Priehrada

Budovateľská agitka 50. rokov. Stavba megapriehrady je presvetlená ľudovými tancami krojovaných robotníkov, spevmi a figliarstvami troch brigádnikov, ktorí opustili byrokratickú nudu kancelárie, aby vyzdraveli na čerstvom vzduchu pri kopaní hliny a širokými úsmevmi kolektívneho kladného hrdinu. Budovateľskú radosť mu kalia len dedinskí sedliaci, zblbnutí alkoholom a vodcom kulakov, ktorí sa nechcú vzdať pozemkov a hospodárstiev v prospech priehrady, čo im všetko zatopí a v prospech kvitnúcich a prosperujúcich roľníckych družstiev, kde každému patrí všetko a odmenený je každý len podľa toho, koľko vykoná. Schematické a jednorozmerné charaktery, kolektívny hrdina je nielen ten dobrý, ale aj zlý - sú ním všetci tí, čo sa nezapájajú do budovania a nesúhlasia s priehradou. Nakoľko schematizmus rokov 50. bol miestami trošinku narúšaný, film bol nakrútený s humorom a odznela tu moja obľúbená pesnička "Horehron, Horehron ja som Horehronka, poďte chlapci do nás budem Vám frajerka!" zvyšujem subjektívne hodnotenie smerom nahor. (19.09.2012)

Keď si odmyslíte politickú a budovateľskú agitku tých rokov, naivitu práce i niektorých hereckých výstupov, dostanete celkom pútuvú tragikomédiu aj o ľudských vztahoch či problémoch a radostiach. Samozrejme, uspievané a utancované pasáže a pátos budovania trochu znižujú dielo, ale ono je vskutku kvalitne natočené. Záplava vtedy mladých a začínajúcich hviezd určite poteší i pobaví. Za zmienku stojí výkon Gustáva Valacha v roli kulakovho syna, menšiu rolu paholka si zahral aj Martin Ťapák, budúci skvelý režisér. Hodnotenie: 60% (28.08.2013)

Budovateľský pátos príznačný pre danú dobu neobišiel ani film, práve naopak. V tomto prípade sa v duchu lepších zajtrajškov stavala priehrada, všetci budovatelia sú vykreslení ako pracovití ochotníci s humorom a kulaci ako cynické karikatúry. Po filmovej stránky je snímok dobre natočený, ale inak je to boľševický "kolektívny" blábol. (25.11.2010)

"Bujna nie je potkan, Bujna je gazda....!" Na prvých filmoch Paľa Bielika propagandu necítiť, ale tu rok výroby 1950 napovedá, že by to tak mohlo byť. Realita však bola ešte horšia ako očakávania. Ten film je komunistickou propagandou a heslami nabitý tak, až sa po každej robotnícky ladenej hláške musíte pousmiať. Celé to podanie a postavenie postáv do pozície hlúpy a arogantný gazda verzus usmievavý a pracovitý robotník, vyvoláva iba úsmev. Občas sa objaví úsmev úprimný a nefalšovaný ako napr. pri scéne prenocovania v prepravných vozňoch, ale najviac film drží pohromade vďaka postave gazdu Bujny a jeho syna, ktorého hrá mladý Gustáv Valach. Taký F. Dibarbora sa po prevrate iste musel pri tých komunistických pesničkách červenať až do odtieňa sovietskej vlajky. 60%. (01.12.2013)

Uf!! No nic, jdeme na to - i agitka může mít příběh a být něčím zajímavá. U Frony to byla postava hlavní hrdinky a přes veškerou okatou propadanu šlo o slušně zpracované drama. Anděl (ať už na dovolené nebo na horách) si všechny získal díky hereckému obsazení i humorně naděnému příběhu, byť agitoval hodně okatě, je v oblibě dodnes. U Priehrady vidím nesourodé obrazy propojené hudbou, která na mě působí spíš rušivě. Soudruzi jsou náležitě uvědomělí, úkol veliký, příběh bohužel nezábavný. Je mi to líto, ale tohle si Paľo Bielik neuhlídal. (15.11.2016)