Emma Thompson

Nie je veľa herečiek, ktoré by dokázali s prehľadom zahrať postavy v klasických historických adaptáciách a rovnako presvedčivo by vedeli zvládnuť aj komediálne party. Jednou z nich je určite aj Emma Thompson, jedna z najuznávanejších britských herečiek súčasnosti.

Narodila sa 15.4.1959 v Londýne hercovi a režisérovi Ericovi Thompsonovi a herečke Phyllidy Law, čo ju predurčovalo, aby sa tiež stala herečkou. No spočiatku herectvo nefigurovalo v jej plánoch. Na Cambridgi študovala anglickú literatúru a aj ona sa chcela venovať písaniu. Počas štúdia však na popud spolužiaka vstúpila do divadelného súboru Footlights, kde mohla naplno prejaviť svoj komediálny talent. Ešte kým skončila univerzitu, stihla režírovať divadelnú show Woman's Hour, ktorej bola autorkou.

Popri divadle sa občasne objavovala aj v televízii, no neboli to žiadne významné úlohy. Až prišiel rok 1985 a s ním muzikál Me and My Girl, ktorý mal na ostrovoch veľký úspech a priniesol zlom v jej kariére. Vďaka nemu získala svoju prvú dramatickú rolu v minisérii Fortunes of War, ktorá jej vyniesla najvyššie britské filmové ocenenie BAFTA. Táto cena však nebola to najdôležitejšie, čo účinkovaním v tomto filme získala. Zoznámila sa tu totiž s Kennethom Brahaghom, svojim neskorším manželom. V tej dobe bol Branagh vychádzajúcou hviezdou britského divadla a keď založil svoju vlastnú divadelnú spoločnosť Renaissance Theatre Company, Emma v nej nemohla chýbať.

Svoj filmový debut si odkrútila po boku Jeffa Goldbluma vo filme THE TALL GUY až ako tridsaťročná, no úspech sa mal dostaviť už čoskoro. Tým, kto jej mal k tomu dopomôcť nebol nikto iný, ako jej manžel, ktorý ju obsadil do svojho režijného debutu HENRICH V. V úlohe francúzskej princeznej Katherine v známej shakespearovskej adaptácii mohla naplno ukázať svoje herecké kvality. Druhým filmom, kde si zahrala pod vedením svojho manžela, bol thriller ZNOVU PO SMRTI o dva roky neskôr, kde si zahrala dvojúlohu zavraždenej klaviristky Margaret Straussovej a tajomnej Grace. Ich tretí spoločný projekt bol pre Emmu veľmi osobný. Scenár ku tragikomédii PETROVI PRIATELIA totiž napísal Emmin spolužiak, ktorý ju priviedol k divadlu Martin Bergmann a zahrali si tam aj jej priatelia zo študentských čias Hugh Laurie a Stephen Fry, ktorí boli vtedy tiež členmi Footlights. A tak tento príbeh o stretnutí starých spolužiakov bol vlastne parafrázou reality. Vrcholom spolupráce Branagh-Thompson bola ďalšia shakespearovská adaptácia VEĽA KRIKU PRE NIČ v roku 1993, čo bol asi jej najúspešnejší rok. V úlohe výrečnej šľachtičnej Beatrice naplno ukázala svoj temperament. Rok na to však prišiel rozvod a tým aj koniec ich úspešnej spolupráce.

Historické adaptácie ju vždy priťahovali a tak si nemohla nechať ujsť hlavnú postavu vo filmovom prepise románu Edwarda Forstera RODINNÉ SÍDLO. Za presvedčivé stvárnenie londýnskej intelektuálky Margaret Schlegelovej získala Oscara, Zlatý Glóbus a cenu BAFTA. V roku 1993 si spoluprácu s režisérom Jamesom Ivorym a s hereckým kolegom Anthonym Hopkinsom zopakovala v ďalšej adaptácii z prostredia britského triedneho systému SÚMRAK DŇA. Úloha umiernenej slečny Kentonovej, ktorej milostný vzťah k majordomovi zostal nenaplnený, jej vyniesla nominácie na Oscara, Zlatý Glóbus a cenu BAFTA. A v tom istom roku bola nominovaná na Oscara a Zlatý Glóbus aj za film V MENE OTCA. Byť nominovaná za dva filmy v ten istý rok, to sa stáva len veľmi výnimočne. Za stvárnenie advokátky Gareth Peirceovej, ktorá sa snaží dokázať nevinu írskeho mladíka odsúdeného na doživotie za teroristický útok, si to ale rozhodne zaslúžila.

O čo úspešnejší bol pre ňu rok 1993, o to menej bol ten nasledujúci (a nielen kvôli rozvodu). Malá úloha v americkom remaku francúzskej komédie Otec alebo milenec pod názvom MÔJ OTEC HRDINA a postava doktorky Reddinovej po boku tehotného Arnolda Schwarzeneggera v nie príliš podarenej komédii JUNIOR akoby pre ňu boli zaslúženým oddychom po náročnom roku, aj keď za Juniora bola nominovaná na Zlatý Glóbus. Nasledovala romantická dráma CARRINGTON, kde Emma stelesnila maliarku Doru Carrington zamilovanú do homosexuálneho spisovateľa Lyttona Strachey. A vzápätí prišiel ďalší obrovský úspech v podobe filmu ROZUM A CIT. Bola to ďalšia adaptácia, tentoraz Jane Austenovej a Emma okrem stvárnenia hlavnej postavy bola aj autorkou scenára. Za postavu staršej zo sestier Dashwoodových získala ďalšiu nominácie na Oscara aj Zlatý Glóbus a za scenár obe prestížne ocenenia aj získala.

Po dvojročnom oddychu sa znovu vrátila pred kamery v komornej dráme Alana Rickmana ZIMNÝ HOSŤ, kde si zahrala dcéru svojej skutočnej matky Phyllidy Law. O rok neskôr vytvorila postavu manželky prezidentského kandidáta v podaní Johna Travoltu v politickej dráme Mikea Nicholsa FARBY MOCI. Ďalšia dlhšia prestávka bola spojená s veľmi radostnou udalosťou. Emme sa totiž narodila v štyridsiatich rokoch prvá dcérka, ktorej otcom bol jej kolega z Rozumu a citu Greg Wise, s ktorým žila od skončenia tohto filmu.

Jej návrat v roku 2001 bol však veľkolepý. Prijala ponuku Mikea Nicholsa, aby napísala scenár k Pulitzerovou cenou ocenenej divadelnej hre VTIP a aby v nej stvárnila hlavnú, a dá sa povedať, že aj jedinú úlohu ženy umierajúcej na rakovinu. Jej výkon bol ocenený nomináciami na Zlatý Glóbus a cenu Emmy. Nemenej úspešný bol pre ňu rok 2003, kedy sa nielenže vydala, ale stvárnila jednu z úloh v skvelej romantickej komédii LÁSKA NEBESKÁ z pera majstra tohto žánru v Británii Richarda Curtisa. Ďalej účinkovala vo filme PREKLIATA ARGENTÍNA v úlohe novinárky, ktorá bola unesená, lebo sa odvážila postaviť proti diktatúre, ktorá panuje v krajine a jej manžel (Antonio Banderas) po nej zúfalo pátra. Čerešničkou na torte bola televízna miniséria ANJELI V AMERIKE opäť pod vedením Mikea Nicholsa a opäť podľa hry ocenenej Pulitzerovou cenou, kde jej sekundovali Al Pacino a Meryl Streep. Film získal množstvo rôznych ocenení vrátane nominácie na Emmy pre Emmu.

Zrejme kvôli svojej dcérke prijala úlohy v treťom pokračovaní Harryho Pottera a v Kúzelnej opatrovateľke, ku ktorej sama napísala scenár.

Dalibor "Dale" Šerfel