Dům voskových figurín

Film je nakrútený v štýle starých hororov z tridsiatych rokov a hlavne, keď sa objavuje zdeformovaný vrah, má to riadne čaro. Je to akoby klasický zloduch z čiernobielej éry, ktorý prebehol na farebné plátno. Podobne je tam niekoľko skvelých nápadov a scén ako napríklad úvodná scéna s horiacimi figurínami, či celkovo ten úžasne béčkový námet a všetko s ním spojené. Bohužiaľ to, čo má tie scény spájať, je úplne mizerné a vrcholom je predvídateľný záver filmu. 7/10 (03.01.2016)

Tento film vie neskutočne narábať z atmosférou.Ulica zahalená hmlou,po nej uteká vystrašené dievča,ktorú prenasleduje ľudské znetvorené monštrum.To je len zlomok tej atmosféry čo film ponúka.Ale to je asi tak všetko čo film ponúka.Lebo veľmi dlho sa film uberal kludným tempom a len par krát bol dramatický.Po krvavej stránke tiež žiadna výhra.Má to v sebe predvídateľnosť a niektoré scénky boli nezmyselné.Od tohoto filmu som čakal niečo oveľa dramatickejšieho. (30.10.2014)

Také vzhledem k faktu, že se jedná o remake, není tento snímek nijak extra nápaditý. Drží se celkem těsně o dvacet let starší předlohy (Mystery of the Wax Museum), což mu díky její omezenosti ubírá na kvalitě. Ale na druhou stranu je zde šílený sochař Vincent Price se svým tupým poskokem (Charlesem Bronsonem), což je opravdu kouzelná dvojice. (19.05.2006)

Technicky skvěle zvládnutá věcička která remake byť není úplně marný strčí do kapsy. Jak už je u těhlech starších kousků zvykem, tak neočekávejte vyvražďovací festival, ale spíš precizní budování atmosféry a divákova očekávání. Naivní to je určitě, ale dobové kouzlo je nepopíratelné, takže proč ne.70% (12.01.2016)

House of Wax bohužiaľ úplne postráda znepokojujúcu atmosféru voskových múzeí a to i napriek tomu, že (na rozdiel od Waxwork) sa pracovalo so skutočnými figurínami. Táto skutočnosť však naopak umožnila nakrútiť pôsobivú úvodnú scénu, ktorá evokuje záverečnú scénu z Pátera Thomasa. Pokiaľ mal tento film byť remakom "Tajomstva panoptika" z roku 1933, mal si dať záležať aspoň na inteligentnej modifikácii kľúčovej iracionálnej scény, no tá je len odcitovaná a dokonca je menej pôsobivá. Režisér Andre de Toth sa jednoducho príliš spoliehal na čaro novej 3-D technológie a niektoré scény použil jedine z dôvodu, aby vynikla. 3-D kvalitu diela posúdiť neviem (na jednom z bombastických plagátov je sľubované, že Nothing that has gone before can compare with this), každopádne i v 2-D formáte ide o atmosferickú záležitosť s jednou brilantnou ľakačkou, veľmi efektívne fungujúcou i dnes (keď si pomyslím, že šlo o 3-D film, nejedného diváka muselo v roku 1953 švihnúť o zem). (24.03.2005)