Yeti: Curse of the Snow Demon
Režie:
Paul ZillerScénář:
Rafael JordanKamera:
Curtis PetersenHudba:
Michael Richard PlowmanHrají:
Marc Menard, Carly Pope, Peter DeLuise, Crystal Lowe, Ed Marinaro, Ona Grauer, Elfina Luk, Brandon Jay McLaren, Aaron Pearl, Josh Emerson, Viv Leacock (více)Obsahy(2)
Letadlo, na jehož palubě byl univerzitní fotbalový tým, havarovalo ve sněžné bouři uprostřed zasněžených hor. Na přeživší hráče čeká děsivé překvapení: ocitli se v teritoriu podivné stvůry, která lační po čerstvém mase! Uprostřed třeskuté zimy začíná nerovný boj o přežití... (Hollywood Classic Entertainment (H.C.E.))
Recenze (97)
Levná zdechlá anegdota. ()
Když nebudu brát v úvahu, že Yeti jednou sotva běžel a pak hned skákal 15 metrů, že byl chvíli hraný, chvíli až moc viditelně animovaný, že přeživší poměrně dlouho v HIMALÁJÍCH v krátkém tričku neřešili kde vzít oblečení atd., tak to nebylo až tak špatné. Nebo spíš to bylo poměrně zábavné. 50% ()
I tento kousek je součástí Maneater Series. Tento film rozhodně v divácích nevzbudí žádnou hrůzu a myslím si, že ani noční můry jenž by někoho strašily po nocích. Hororová atmosféra je postupně odsunuta stranou a přestože se zde vyskytuje několik vydařených gore scén je zde cítit převaha komických momentů, které diváka spíše rozesmějí, než vylekají. Podívat se na Yetiho dá, ale tak jednou za pět let. Za toho skákajícího bílého spiderman budu hodnotit jako slabší průměr. ()
Brodí se takhle sněhem Himalájemi dva Yetiové, když tu kus od nich spadne letadlo. A jeden Yeti řekne druhému: "Hele, spadla nám konzerva. Bude večeře." No a o tom tenhle film je. Ani jsem se neobtěžoval od filmu očekávat více, než jsem nakonec dostal. Přesně tohle jsem čekal a přesně tohle nakonec dostal. Takže vlastně nejsem ani nijak zklamaný. Je to prostě béčko s tím nejcéčkovějším odérem. Nechápu jen jednu věc, když už si dali tu práci a někoho navlíkli do docela komického kostýmu Yetiho, proč ty ještě komičtější (čti trapné) digitální animace? Tam, kde vůbec nejsou potřeba? Ty shazují celý film ještě mnohem více a o kus níže, než film samotný. Jinak Sarah (Carly Pope) mi strašně připomínala Valentinu Vargas ze čtvrtého Hellraisera, byl jsem dokonce přesvědčený, že je to ona, byť by se na ní těch 12 let nijak nepodepsalo. ()
Chození ve sněhem pokrytých velehorách v teniskách. Ale tak Yeti byl naboso, tak co... ()
Svým obsazením a hlavně kvůli jedné konkretní osobě jsem se těšil a tak nám let nevychází podle představ tak se dostaneme do zasněženého prostředí kde na nás čeká nejhorší opice v kostýmu kdy já bych doma vymyslel o dost lepší a to mě fakt nasralo protože film by byl jinak velká pecka a já bych se netěšil zbytečně a nebyl bych tolik nasraný jak to posraly uf a je to venku. ()
Letadlo, respektive to, co z něho zbylo, nemá při dopadu křídla, proč je v některých záběrech vidět utržené křídlo hned vedle trupu? Celou dobu, co tam běhaj skoro nahý je vidět asi pět hořících částí letadla, a najednou střih a naši ztroskotanci se pokouší rozdělat oheň. Pak jsem viděl nádherné ladné kroky našeho Yetiho a už jsem to nevydržel....vypínám a VARUJU!!!! ()
Som sa rozhodol, že budem zhovievavý a milosrdný. Možno až príliš. Niektoré zábery sú z kategórie povedzme, otočiť hlavu o 180° a nepozrieť sa naspäť. A to vďaka neskutočne sprasenému CGI. Himaláje vyzerajú, ako zasnežený lesík pri ktoromkoľvek paneláku v SK a herci sú možno draftovaný z neďalekej lavičkovej párty. Takže prečo toľká ústretovosť? Asi bolo niečo vo vzduchu. ()
,,...ZACHRÁNIME VÁS." ,,AKO, MÁTE VO VRECKU VRTUĽNÍK?" __ Ako milovník filmového odpadu som si nemohol nechať túto ,,podívanú" újsť, i keď som sa zo začiatku trocha bál únavy z opotrebovania žánru (krátko predtým som videl Pterodaktyla a Pytón 2), Mrazivé peklo (inak fasa dosť zavádzajúci preklad) patrí medzi to (naj)lepšie čo sa dá inak vidieť a to predovšetkým vďaka jeho viac či menej chcenému humoru. Pri tomto filme netreba brať vážne naozaj nič, všetko vypnúť a kochať sa - aj zalesnenou oblasťou Himalájí. Mňa osobne najviac pobavili kúsky, keď sa ako obrana proti Yetimu používajú snehové gule, alebo keď tej parte dojde drevo, posedávajú pri horiacich mŕtvolách a riešia svoje existenčné problémy často vyšperkované parádnymi dialógmi (,,POMÔŽTE NÁM NÁJSŤ KAMARÁTKU. UNIESOL JU YETI. JA VIEM, ŽE TO ZNIE ŠIALENO..." ,,EHMMM... Z DIAĽKY SME VIDELI AKO VÁS NAPADOL.") a krásnúčký je pád hlavného protagonistu keď nejaký kus vyplutého žvanca vyzerá foremnejšie ako on. Pokiaľ ide o samotný trojmetrový chumáč vaty (ako ho veľmi trefne a vtipne nazval v dlhočiznom kometári maxxxim) je s ním ozaj kopec srandy len škoda, že sa neobjavuje častejšie na scéne. Mne inak pripomínal skríženie nejakého uruka z Pán prsteňov, vyzretejšie fázy Oldmanovho Draculu a Jeremyho Ironsa zo ,,Stroja času". Uvítal by som, keby vo finále prežilo ešte menej osôb a spôsob ich smrti by bol prepracovanejší. Super bol aj absolútny záver, ale na nejakú čas si musím dať s týmito filmami oddych. Asi budem v jaskyni... ()
Kravina jak kámen. Film je tak špatný, že to ani vyslovit nejde. Triky 1/10, herecké výkony 2/10, Yeti 4/10. Už jenom samotné pohyby Yetiho naznačují, že asi není uplně zdravý a navíc je tam plno nelogičností. ()
U-KÁ-ZKO-VÁ SRA-ČKA= Banda dementů spadne s letadlem v himalájích někde okolo 4000mnm, pár hodin tam pobíhají v tričkách než je napadne otevřít kufry a obléct si fotbalové bundy-asi aby nezmrzli v těch -40°C(muhehe)..zahřívají se venku u ohníčku na kterém by jsem já neohřál ani párek a čekají na pomoc. Pomoc se blíží-nedaleko je totiž Horská Služba Nepál(hahaha)ve které operují dva američani(hahaha) a ti se je vydávají-kousek vrtulníkem, zbytek cesty pěšky-zachránit (hahaha). Mezitím naší bandičku obtěžuje týpek navlečený do gumového obleku polepeném vatovýma cuckama(haha), což mu evidentně brání v koordinovaném běhu na sněhu(muhehe)... Zatím žere jenom mrtvoly ale poté, co se jedna přeživší moralistka rozhodne těla spálit, aby zabránila svým-už cca 5 dní hladovějícím(hihihi)-kamarádům rozpoutat cannibalské orgie-náš chlupatý magor se nasere a začne lovit živou kořist(pfff).....Kdo neviděl neuvěří....Jedna stár za to, že s jistým promile v krvi a při dobře rozjeté kalbě to může být slušná zábava. ()
Tak toto bolo asi najlepšie supernaivné hyperbéčko, aké som vo svojom živote videl. Videl som už hocičo, ale toto bolo už aj na mňa moc. Tak kvalitný smiech, aký mi spôsobil sa len tak ľahko nezopakuje. Tak čo sme videli? Videli sme film o to, že spadnúť s lietadlom v Himalájach v zime nieje až taká smola. Po prvom rozpamätaní sa to môže zvrtnúť na príjemnú grilovačku s priateľmi (priateľov) v lese. Samozrejme na vás bude občas útočiť príroda, ale ani nie v podobe komárov, ale aj tak si na vás či kamošoch pochutná. Netreba však zúfať to čo vám po kamošoch zostane sa dá zúžitkovať na milión spôsobov. Samotný Yeti je fainšmeker sám o sebe ujačené naivné pipky nemá problém hodiť za hlavu (spôsobom jemu vlastným), ale na románik, keď manželka nieje doma, si vyberie ozaj kvalitku. Čo sa dá filmu celkovo vytknúť? Asi nič. Toto bol jednoznačný útok na moje srdiečko. A razom sa z neho stal moje najobľúbenejšie béčko. Do teraz mnou ospevovaná Megapiraňa svoj štatút kultovosti stratila. ()
Priserna srajda, s ktorou je zbytocne stracat cas. 0 % ()
Přežít tak trochu jinak a k tomu parta totálních idiotů fotbalistů. Nebýt tam ty Yeti tak je tam nuda jak v hrobě. Celkem je to i vtipný, což zachranuje jinak tuhle šílenost. ()
Tak to je fakt zverina:o)))))))))))))))) ()
Televizní béčková šílenost v podobě dobrodružného boje o přežití koketující s hororem několika krvavými scénami. Děj se odehrává v zasněžených Himalájích, kam se zřítí letadlo s fotbalovým týmem na cestě do Japonska. V pustině se kromě přeživších fotbalistů a trenéra ocitá i doprovod v podobě několika slečen. Skupinka se rozhodne vyčkat do příjezdu záchranářů, čas si vyplňují vzájemnou konverzací i pojídáním mrtvých přátel, na které však tajně chodí i místní Yetti, se kterým se hrdinové snímku budou muset utkat na život a na smrt. Do hry se ještě připlétá dvojice záchranářů vybavená ostrými cepíny a nabitými devítkami. Celý koncept působí vskutku zábavně, dějové zvraty dokáží diváka u snímku s přehledem udržet. Krvavé scény mají komediální nádech a opravdové neherectví jen podtrhuje mnou tolik zbožňovanou béčkovitost. U mě s přehledem za čtyři hvězdy. ()
Tak tohle vážně nemám za potřebí :D ()
Inšpirovali ste nás, obohacovali slovník a – keď bolo treba – veru aj otcovsky napomínali. Mysleli ste to s nami dobre… a veľká škoda, že ste svoj boj za ”rozšírenie, lepšie zvýraznenie a sprehľadnenie originality komentárov” (cit.) vzdali tak skoro. Len vy viete, čo ste tým mysleli a my už sa to nedozvieme… Budiš nám vodítkom 9-bodový manuál na vytvorenie dokonalého komentáru k filmu, použijúc ho dúfam, že snáď sa k Vášmu ideálu aspoň priblížim... So všetkou úctou venované Používateľovi Ocino : 1. Mrazivé peklo je o prežití mladých ľudí v nehostinných Himalájach po páde lietadla. Zámerom autorov bolo vyvolať v divákovi existenciálne otázky, ktoré si obyčajne kladie len tvárou tvár hroziacej smrti hladom, mrazom či napadnutím legendárnym netvorom, Yetim. 2. Psychologické drámy človek vs. človek, či človek vs. príroda, majú v kinematografii nezastupiteľné miesto. Pripomínajú nám našu pominuteľnosť. Žiaľ, často bývajú ťažko dešifrovateľné, akoby zahľadené samé do seba, nekomunikujú s divákom… Mrazivé peklo je iné. Napriek svojej dramatičnosti neprestáva byť hravé a priame. Na svoje si príde aj tzv. menej náročný divák. 3. Krása je v nevedomosti, drahý Mr. Ziller, nie každé rozšliapnutie hlavy či trhanie hnát musí byť nasnímané zblízka. Tak trochu za pomyslenou hranicou mojej diváckej tolerancie exploitation scén bolo použitie čerstvo odtrhnutej kamarátovej končatiny na … (nie nie, neprezradím, krása je v nevedomosti, predsa…) 4. Za relevantnú či inak zaujímavú skutočnosť považujem fakt, že himalájska vegetácia uprostred zimy sa takmer v ničom nelíši od tej dolnoliptovskej uprostred marca. 5. (smutne pozrúc na tento a ďalšie svoje komentáre musím s poľutovaním priznať, že nerozumiem tomuto bodu…) 6. Píšete: “Hviezdičky je možné udeliť aj bez komentára…”. Budem tak trochu za rebela – vytvorím kometár bez hviezdičiek. Viem, že nebyť Vášho predčasného odchodu, tento krok by ste ocenili ako prvok originality – nedodržiac síce literu Vášho Memoranda, zato ducha áno, bohbuďmisvedkom, že ducha áno! 7.(porovnávam…) 8. Zaujal ma komentár používateľa Isherwood. Vďaka nemu som si vygooglila význam slovného spojenia ‚guilty pleasure‘ a okamžite si ho zavádzam do používania. Zaujali ma kometáre aj iných dvoch používateľov, ale tých tu nespomeniem, nakoľko ide o tzv. diskusné hovädá, ktoré priamo či nepriamo stoja za Vaším odchodom. 9. Aktualizácie svojich komentárov vykonávam operatívne podľa potreby, najčastejšie z dôvodov syntaxovo – gramatických. Preto vyzývam používateľov, ak si všimnú tzv. hrubku, nech mi bez zaváhania napíšu. Ocino a jeho verbálny prejav si zaslúžia pamätník pravopisne bezchybný… ()
Dobrá béčková vyvražďovačka. Film mě bavil dávám 3*. Škoda jen že Yeti byl spíše směšný a ty počítačové záběry takové. Jinak by bylo hodnocení lepší. ()
V komente sa budem bližšie zaoberať nasledujúcimi nosnými piliermi tohto balastu: biotop, tlupa 1, tlupa 2 „hudobný doprovod“, scény, „triky“, názvoslovie a samotný vatovec o počte dvoch kusov. Čo sa týka biotopu, hneď v úvode sa stvoritelia „filmu“ dopúšťajú osudovej chyby. Hlásateľ udáva nepravdivé informácie týkajúce sa polohy tlupy 1, keď zabije nasledovné hlášky, rok 1972 Himaláje, nadmorská výška 5800 metrov. Keby za osmičkou už nebolo nič, tak sa to dá zbaštiť, ale keďže je a všade navôkol sa vo vzdušných vánkoch hompáľajú (hojdajú, ohýbajú, nakláňajú ….) urastené ihličnany rovné ako svieca, neviem ako obstojí tento fakt v konfrontácii s iným faktom a to tým, že vo výške 5800 m.n.m. je v skutočnom svete dávno prekonaná hranica snehu a možno tam nájsť akurát tak sto metrov ľadu. Nad 4700 m sa rozkladá zóna alpínskej tundry, ktorá v niektorých prípadoch presahuje aj 5000 m a maximálne siaha do výšok 5700 m. Flóra typická pre túto oblasť je tráva, lišajníky, zakrpatené dreviny nie vyššie ako 30 cm a nie arborétum obsahujúce 60 metrové smreky, jedle, hrušky, borovice, jablone, smrekovce opadavé, čerstvo vyšľachtené čerešne a po zemi porozsýpané lieskové oriešky. To všetko zaliaté slnkom, hoci nie vo všetkých záberoch tej istej scény rovnako. V jednom zábere ste na Bahamách a v druhom o dva metre ďalej zúri sibírska výchrica. V jednom zábere ide hlavným protagonistom z úst para a trasú sa od zimy, ale v druhom majú rifle mokré ako na Veľkonočný pondelok a sneh im pod nohami mení konzistenciu na kašovitý nezmar čľapotajúci všade naokolo. Ináč mám pochybnosti o mieste natáčania, určite nejde o Himaláje, ale pri najlepšom o Rocky Mountains v Kanade alebo USA, ak nie Central Park v New Yorku. Pri pohľade na tlupu 1 (alebo tiež expedícia číslo jedna) z roku 1972 vám príde prinajmenšom divné oblečenie onych borcov, sherpa má na chrbte násilne prpútanú krošňu a heligónku a zbytok výpravy za pasom nemrznúce kolty. Tlupa 2 je tvorená slávnym „futbalovým“ tímom letiacim na zápas do Japonska. Jej tvrdé jadro dotvára turistka hrdinka. Ako tak letia ponad končaire najvyššieho pohoria sveta, vletia do búrky, o ktorej si myslia, že je neškodná. No, až tak neškodná nebola, keďže im urvala krídla, odpálila zadok, vycucla zopár hráčov do poľa a v neposlednom rade zmasila aj pilotov a múdreho trénera. Vo vzduchu sa javí trup lietadla akoby bol zbavený krídiel, no po dopade na zem sa naskýta záber, kde sa trup a krídlo opäť stretávajú. Ináč som zabudol podotknúť, že doposiaľ prenesené slová v podobe dialógov nenesú známky ani najmenšej logiky, či racionality. Posádka sa snaží zachrániť koho môže, tak pristupujú k pilotovi, ktorý pri havárii nezvládol nielen pristávací manéver ale aj holenie, nakoľko má tvár porezanú a poznačenú drobnými reznými rankami. Fakt dosť nápadité, ak zoberiem v úvahu, že padali z výšky nejakých 12 km pomedzi Mount Godwin Austen a Nanga Parbat. No nič, poďme o krok ďalej, v dôsledku niekoľkominútového pobytu v zajatí himalájskych končiarov (ktoré mimochodom počas celej stopáže nebudete mať šancu ani len zazrieť, okrem jednej výnimky, ktorú si rozoberieme o pár riadkov nižšie) a prejavujúcich sa symptómov pelagry začína v preživších hlavách klíčiť myšlienka recyklácie kamarátov, pilotov a ostatných členov posádky lietadla. Najprv je zástancom len jeden člen tímu, no postupom času sa situácia vyhrocuje, ich pobyt sa predlžuje na poldruha hodiny, švédske stoly sa pojedli a tak nezostalo v tejto šialenej situácii nič iné, ako pristúpiť k najhoršiemu. Vodca, plavovlasá šelma berie opraty osudu seba a svojich súkmeňovcov do svojich rúk, keď kusom skla nareže a následne naservíruje kotlety z jedného nebohého záložníka. Ešte predtým sa podarí uloviť posledného divého zajaca, ktorý sa po dvojmesačnom výstupe do týchto výšok, vyčerpal natoľko, že sa nevládal vrátiť do základného tábora po kyslík, aby nepozorovane vystúpal ako prvý zajac na Mount Everest. Jeho cesta po Himalájach skončila neslávne, aj keď prvý „kufrový“ pokus o jeho lapenie nevyšiel, druhý bol úspešnejší a priamo úmerne aj nelogickejší a iracionálnejší. Ako sa zajac vymrštil z kufra a vybieha do zákruty, je mu hladká štruktúra srsti na chrbte naštrbená trojmetrovým ostrým oštepom s optikou z ruky onej turistky. Neviem, či by bol vôbec niekto na zemskom povrchu schopný takého kúsku. (Zacitujem jeden nemenovaný zdroj: „by sa vysrala a nie trafila zajaca v plnom behu“.) Po akte nesúcom ušiakovi smrť je razom zaradený do triedy hlodavcov. Trup lietadla je používaný ako hniezdo nádeje, každý večer sa v ňom chúlia pozostalí, neviem prečo sa v ňom nechúlili aj cez deň, veď rozmýšľať sa dá aj v teple. Nie, oni namiesto toho posedkávajú vonku pri mini ohni o teplote 0,1 stupňa produkovanej spaľovyním osykových a vŕbových rahien a sťažujú sa na obrovskú zimu. Hoci v trupe majú saunu, keďže tam dokážu spať v noci bez prykrývok, riadny fenomén. Zima je znázornená taktiež bravúrne. Biele „chuchmelce“, ktoré sa nechytajú ani na suchý zips poletujú ovzduším s obmedzeným rádiusom, pretože na jednej strane pľacu sa sype lavína, na opačnom globálne otepľovanie spôsobuje rakovinu kože. Mŕtvoly naskladané v jednom rade povyše vraku lietadla nepodliehajú vplyvom premenlivého počasia ani náhodou, do konca príbehu budú v rovnakom stave, v akom boli uložené. Ani sneh sa ich netýka, ani farbu nemenia, len ich počet sa pomaličky mení. A to v dôsledku vatovca. Vatovcom som pracovne pomenoval trojmetrový chumáč vaty pohybujúci sa po teréne prihrbenou chôdzou, napumpovanými skokmi, tackaním sa na kyslíkový dlh, či turbo behom. Je to ozajstný fenomén svojej doby a prostredia. Keď je v kľude tak je biely, keď beží tak je červený a keď jumpuje tak fluoreskuje od nôh po cumeľ, a preto ho môžete vidieť aj v tme. A keď je na sračku, tak je sivý. Fluoreskujúci vatovec sa škubanými pohybmi pohybuje sem a tam. Najprv si príde hlodáky prebrúsiť na mŕtvom mäse, čo neunikne oku pozornej turistky, no jej proroctvá unikajú záujmu ostatných. Až pokým nie sú napadnutí aj oni. Medzitým sa rozbehla záchranná akcia na ich spasenie. Do akcie sa dostávajú dvaja záchranári diletanti. Svoje hrdinstvo preukážu neskôr. Najprv zaostrím vašu pozornosť na 3 D akciu dvoch členov posádky a rozhnevaného vatovca v jeho príbytku jaskynného typu zariadenom dosť stroho. Kde tu pohodená súčasť ľudského skeletu, či textílie alebo obutia. Naháňačka sa skončí pre oboch smrťou. Prvý je pripravený o život veľmi surovým spôsobom, pri snahe o únik z drápov pripomínajúcich petržlen sa nestihne vtesnať do skalnej trhliny. Je zachytený beštiou a následne aj spracovaný na večeru. Kamarátovi ostala už len jeho multifunkčná ruka, ktorú pri snahe o záchranu kolegu tak prudko potiahol, že mu ostala v lone, zaseknutá v rázporku. Nevadí, on ju použije ako dlahu, ktorou si spevňuje nohu poranenú pri pokuse uniknúť zo spárov teplých samčích vatovcov. Nakoniec sa mu to aj podarí, no na Kanárske ostrovy to nebolo. Vo chvíli, keď sa už zdá, že vatovce si našli inú zábavu, sa jeden z nich objavuje dvakrát v tom istom zábere na kopci nad ním opodiaľ, div, že si vatovec od zlosti hruď nevytrhal, čím by zásobil vatou obyvateľov Indogangskej nížiny na nasledujúce tri zimy. Po zopár zelených jumpoch je aj druhý z dvojice rozbitý na čižmy. Do hry sa pomaly dostávajú aj dvaja tupí záchranári, ktorí dovtedy popíjali čaj na jednej z horských chát v Nepále. Typické obsadenie nepálskych horských chát v podobe americkej osádky, nič nelogické vzhľadom na celý dej. Miestom prvého kontaktu záchranárov a samotných preživších je trup lietadla v situácii, keď nervózny vatovec v zlosti nad tým, ako jedna z miešaniek spálila ostatné obete, v snahe ochrániť ich telá pred zneuctením kanibalskými praktikami, lomcuje celým trupom, ktoré sa vplyvom geofyzikálnych pohybov litosferických dosák dostáva na pokraj priepasti dovtedy v deji absentujúcej. Dvaja horskí vlci im idú na pomoc, po ceste stretávajú bezhlavých turistov resp. ich galoše porozhadzované po celej náhornej plošine. Vatovec sa kmásaním lietadla unavil natoľko, že stráca ďalší apetít na ľudské predné a zadné a ide si ľahnúť, trochu zranený ale ide. Na pleci berie turistku. Strih v jaskyni sa ocitá turistka v smrteľnom objatí jedného z teplých dvojčiat, jeden vatovec a druhý vatovec chrčiaci a skormútený dojmom z premárneného dňa. Medzitým sa tlupa 2 dohodla jednohlasne, že zahája pátraciu akciu na vyslobodenie jednej z nich. Stopár horský vlk disponuje lupou, ktorá dokáže dekódovať aj tie najmenšie stopy v snehu, tak narazia aj na stopy bielo-červeno-zeleného vatovca. Do jednej z nich totižto spadol. Dej nás dostane až do jaskyne, pred vstupom do nej sa rozhodli vykopať jamu o výške 13 centimetrov, pri nasledujúcom zábere so sklonom kamery kolmo na jamu, sa jej výzor zmenil na Gran Canon. Pomedzi toto všetko nám do ucha znejú pokusy o soundtrack amatérsky namiešané. V jednej chvíli ste na Riviére, kde vám hrá ta najkľudnejšia hudbička, no stačí okamžik a na dve sekundy sa zmení nálada, potom ste však zase tam kde ste aj boli, pretože dokopy sa nič neudialo. Strhujúce a amatérske ako celý počin. ZBYTOK KOMENTU U KANGAXXA. () (méně) (více)