Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Budovatelské nadšení neminulo ani slovenskou kinematografii. V roce 1950 vznikl hymnus na poctivou práci i pozitivní změny v myšlení lidí. Protože stavba důležité přehrady, která dosud zaostalého kraje přinese pochodeň pokroku, mění nejen své stavitele, ale i rolníky v blízké vesnici, kteří se zbaví ničemného kulaka, jenž je dosud vykořisťoval. Priehrada doslova v každém okamžiku reaguje na dobová hesla - příběh se třeba otevírá příchodem tří úředníků, kteří v rámci přiblížení pracujícímu lidu přicházejí na stavbu nabídnout sílu svých rukou. Režisér Palo Bielik vytvořil vzorovou agitku, hájící nutnost třídní bdělosti i zásadové nesmlouvavosti při prosazování nových pořádků, neboť zákeřný nepřítel může číhat kdekoli. (oficiální text distributora)

(více)

Recenze (22)

Anderton 

všechny recenze uživatele

Snáď aj veľký Palo Bielik musel pociťovať pri pozeraní svojho prospoločenského "megadiela" zvláštny pocit v žalúdku a zalieval ho studený pot. Tešil som sa aspoň na veľké celky pri budovaní priehrady, lenže k tomu došlo až na konci filmu, dovtedy nás režisér unavuje statkami a zmätkami medzi niekoľkými dedinskými psychopatmi. A to je oveľa horšie, ako ideová zvrátenosť, na ktorú som bol prichystaný. Naivitu nemá zmysel kritizovať, pretože sa dá na nej celkom fajn zabaviť. Ale tiež iba obmedzene. Najvtipnejším momentom filmu je jeden sedlák, ktorý nemôže robiť manuálnu prácu, pretože poláme všetky náradia. Ukáže to aj v praxi a bola to jediná scéna, pri ktorej som sa usmial. Nakoniec som mal zmätok aj v tých všetkých postavách, takže ani po vzťahovej stránke nie je film dobre napísaný. A to všetko myslím odhliadnuc od ideoógie Priehrady. ()

tron 

všechny recenze uživatele

2O rokov pred Dickeyho románom Vyslobodenie (a 22 pred jeho filmovým spracovaním) prišli s nápadom s priehradou odvážni Slováci. Nepoňali ho však ako drsný survival hixploitation s homosexuálnym znásilnením, ale ako roztopašnú komédiu s jemným presahom vyplývajúcim z kladenia otázok. Je lepšie starať sa o vlastnú pôdu, hoc len malé políčko kdesi za domom, alebo sa na to vybodnúť a odísť budovať obrovský architektonický prvok, ktorý nezvratne ovplyvní nielen život v krajine, ale i ráz samotnej krajiny a časom i životy obyvateľov? Jeden by dnes, v r. 2023, povedal, že samozrejme je lepšie obrábať si svoje políčko. Zachovať kolorit krásnej slovenskej prírody. Lež na začiatku 5O. rokov 2O. storočia bola situácia a nálada v spoločnosti iná. Kým len tvorcovia kladú otázku, či je múdre všetko nové (resp. technologické pokroky) vopred odsúdiť a nedať im šancu, je to OK. Oni ale samozrejme zašli oveľa ďalej. Takže tí, ktorí chcú naďalej pracovať na svojich pozemkoch, sú líčení temer až negatívne. Naopak, robotníci, inžinieri a architekti predstavujú hlas rozumu. Tvorcovia to väčšinou ako-tak uhrali, takže nová generácie netvrdí ani tak to, že pracovať netreba. Skôr naopak. Ale pracovať treba „rozumne“ a „výkonne“. Pre blaho spoločnosti ako celku. Asi by sme o scenári mohli vravieť ako o ideologickom resp. budovateľskom, ale mne to v r. 2023 nevadilo resp. občas som krútil hlavou, ale rozhodol som sa Priehradu vnímať ako príbeh doby, poplatný roku svojho vzniku. Takže vodca sedliakov nie je poctivý muž, ale zákerná sviňa mysliaca na seba a stavitelia priehrady sú všetko usmievaví, večne optimisticky naladení a dobroprajní muži. Tí chodia po krajine a verbujú do svojich radov pracovitých, ale azda až „hlúpych“ sedliakov, ktorí sú „hlúpi“ najmä z dôvodu, že drú na svojich VLASTNÝCH pozemkoch, pričom na priehrade by mali oveľa viac peňazí. Čiže peniaze sú stavané do popredia. Druhou stranou mince bolo, že mnohí na svojich pozemkoch skutočne tvrdo a poctivo dreli a napriek tomu nejeden raz dopestovali len toľko, aby mali z huby do úst. Asi sa zhodneme na tom, že chudoba nie je dobrá, čím nechcem povedať, že bohatý človek je dobrý a chudobný zlý (veľakrát je to presne naopak, ale rozumieme si). Snímku natočil monumentálny Paľo Bielik, len 4 roky predtým spolurežírujúci (a samozrejme hrajúci hlavnú rolu) klasiku Varúj...! Kým vtedy si za predobraz vzal knihu Ivana Stodolu, tentokrát siahol po Dominikovi Tatarkovi. Šokovala ma finálna “nehoda“ (pôsobí drasticky ešte i dnes) a naturalistické zmlátenie ženy. Za vyložený mínus by som označil množstvo nudných pasáží (chytanie rýb, „lanovka“, stalkerská sekretárka) a nesympatické postavy (kladné i záporné, česť výnimkám). Za vyložené plus krásnu prírodu (ktorej je však pomerne málo, keďže podstatná časť deja sa odohráva v kanceláriách, domoch a krčmách). ()

Reklama

Flego 

všechny recenze uživatele

Budovateľský pátos príznačný pre danú dobu neobišiel ani film, práve naopak. V tomto prípade sa v duchu lepších zajtrajškov stavala priehrada, všetci budovatelia sú vykreslení ako pracovití ochotníci s humorom a kulaci ako cynické karikatúry. Po filmovej stránky je snímok dobre natočený, ale inak je to boľševický "kolektívny" blábol. ()

Autogram 

všechny recenze uživatele

Tento film rozpráva o pravdivom príbehu zo Slovenska, kde si pracujúci ľud po oslobodení Československej republiky sovietskou armádou buduje za bratskej pomoci českej robotníckej triedy socialistickou industrializáciou svoj lepší život. –––– Tento slovenský veľkofilm som si nemohol nechať ujsť a dostal som o niečo menej, ako som čakal, preto len dve hviezdy. Budovateľskú atmosféru som čakal, aj dostal. Ale čakal som aj zrozumiteľný príbeh zúčastnených ľudí, ale to som nedostal. Len niekoľko (veľa) figúrok podľa šablóny, ktoré sa správali nereálne, až hlúpo, a to bolo dosť ťažké stráviť. Naviac sa osobné príbehy nijako neuzavrú a film skončí liatím betónu za spevu budovateľskej piesne. Film je tak asi len odrazovým mostíkom pre hercov najstaršej slovenskej generácie, z ktorých už nikto nie je medzi nami a Mária Kráľovičová odišla len teraz ako posledná. –––– Koľko dám práce, toľko dostanem pláce. Každému podľa jeho zásluh! ()

Martin741 

všechny recenze uživatele

Dalsi z budovatelskych filmov, akych sa po 25. 2. 1948 tocilo hodne. Filmu chyba dejova linia, scenar sa toci len okolo stavby priehrady /Oravskej/. Kopa nudnych budovatelskych kecov, jednorozmerne postavy, schematizmus konca 40. a zaciatku 50. rokov vladne na kazdom kroku, herecke vykony takmer ziadne. To su najdolezitejsie minusy filmu, plusom je snad len rezia talentovaneho Bielika. 30 % ()

Zajímavosti (13)

  • Andrej Lettrich bol asistentom pri nakrúcaní, a keď sa o toto miesto uchádzal, režisér sa ho najprv spýtal, či má dobré nohy, či vie utekať a dobre kričať, aby plnil Bielikove príkazy - kvôli nakrúcaniu s kontaktným zvukom behať po chotároch, aby utíšil rušivé zvuky. (Raccoon.city)
  • Film bol nakrútený za pomoci robotníkov a brigádnikov na pracoviskách. (Autogram)
  • Film musel byt po dokončení schválený za účasti povereníka informácií a osvety Dr. Pavlíka. (Raccoon.city)

Reklama

Reklama