Ex Drummer

Film je zmesou nekonvečnosti, nespútanosti, neetičnosti, nevraživosti, neslobody a hlavne nevkusu. Rozbíjanie ženských hláv tehlami, mužský sex na hajzlíkoch, týranie otca a či znásilňovanie 6-ročnej dcéry sa tu prezentuje ako bežná denná realita. Celú atmosféru podčiarkuje psychodelická hardrockovo-punkovo-metalická hudba. Čo viac si môže divák priať? Tento film si nájde svoje dva protipólne tábory. Jedna skupina bude vychvalovať vynikajúci kultový film a druhá ho bude považovať za odpad. No a potom som tu ešte ja v samostatnej kategórií. U mňa pocity zostali niekde na polceste a náklonnosť k obidvom skupinám vyjadrujem pomerom fifty-fifty. (14.10.2007)

Podle toho, že knižní předloha má necelých 200 stran, se mi zdál film až moc stručný v některých situacích, proto ta hvězdička dolů. A za zvrácený konec, který není duchaplný a povzbuzující jako v knize. Hudba byla naprosto s mým vnímáním. Většinou šlo o belgickou hudební scénu. Soundtrack jsem si stahoval ihned po závěrečných titulcích. Jinak hypnotizující zábava, která umí za pomocí gravitace posadit do křesla. Undergroundová scéna, chromý basák, šišlavý zpěvák, hluchý kytarista, plešatá mamka, 50 cm obří čurák přesně splňuje ty pravé požadavky na zábavnou komedii. Obrovská porce brutality, která by předčila i plno béčkových hororů, ve kterých jde pouze jenom u brutalitu. Samozřejmě s nadsázkou a teplým svědomím, tak pro Vás nezakomplexované, Vás tenhle film bude bavit nesmírně. (26.10.2012)

Málokterý film se do mého zvrhlého filmového vkusu dokázal trefit tak přesně, jako tenhle originální bezskrupulózní úlet (což sice neznamená, že by zároveň hned patřil k tomu úplně nejlepšímu, co jsem kdy viděla, ale rozhodně se to dá brát jako nemalý plus). Domácí projekce za sychravé podzimní noci vážně potěšila. (05.10.2008)

No? Tak to som zase natrafil na riadne bizarný film, to vám teda poviem. Táto šialená jazda, ktorá preniká do vnútra sociálnych vzťahov úplne najnižšej vrstvy a ľudskej spodiny Belgického predmestia, je tak iná, tak nenormálna, tak absurdná, že si tento čiernočierny humor buď zamilujete na prvý pohľad alebo ho navždy znenávidíte. Ja som človek za každú srandu, takže u mňa to získalo status KULT! Príbeh sa zaoberá jednou podivnou a vo svojom vnútri, psychicky ťažko chorou kapelu The Feminists. Kapela pozostávajúca z výlučne nejako postihnutých hudobníkov, hluchý gitarista, basák má znecitlivenú pravú ruku atď ale nemajú bubeníka. Príbeh sledujeme prostredníctvom skutkov a rozhovoru objaveného bubeníka, ktorý patril k špičke a momentálne napísal svoju biografiu. Rozhodne sa, že to s touto idiotskou kapelou, na jednu šou, skúsi aby nezabudol aké to je byť na spodku avšak si neuvedomí, že ten jeho pomyselný spodok je vlastne vrchol oproti tomu čo uvidí. Snímka srší plnými dúškami nápadov. Napríklad sa mi veľmi páčila myšlienka, že po každej smrti nejakého charakteru sme sa vrátili k mŕtvole ktorá povedala niečo o svojom živote, niečo tajné čo si držala po celý život pre seba. Na bubeníkove prekvapenie, vedia všetci hráči hrať dosť obstojne, takže konflikty nastanú inde než pri skúšaní. Preberá sa tu otázka násilia na ženách, homosexualita, politika, rasizmus a anómia zo spoločnosti ale všetko je to podané tak skvelým a originálnym, vizuálnym vyjadrením, že som s toho nemohol odtrhnúť oči. Perfektný kúsok ale troška náročný. Každý tam asi neuvidí obsah ktorý som sem pred pár riadkami trocha rozpísal. Neviem k čomu by som tento insane film mohol prirovnať. Nenapadá ma nič... Možno tak americký bizzare...... GUMMO. ten má podobnú formu. Ten keď som pozeral na intráku, tak mi môj spolubývajúci povedal, že nie som normálny a iba strácam svoj drahocenný čas sledovaním takýchto hovadín. Takže asi tak... Rovnako náročný kúsok (17.07.2015)

Režisér Koen Mortier natočil drámu v ktorej vystihol psychológiu postav pomocou kreatívneho filmového postupu. Celý čas som mal pocit, že sa pozerám na klip. Viacnásobne prestrihávanie jednej a tej istej udalosti najviac intenzívne pôsobí vrámci strihu keď boli na koncerte. Práve tu vďaka chaotickej kamere a rýchlemu strihu máme pocit zachytenia reálnej udalosti a pocitu, že práve tak sa človek cíti, keď je na takomto mieste. Tmava pochmúrna farebná tonalita celého filmu len dopomáha na umocnenie filmového žánru. Mne sa osobne tento snímok páčil už len vďaka tomu, ako famózne pracoval s nápadmi a taktiež v akých kulisách, a miestach sa dej odohrával. Belgičania nakrútili vlastný svojsky trošku drsnejší Trainspotting. (20.11.2015)