Čára

Popiči režisér + jebnutý strihač = 3,4999. Ďalší silný argument pre kultúrnu Európu k tomu, urobiť uprostred Maďarska kolmú čiaru zo severu na juh a všetko od nej na východ pripojiť k okresu Užhorod, nech si tie animálne jebky deratizuje car Vladimír. Videl by som to tak niekde tesne za Popradom, aby nám v Šengene zostali Tatry a v najväčšom uhorskom popovom hite sa nemuselo začať blýskať nad Fatrou. Prišli by sme síce na chvíľu o Červenáka, kým by sa Ďuro konečne z tej cigánskej riti neodjebal do Prahy a neurobil zaslúženú dieru do sveta. A potom hneď hermetický múr ako hovado bez akýchkoľvek prechodov, ostnaté drôty, nášľapne míny a elektrický plot, aby nám skorumpovaní Hrycovia nevpúšťali do civilizácie to skokotené kriminálne svinstvo a ghetové hnedouhry. No, možno by som ešte pred tým odoslal HOMA späť na salaš, Maďarsko-ukrajinská databáza tam citeľne chýba a ani tomu obskúrnemu bačovskému marketingu by sa tam nikto nesmial. Ináč opäť celkom kulantná prácička, Peťko, len si si mal najať neožraté nožnice a nabudúce by som si prosil šťastný koniec, to znamená nechať tých odkundesov dojebať sa medzi sebou kompletne! (12.01.2018)

,,LUCIA POVEDALA 4 KRÁT DO R*TI A 1 KRÁT DO P*ČE." __ ,,Čiara" sa dostala do môjho povedomia ešte v čase jej nakrúcania, keď o tom informovala v správach RTVS a už vtedy som si vravel, že na poli súčasnej prevažne komornej kinematografie by mohlo ísť o ojedinelý počin s nevšedným, dosiaľ nespracovaným námetom. Keď sa ,,Čiara" na slovenské pomery stala v kinách kasovým trhákom, dostal som sa k nej aj ja, ale ku jej sledovaniu som sa nevedel dokopať až do vyhlasovania ,,Sĺnk v sieti", kde bola jednoznačným favoritom. (Osobne mňa mrzí neúspech ,,Špiny".) Aj tento komentár píšem až mesiac po jej pozretí a jednotlivé kľúčové scény dlhšie lovím v pamäti. Keďže už bolo napísané mnohé, žiada sa mi - najmä pre seba samého - poznamenať, že herecké výkony Maštalíra a Hryca boli veľmi uspokojivé, dialógy sa pokúsili krotiť vulgarizmy a prišlo aj na zbytočné zábery nahoty, ktoré z môjho pohľadu nepomohli ku väčšej reálnosti rozprávania. Zvláštnu kapitolu potom tvorí pieseň ,,Hej Sokoly", ktorá pomohla ku masívnej propagácii filmu. Tá pre mňa nebola žiadnou novinkou, keďže ju poznám z rôznych, aj pôvodných ľudových verzií; o to viac k nej cítim averziu keď viem, že nejde o nič nové pod slnkom, ako by sa mohlo zdať. Nahliadnutie do slovensko-ukrajinského pohraničia však bolo sondou do absurdne bizarného sveta pripomínajúcim skôr Balkán ako našu vlasť, ktorú poznám z pohľadu Bratislavčana. Predovšetkým zo dve nepodstatné scény s ružovým mercedesom potrhujú mentálnu inakosť a svojráz kraja, ktorý ma už dlhšie láka navštíviť. Dielo svojím spracovaním nekomerčne divácke. (3386. hodnotenie, 209. komentár k filmu) (26.04.2018)

„Láska moja, kraj môj drahý, tu sme boli chlapci malí. Raz ma nájdeš pod tou hlinou, letia vtáci nad krajinou.“ Ak aj nie rovno najlepší, tak určite jeden z najlepších slovenských filmov od deväťdesiateho tretieho. Perfektná, skúsená ruka režiséra, ktorý veľmi dobre vedel, čo robí, čo chce a že si to s takým sebavedomým produkčným krytím a kvalitným scenárom môže dovoliť (viď. scény sexu a nadávok, kedy najčastejšie poznáte, či je filmár prirodzený alebo to len hrá). Scenár sa vzácne vydaril, je plný silných momentiek (návšteva mafiána v kuchyni, prsty) a prepracovaných postáv. Mimoriadne ma však potešili i skvelé dialógy a hlášky, ktoré sú občas veľmi vážne a výstižne tnú do živého. A hneď nato sú fakt poriadne vtipné („Vravel si, aby som do toho jeb*l.“ – „Ale nie aby si to roz*ebal. Svieti tam aspoň to svetielko?“ – „Hm. Nie.“ – „No tak si to fakt rozj*bal.“ alebo „To ktorý ko*ot písal?“ – „Ja.“ – „Myslel som si.“). Škoda, že sa neurobil väčší running gag zo „Si ko*ot?“ – toto ak by vo filme zaznelo o dva tri razy navyše, je to behom týždňa kultové. Scenárista sa vyžíva vo vydarených, dlhých, slovných konštrukciách, ktoré v divákovi dlho rezonujú (mrazivý Vášáryovej monológ o manželovi, z ktorého vám zlezie koža z tváre alebo Maštalírov preslov o psovi, ktorý za ňou pravdupovediac moc nezaostáva). Oceniť musím aj pôsobivú pohraničnú výpravu (kameňolom, hlboké lesy) a iné „technické“ veci, ako je napríklad Žiaranova kamera, či ústredná pesnička od IMT Smile a Ondreja Kandráča o sokoloch. V neposlednom rade je tu silné posolstvo o tom, ako to na Slovensku chodí. Za jediný výraznejší mínus (aj to čisto subjektívny) by som označil snáď len občas haprujúcu logiku (týpek má morálny problém s pašovaním drog, ale ak ho naštvete, v pohodičke a bez výčitiek svedomia vám vlastnoručne odstrihne prsty) a relatívne poslabšie finále, SPOILER ktoré je také typicky slovenské: namiesto poriadnej akcie postavy pochmúrne hľadia do zasnenej kamery a nechajú sa len voľne, neaktívne voľne unášať SPOILER. Cinemax Trenčín 2017 (08.08.2017)

Atmosféru to má hutnou jak mlhu nad rybníčkem Brčálníkem, která je, jak známo, hustá tak, že by se dala krájet. Bohužel ve vydařené atmosféře posloucháme dobrými herci odříkávané hodně podivné dialogy a protože drama, čekáme, že děj začne mít pořádný spád. Celých sto osm minut čekáme. Představitele Adama si umím představit i v dobrém filmu. Rozdělím-li film ostrou čarou na to, co v něm bylo dobré a co průměrné až špatné, zůstane v sekci toho dobrého jen závěrečná píseň, zbytek zůstává za čárou. (04.11.2018)

O tom, že ide o slovenský film vás uistí hneď prvých päť minút, kedy zaznejú všetky možné nadávky nášho národa - anglické titulky k tomuto filmu musia byť veľmi nezáživné. Ťažkú, temnú atmosféru veľmi rafinovane, zľahka prelína humor - no naozaj iba na chvíľku, aby vás nasledujúca scéna prudko schladila (niekedy doslova). Všetko podporuje fakt, že reálie sú bezchybné (možno až na ružový mercedes... i keď, ktovie.) Bebjak sa nevyhýba brutalite - no nestavia na nej. Mala by som pár výhrad k vlažnému záveru a práve preto nemôžem dať plné hodnotenie. Možno stačilo vymedziť trošku viac priestoru aj psychológii postáv. Veľká škoda, pretože si oň film naozaj kričal. Keď sa Slováci nesnažia zo slovenskej kinematografie spraviť niečo, čo nie je, sú naozaj výborní. Nie som hrdá na to, o čom Čiara hlavne prostredníctvom postavy Andyho Hryca hovorí - o tom, že sa v tejto krajine dá za peniaze kúpiť všetko a každý - no za to, že na Slovensku vznikol takýto film sa rozhodne nehanbím. Spolu s Únosom plnia aj inú úlohu než len zábavu - pripomínajú, čo sa tu neustále deje. PS: Neodpustím si to, som predsa iba žena - Maštalírovi to v tých obtiahnutých tričkách naozaj seklo! (09.08.2017)