Blade: Trinity

Strašne fádne, biedne, nešťastné a po vizuálnej stránke až televíznym dojmom pôsobiace. Jednotku som videl v kine a bola to mega-bomba. Na dvojku som sa hrozne tešil (napriek podrazu s Whistlerom)... a bolo to hrozné sklamanie. A trojka? Aj mizerná pražská dvojka oproti nej vyzerá ako veľdielo. Trojka pôsobí podvyživene, nezáživne, mdlo, rutinne. Hoci postava Bladea všetkým priniesla slávu a peniaze, do trojky ako keby sa nikomu nechcelo - režisérovi, produkcii a v neposlednom rade hercom. Wesley Snipes už nie je elektrizujúci, miestami je až nechtiac smiešny. No stále stále stokrát lepšie, ako úbohý gauner so svojou bandou neschopných pucflekov. Kristofferson má len cameo. Nové postavy v podaní lukostrelkyne Jessici Biel a vulgárneho hláškara Ryana Reynoldsa síce zaujmú, ale hlúpy scenár, biedne akčné scény (s výnimkou cool prepadu policajnej stanice) a koniec-nekoniec tomu nenapomáhajú. Nechápem, ako sa po vynikajúcej jednotke séria mohla tak brutálne zvrhnúť. (26.10.2005)

Se zvědavostí jsem čekal, zda v blbosti trojka trumfne jedničku a v podstatě jsem nebyl zklamán. Scénář je opět ejakulátem mysli, která snad až příliš hltá céčkové akční filmy a ty nejhorší komiksy. Neustálá touha přesvědčit svět, že Blade je něco víc než stupidní střílečka a že se vymyká upírským filmům, je kouzelná a všudypřítomná. Faktem je, že s Draculou, který vypadá jako luxusní gigolo, na košili nosí připnuté ocelové pláty a při útěku vypadá jako uličník, který v zahradnictví ukradl kilo hrušek, se to snad ani podařit nemůže. Blade: Trinity prostě zůstává úsměvným blábolem o bandě vyhulených typů s neujasněnou sexuální orientací, co si říkají upíři a o sošném černochovi, který zvládne 113 minut bez jediného projevu emoce. Je to zkrátka kalibr. Vizuální složka je ovšem oproti prvnímu dílu na velmi slušné úrovni, celé je to klipoidní a post-matrixoidní, prostě koukatelné. Snaha o povinný cool odér vychází zpola slušně, zpola naprosto směšně. Jediný důvod, proč nedám odpad, jsou právě některé akční scény. Koneckonců, je to akční film. I když by Blade chtěl do vyšší ligy. Na to má ale přliš řidké trenky. (02.08.2006)

Příšerná, po všech stránkách nezvládnutá blbost, zašlápávající do země celý bladeovský kult. Ne že bych považoval předchozí díly za výkvěty kinematografie, ale vzhledem ke svým ambicím příjemně překvapily. A ačkoliv měla trojka největší potenciál a vlastně také mířila nejvýš, byla vystřela z příliš slabého luku a příliš nezkušeným střelcem. Sbohem, Blade. (08.10.2007)

Blade v svojej koncepcie trilógie je príkladom toho, kedy narastajúce číslo za názvom je v nepriamej úmere s výslednou kvalitou. Jednotka Blade bola výborným akčným filmom so všetkými potrebnými ingredienciami - od zaujímavého viacžánrového mixu, cez super hlášky a skvelé formálne prevedenie. Dvojka viac-menej rezignovala na príbeh, ale o to viacej vsadila na akčno-trikové orgie, hyperkinetickú dynamiku a pritlačila na gore, ktoré sa podarili a bolo teda aspoň na "čo pozerať". Blade: Trinity je ale nezvládnutym projektom takmer na všetkých frontoch (výnimkou je slušne nadupaná pesničková časť soundtracku). Vo výsledku nie je ani hyper-akčnou jazdou (sotva tri-štyri akčné scény, navyše najlepšia sekvencia tohto zamerania je hneď na začiatku, ostatné za ňou zaostávajú o niekoľko tried) ani hlbšou sondou do mytológie Blade vesmíru (charakteristika postáv, logičnosť ako i zasadenie deja v kontexte zomknutia celej trilógie, nevýrazný záporak - to všetko celý čas iba kĺže po povrchu bez výrazneho hlbšieho zárezu). Práve táto absencia celkového, dejového prekreslenia zamrzí o to viac, keď si uvedomíme, že scenárista všetkých troch dielov sa tentokrát posadil aj na režisérsku stoličku. Na Goyera toho tak boli asi veľa a odhrýzol si oveľa väčšie sústo ako je schopný zvládnuť. Jeho réžia robí totiž celý film značne do seba uzavretým (takmer 90% filmu sa skladá iba z amerických záberov až veľkých detailov) a roztriešteným (často chaotický strih a jeho zlá rytmika počas akcie). Navyše hudobné podfarbenie (aj keď dobré) je miestami veľmi zle naviazané na obraz (pátosová hudba v nevydarenom kontraste rýchlej akcie ako aj opačne - dravý rap v spomaľujúcich záberoch). Tým si od diváka udržuje chladný odstup, čoho výsledokm bola v mojom prípade narastajúca nuda a otrávenie, ktorá pretrvávala aj v akčných sekvenciách a naberala na intenzite každou ubehnutou minútou filmu.1,5* (04.01.2005)

Lamia. Vrykolak. Upír. Vampír. Deti noci. Nesmrteľní. Ich existencia alebo neexistencia nedala ľuďom od nepamäti pokoj. Preto ich natrvalo zaradili do svojej kultúry. Európske národy z nich spravili svoj folklór, mystici sú presvedčení, že niekoľkokrát ovplyvnili históriu ( Vlad Tepes, Gilles de Reil, Alžbeta Bathory). Spisovatelia ich poňali romanticky (Stoker), filozoficky (Anne Rice) alebo v nespočetných fantasy románoch ako stelesnenie zla. Filmári tento námet spracovali buď kvalitne (Interview with the vampire, Coppolov Dracula a V tieni upíra) alebo dementne (Queen of the Damned, Underworld, Blade I,II a najnovšie IIInity). Ale k samotnému filmu. Je zlý. Prečo ? Tak po prvé dokonca i zubná kefka, keby tu nejaká bola v zábere, musí vyzerať ultracool. Po druhé okrem Snipesa sú herci nuloví tak v akčných scénach ako aj v scénach, ktoré majú tvoriť rádoby dej. Po tretie deti zas prežijú. Po štvrté nelogičnosti. Tie kričia z každého dialógu a scény. Príklad : Nightwalkers majú problém so šírením biologickej zbrane a potrebujú čistú Draculovu krv, ktorá je „bez stoviek špinavých mutácií“ aby vírus pôsobil aktívnejšie na tú krv so stovkami mutácií. Skrátka logika dostáva brutálne na frak. A propos Dracula. Tento pornoherecký prototyp má byť predkom všetkých upírov ? Ďakujem neprosím. Po piate zúfalo vykráda niektoré dialógy z kníh Anne Rice. Film má odo mňa jednu hviezdičku, ale berte to ako 10% . 3, 33% za hudbu, 3,33% za akčné scény ...... a 3,33% za Bladeovu odpoveď na otázku kto sedí v Bielom dome. Vizuálne film ničím nezaujme, zrýchlené zábery ulíc sú len vykrádaním prvého dielu. Od roku 1994 mám jeden dosiaľ nesplnený sen. Ír Neil Jordan sadne do lietadla, vystúpi v New Orleans, odvezie sa za mesto, zaklope na správne dvere a s Anne Rice napíšu scenár k filmu ktorý bude začínať asi takto : Za stolom sedí mladík s blond vlasmi po plecia v čiernej koženej bunde a la 80te roky. V ruke drží brko, namáča ho do kalamára a do toho hovorí hlas Toma Cruisa : I am the Vampire Lestat. I´m immortal . More or less. The light of the sun, the sustained heat of an intense fire –these things may destroy me. But then again, they might not. Kamera zaberie pero, ktoré rukopisom konca osemnásteho storočia napíše : The Early Education and Adventures of the Vampire Lestat. Dúfam, že sa jeho splnenia raz dočkám. (21.02.2005)