Gigant

Pěkný film o nepěkných věcech. Tak jako degenerují bohaté rody, tak i sám film se rozplývá do sebe sama. Neudrží ho Edna Ferberová, Ivan Moffat, ani Elizabeth Taylorová či James Dean. To, co v něm můžeme vidět jako kritiku zaslepené touhy po zisku a uznání, je jen ubohoučké upozornění, že sice není všechno úplně v pořádku, ale skoro všechno ano; stačí jen dobrá vůle a pár drobných kosmetických úprav. Zatrvrzelá "ságovistost" sice zvyšuje napětí mezi generacemi, ale různé motivy a prostředky nemění hlavní cíl a smysl života: někam to dopracovat. Jakpak si vedou Benedicti teď? Benedictus, qui venit… Tedy: film nadprůměrný, ale nic víc. Celý děj, přes pestré ale nedůležité odbočky, překrývá vztah Lesilie a Bicka, zpočátku názorově pevného Texasana. Leslie (její náhledy nejsou podstatné, musí jen být antagonistické) jej však od počátku znejisťuje, až ho dostane na kolena, tedy na záda. Teprve tehdy (jak sama vesele doznává v závěru filmu) považuje svoje (jejich) manželství za naplněné. (28.11.2023)

Veľkolepému, nákladnému, hereckými hviezdami zaplnenému a do seriálovej dĺžky natiahnutému filmu plnému klišé, amerického chlapáctva, patriotizmu a rasizmu som bol nútený pri opakovanom zhliadnutí jednu hviezdičku ubrať. Určite je to nadpriemerný film, ale keď si iba namátkou spomeniem na Veľkú zem, Pod kopytami stád, či Ako bol dobytý Západ, tak zasa nejaké zreteľahodné rozdiely medzi nimi nevidím. Páčilo sa mi, že dialógy rešpektovali úroveň rančerov a ropákov a dodávali tak príbehu punc vierohodnosti aspoň v tomto. (08.03.2013)

,,DNES PLATÍ ČO JE VEĽKÉ, TO JE STARÉ." ,,TAKŽE VEĽKÉ UŽ NIE JE DOSŤ DOBRÉ?" __ ... alebo inak povedané, čo je veľké, to je staré a už neaktuálne; je jedným z leitmotívom filmu, ktorý nachádza uplatnenie aj v súčasnosti. So sledovaním Obra som kvôli jeho obrej dĺžke otáľal veľmi dlho, napokon som ho zhltol ako malinu na dve pozretia, pričom bez prerušenia by som nemal problém pozrieť si ho na jeden záťah. Natoľko ma zaujal. Veľké epické rozprávanie o tom, ako sa z upachtených rančerov stali ropní magnáti a vážení občania nepochybne vie o diváka vyvolať asociáciu pôsobiacu prequelom k Dallasu. ,,Obor" sa však ako trojgeneračná rodinná sága, ktorá sa vo vedľajšej dejovej línii zaoberá otázkami rasizmu a vykorisťovania menšín, čo v čase vzniku filmu mohlo vyvolať toľko kontroverzie, že sa akademici rozhodli prisúdiť mu Oscara iba za réžiu a uprednostiť tak nekonflitkný a trocha komediálnu Cestu okolo sveta za 80 dní, ktorá zobrala cenu aj za najlepší adaptovaný scenár (!). Ikonický je film aj vďaka poslednej úlohe Jamesa Deana v dospeláckej úlohe, do ktorej však úplne herecky nedorástol. Film je obrazovo naozaj krásny a pokiaľ si ho v budúcnosti ešte raz pozriem, dúfam, že to bude na Blu-ray a na čo najväčšej možnej obrazovke (1103. hodnotenie, 99. komentár k filmu) (30.06.2021)

Ak by som mal vybrať pre dnešného mladého diváka niekoľko filmov, ktoré všetkými svojimi filmovými prostriedkami najlepšie charakterizujú knematografiu 50tych rokov, Gigant by bol určite v prvej päťke. Mohutná rodinná sága, ktorá výborne charakerizuje americkú spoločnosť. Rodina, vlastenectvo, tradícia armády, obrovské ranče, otázky osídlovania na úkor pôvodného obyvateľstva, ropa, americký podnikateľský sen a v neposlednom rade rasizmus. Ten je tu podávaný štýlom, ako keby bol už v dobe natáčania v Amerike minulosťou, pritom M.L.K. ešte dávno nepovedal to, čím spustil v tejto oblasti revolúciu. Tým je Gigant pre mňa najrevolučnejší. Odpovedá na otázku, čím si Elizabeth Taylor podmanila publikum a prečo mladí milovali Jamesa Deana. Gigant má postavy, pri ktorých budete zmätení so sympatiami a antipatiami voči nim, najmä v momentoch, pri ktorých musíte svoje dovtedajšie postoje prehodnocovať. Možno je to jediný film svojej doby, ktorý ukazuje neprikrášlene negatíva obrovského bohatstva, čiže dosiahnutia amerického sna a jeho dopadu na psychiku citlivého človeka v podobe alkoholizmu a samoty. Je to film podobný rovnako výbornému Sirkovmu Written in the wind z toho istého roku a určite z neho čerpal Anderson v There will be blood. Tie tri a štvť hodiny možno neutečú ako voda, ale určite ako rovnako tekutá, ale trochu hustejšia ropa. (13.02.2013)

Co čekat od velké texaské ságy mapující příběh celé generace podle románu nositelky Pullitzera Edny Ferberové? Především velký širokoúhlý barevný film, plátno, ze kterého celé tři a půl hodiny nesleze Lizzy Taylorová a celé to okoření James Dean. V 50. letech ještě Hollywood moc neřešil výpravu a kostýmy a jejich vývoj v čase, takže je velmi náročné sledovat časové skoky, orientovat se dá snad jen podle aut nebo věku dětí, ale není to dost. Skutečně je to celé předzvěstí Dallasu, protože proklamovaná mentalita texaských honáků dobytka a ropných magnátů je tu předepsána přesně v takovém duchu, na jakém seriál později stavěl. Osobně bych na podobné téma raději volila starší film Boom Town s Clarkem Gablem (1940). Tento zážitek s Obrem spadá do kategorie čistě referenčních. (01.02.2020)