21.01.2024)

Mám rád jiné Belmondovy filmy a přiznávám, že tento film mi zase tak znám nebyl. Například o dva roky později natočil Muž z Acapulca a v sedmdesátém sedmém legendární Zvíře. Manželé z roku II mě osobně přijde jako třeba Fanfán Tulipán s chutí se rozvádět a působící rozruch všude kam přijde ztvárněný Belmondem. Podle mě je to trochu slabší komedie mezi mnohými, které zvláště později natočil. Ale Marlène Jobert je okouzlující. (06.04.2021)

Troška manželské "Itálie" zasazená do historického období francouzské revoluce. Šuani, royalisté, drobátko zde zesměšňovaní, schopní pořádat plesy i mezi dobytkem na statku. Nikola Filibert, Belmondem ztvárněný bonviván a jeho životní láska Šarlota. Je jasné, že jejich vztah se bez pár facek neobejde, dodává to jejich lásce šťávu.Taková trošku taškařice bez většího smyslu, kostýmní film, asi i drahý, Belmondo holt táhl do kin. Není to špatný film, ale takový zmatený, bez větší pointy. 70% (24.02.2015)

Klasická francúzska ukecaná "taškařice" s kým iným, ako s Bebem. O čom to je, je asi úplne jedno. Nicolas zovšadial uteká, všetci ho naháňajú, ženské vrieskajú, samozrejme chcú Nicolasa, ale ten sa chce rozviesť. Nikoho neprekvapí, že to s tou túžbou po rozvode bude nakoniec inak. Viac vtipné v maličkostiach, ako v celku. Neviem, či sa v 70. rokoch zvýšil počet rozvodov vo Farancúzsku a Rappeneau si z toho robí srandu, tento nový zákon v 18. storočí však spôsobil v krajine dosť veľké terno a v týchto momentoch je film najvtipnejší. Vo francúzskej revolúcii prehľad nemám, takže satira na ňu mi trochu uniká. (19.03.2014)