Bratři Bluesovi

je zvláštne, aký kult nasleduje tento film, aký je populárny a úspešný vzhľadom na to, ako scenár vôbec nefunguje. vyše dvoch hodín filmu má veľmi prostý a subtílny príbeh, veci sa tu dejú viac-menej náhodne, zápletka ako aj jej riešenie spadnú z neba, chabý dej sa derie napred naivne ako delová guľa - podobne, ako dravá muzika a ako ústredná dvojica, ktorá najprv koná a potom rozmýšľa. konflikty a zápletky, prekážky a antagonisti prichádzajú bez nejakého varovania, opodstatnenia a rovnako náhle a bez akejkoľvek kauzality sa všetko vyrieši (celá bizarná úloha carrie fischerovej, johna candyho...); a napriek tomu sa na to dobre pozerá. 40 % je muzika, 40 % veľkorozpočtové šialené autonaháňačky čerpajúce z tradície grotesiek a zvyšných 20 percent je príbeh/scenár. tiež je zaujímavé, ako nesúrodo pôsobí zmes žánrov a prvkov, ktoré sa tu spolu nachádzajú a koexistujú vedľa seba. šialená crazy komédia, muzikál, hudobný film, road movie, krimi, buddie movie... no asi práve tou naivitou, priamosťou a hlavne úprimnosťou sršiacou z muziky, z energetického blues si to získava srdcia ľudí - je to o slobode, elwood a jake idú za svojím cieľom, berú to ako misiu, poslanie od boha, a nič ich nezastaví - aby napokon pokojne išli zodpovedať sa za svoj prestupky do väzenia... film je, samozrejme, zaujímavý aj tým, koľko legiend americkej bluesovej scény sa tu ocitlo a malo svoje epizódne a cameo roličky. veľmi zaujímavý a svojský počin. (28.02.2014)

Napriek kultovému statusu v USA sa jedná možno aj o nedocenenú klasiku. Asi žiadny iný film nespája svojím štýlom, obsahom a atmosférou 70-te a 80-te roky v americkej kinematografii. V 70-tych rokoch dominoval Nový Hollywood, experimenty, post-vietnamská depresia, skrátka veci, ktoré boli nejakým spôsobom "ťažké" alebo smutnejšie a umelecky ambicióznejšie - Apokalypsa, Taxikár, Krstný otec, Všetci prezidentovi muži, Rocky, Lovec jeleňov, Francúzska spojka, Vyháňač diabla, Činska štvrť, atď. V 80-tych rokoch naopak po úplnom komerčnom prepade Nebeskej brány v r. 1980 štúdiá experimentom, depresii a voľnej ruke umelcom zamávali a preorientovali sa na prístupnejšiu zábavu, odľahčený štýl, viac svetla, viac farieb, viac romantiky a energie po tej dekáde zmaru - E. T. Mimozemšťan, Návrat do budúcnosti, Spomienky na Afriku, Rain Man, Top Gun, Indiana Jones, Bláznivá strela, Ghostbusters, a pod. Nájdu sa v každej dekáde aj opačné príklady, ale celkový štýl či atmosféra vo filmoch prevažne zodpovedala tomuto rozdeleniu. Blues Brothers oba tieto štýly spájajú. Na jednej strane je film umelecky na pomerne vysokej úrovni (kamera, nasvietenie, hudobné čísla, kostýmy, koncept o dvoch bratoch v tmavých oblekoch s permanentne nasadenými okuliarmi) a nemá atmosféru len obyčajnej bláznivej komédie. Na druhú stranu sa jedná zjavne o zábavu, ktorá sa svojím obsahom nesnaží komunikovať nejaké ťažké pravdy o živote, získava si publikum aj známymi tvárami v malých úlohách a všeobecne chce baviť. Možno sa dá povedať, že forma a umeleckejšie uchopenie zodpovedá 70-tym rokom a obsah už rokom 80-tym. Film začína tým, že Jake (John Belushi) opúšťa väzenie, vracia sa do života a s bratom dávajú dokopy starú kapelu s cieľom, aby pomohli sirotincu, v ktorom vyrastali. Na začiatku je to obsahovo vlastne depresia a snaha vykúpiť vlastné hriechy niečím dobrým a na konci už sú zlé časy zažehnané. Tak ako Jake odchádza na začiatku z depresívneho väzenia, týmto filmom symbolicky opúšťa americká kinematografia depresívnejšie 70-te roky. Potom nasleduje divoká jazda plná zábavy s občasnou vážnosťou (80-te roky) a na konci sa zistí, že každá sranda niečo stojí a že tá nespútaná bžunda raz skončiť musí, ale to automaticky napriek tomu že životné problémy človeka skôr či neskôr dobehnú neznamená návrat k depresii (k 70-tym rokom), ale pokračovanie iným smerom (možno 90-te roky?). Pochybujem, že toto celé bol niekoho úmysel, ale podľa mňa neexistuje film, ktorý by formou a obsahom lepšie vystihoval akési oporné body, na ktorých bola kinematografia USA v 70-tyh a 80-tych rokoch postavená. A ono je to ešte k tomu aj sranda, kvalitne spravená (naháňačky), s nápaditými hudobnými výstupmi, dobrými hercami a vôbec podarená. Pre Aykroyda aj Belushiho asi umelecký, i keď nie komerčný, vrchol. (25.08.2021)

Cira pocta a laska k blues a k tomu sialena, sialene dobra komedia! Vo filme sa objavia take legendy ako Ray Charles, James Brown ci James Lee Hooker - nutno povedat, ze ich vystupy su famozne. A nezaostavaju ani dvaja nasi hrdinovia - cinycky "troublemakeri" a skvely muzikanti bratia Bluesovci, ktory predviedli paradne hudobno-tanecne cisla a hlavne sialenu "holy mission" ktorej ciel je ziskat 5000 dolacov na zachranu sirotcinca. Pani moji, uz si ani nepamatam, kedy som sa naposledy tak narehotal tak ako pri scene, ked Blues Brothers hraju v coutry-bare na podiu zakrytym pletivom :)))))) Zbytocne sa rozpisovat. Ak hladate komediu, pri ktorej sa budete chytat za pupok a este si aj zaspievate, pripadne zatrsate, toto je ta spravna volba! (10/10) (07.08.2007)

Tak, jak považuju Záměnu za sympatickou a i po letech velmi dobře fungující komedii, musím pro změnu konstatovat, že už po deseti minutách jsem u Blues Brothers cítil, že se Landisovou představou humoru a nadsázky v tomto případě jednoduše míjím. Nepřišlo mi to vtipné a především ten poměrně monotónní kolotoč honiček, automobilových srážek a výbuchů mi přišel pokud ne přímo hloupý, pak určitě ne chytrý. Česká komedie Trhák, kterou určitě nepovažuju za zářný příklad špičkového a chytrého filmu, mi v tomhle porovnání přijde jako majstrštyk pro intelektuály. Neseděl mi John Belushi, neseděl mi dabing u Dana Aykroyda, s rozpaky jsem přijímal jednoduchoučký, ba téměř neexistující příběh a scénář. Jediné, co mě oslovilo, byla hudba a v první půli jsem si říkal, že to vytáhne aspoň na 2*, ale poté, co se tam připletla country a film se přesunul do své závěrečné třetiny ve velké hale s koncertem pro policejní sbor a přítomné masy, už mě neoslovilo ani to. Celkový dojem: 25 %. (04.01.2014)

Verím že toto bola v 80 rokoch super komedia ktora bavila masu ludi no v súčasnosti v konkurencii tolko vyborných komedií to zapadá teda aspon u mna do obyčajneho priemeru, možno tomu nepomohla ani 133 minutova stopaž. Chvalim zaverečnu nevšednu nahanačku na ktorej sa podielalo mega vela ludi nič podobne som ešte vo filme nevidel, takisto ma potešili role Raya Charlesa a Carrie Fisher no nato aby som si film pustil druhy x to nestači. Davam 68%. (04.06.2017)