Obsahy(1)
Existencionalistická dráma natočená na motívy divadelnej hry s rovnomenným názvom od slovenského spisovateľa Ivana Bukovčana. Príbeh desiatich zdanlivo náhodne vybraných ľudí umiestnených v pivnici jedného malého mesta počas nacistickej okupácie Slovenska. Pomaly sa začínajú vynárať fakty, vykresľovať charaktery a príbeh začína naberať nebezpečné tempo. (Marys)
(více)Recenze (37)
Jednou nám o tomhle díle nadšeně vyprávěl učitel dějepisu na střední a mě to už jen podle toho hodně zaujalo, avšak se mi povedlo blbě si zapamatovat název a dost dlouho trvalo, než jsem to konečně "znovuobjevil". Ale určitě to stálo za to. Zpočátku jsem tomu moc nevěřil, ale pak se tam rozehrál neskutečně atmosférický a dokonale propracovaný psychologický příběh o 10 nebožácích, co se za doby nacistické okupace dostaly do špatné situace a uzavření v jednom sklepě musí nacistům vydat vraha právě zavražděného nacistického vojáka, kterým by měl být někdo z nich, avšak není jisté, jestli mezi němí onen vrah vůbec je. A jestli ho nevydají, zemřou všichni. Napínavé je to jak prase, obzvlášť od zvratu v druhé polovině, postavy tu jsou vymyšlené skvěle a jednají vždy uvěřitelně jak k jejich charakteru, tak i ve vztazích s ostatními a celkově to prostě funguje dost solidně. Je to sice podle divadelní hry, ale myslím si, že se její filmové provedení povedlo dokonale, i přes ten občasný divadelní feeling, ale ten mi vůbec nevadí, když skvěle funguje scénář a to tady naštěstí platí. I víc, než by mi "stačilo", takže nemohu nebýt nadšený. 5* ()
Tak dokonalá psychologická hra až to pekné nie je. Čistý útok na ľudské duše, city, svedomie. Neskutočná dilema, keď ide o záchranu života, niektorí jedinci sú naozaj schopní všetkého. ()
"Proti násilí má člověk jedinou šanci: zůstat člověkem, zachovat si lidskou důstojnost a svoji tvář..." Při sledování tohoto dramatu z doby nacistické okupace Slovenska za 2 světové války člověku postupem času doslova tuhle krev v žilách. Sledovat vývoj jednotlivých postav a jejich reakci na ďábelskou nabídku, že stačí vybrat jednoho, který svou smrtí může zachránit zbylých devět zadržených, je přitom minutu od minuty silnější zážitek. Hodně mě třeba zmrazilo, když jeden z přítomných začne rozvíjet teorii o tom, že "každý člověk má přeci jinou hodnotu a cenu" a že "všichni lidé si přece nejsou rovní" Nic naplat, takto to holt dopadá, když "zlé semeno klíčí... naše srdce se plní strachem a nenávistí a strach mění naši tvář." ()
Dibarborovi tie úlohy fašistov nejako prischli a Kroner ako bezcharakterný holič je tu dokonalý, hlavne ku koncu. Táto verzia divadelnej hry je podstatne lepšia ako tá novšia od Ťapáka. Veľké morálne dilemy padajú jedna za druhou, až mi napadlo Dvanásť rozhnevaných mužov, ktorých slovenskú verziu by som raz veľmi rád videl. Čiernobiela kamera, spád deja a herecké výkony si vyslúžili poctivé štyri hviezdy. –––– To je taká malá okupačná násobilka. Jeden krát desať. –––– Zachovám si tvár, a prídem o hlavu. Bez tváre sa dá žiť... ()
[2,5*] "Človek nikdy nemá veľa možností, no vždy má aspoň jednu - ostať človekom." 10 ľudí rôzneho spoločenského postavenia a rôznych charakterov, zavretých v jednej pivnici za mimoriadne dramatických okolností. Silný námet, z ktorého sa v rukách schopnejšieho režiséra mohlo stať slovenských 12 rozhnevaných mužov (alebo presnejšie 10 vystrašených ľudí). Žiaľ, nepodarilo sa, aj napriek veľmi silnej hereckej zostave (napr. vždy výborný Jozef Kroner, či veľmi presvedčivý František Dibarbora). Spracovanie je dosť nefilmové, skôr divadelné, ale predovšetkým technicky horšie zvládnuté (kamera, strih). Dialógy vkladané do úst postáv sú často veľmi naivné, šuštiace papierom. Postavy sa chovajú dosť neprirodzene, zaujímajú čudné pózy a prednášajú patetické prejavy. Priam ukážkovým príkladom je postava Samuela Adamčíka, ktorý raz za čas vyjde z tieňa a strojene prednesie nejakú vznešenú múdrosť. Podobne je na tom aj postava trochu toporne pôsobiaceho Jozefa Adamoviča a žiaľ aj nekonečne naivná postava učiteľa (inak výborný Ladislav Chudík), otravného svojim mentorstvom, na ktorého sa ešte všetci obracajú, aby "múdro" rozhodol ("Zlé semeno už klíči. Naše srdcia sa plnia strachom a nenávisťou."). Akosi slabšie sú na tom ženské predstaviteľky ("Ježišu Kriste!"), jednak priestorom ich postáv, ale aj herectvom (Oľga Sýkorová je priam zúfalá). Ale zaujala ma aspoň 30-ka pod zákonom v podaní mladej Božidary Turzonovovej. A ako taká komická čerešnička na torte, v pravidelných intervaloch prichádzajú "strašne šokujúce" odhalenia ("Tie okuliare vám nespadli!", "On sa modlí!", "On má lovecký nôž!", "Vyšla mi karta smrť!"). "Tou britvou budete ešte aj holiť?" ()
Mistrně natočené existencialistické drama s neočekávaným vyústěním. (90%) ()
Ja som najprv čítal knihu do školy ako povinné čítanie a potom som sa rozhodol kuknúť film. Oboje vynikajúce. ()
"V tejto vojne nie sú civili, je to bohužiaľ totálna vojna, páni moji!" Pohnutá doba prináša pohnuté príbehy, tuná máme desiatku veľmi odlišných indivíduí prichytených po policajnej hodine na ulici, navyše po zločine spáchanom na príslušníkovi okupantskej armády, za ktorého, aby sa nepovedalo, treba obetného baránka. A aby to bolo veselšie a demokratickejšie, majú si ho zo svojich radov vybrať sami a majú na to jednu bezsennú noc v zamknutej pivnici, počas ktorej sa ukážu skutočné charaktery a nikto nie je víťazom. Herecky najviac excelujú Króner, Adamovič, Chudík, Adamčík a kolaborantská spojka s vonkajším svetom Dibarbora. Z úst im niekedy vychádzajú patetické a teatrálne reči, ktoré sa ale presne hodia do celkovej atmosféry. Silne obsadená a výborne zahratá komorná konverzačka s nervnou atmosférou. Päť kikiríkov. ()
Príbeh od Ivana Bukovčana ma zaujal už na škole, ale až teraz som sa k nemu dostal a onemel som úžasom. Jednak nad celou zápletkou - absurdným zajatím desiatich ľudí, čo nemajú nič spoločné s vraždou nemeckého vojaka, ale aj nad psychológiou celého diela, keď sa vynára jedna morálna otázka, na ktorú musia nájsť zajatci odpoveď, za druhou. V neposlednom rade stoja za zmienku samotné herecké výkony - bez výnimky - všetci dokonalí. Uveril som im každé slovo, veď darmo, keď sa spoja takíto herci s tak kvalitným scenárom. Pán Dibarbora v úlohe vyjednávača, vedomého či nevedomého kolaboranta s Nemcami (toho som sa bál aj ja cez obrazovku), V. Durdík ako zverolekár s morálne pokrivenými hodnotami, ochotný obetovať hoc'koho, aby sa zachránil, J. Króner ako holič schopný všetkého, i toho najhoršieho, učiteľ v podaní pána Chudíka, ktorý si sprvoti nechce priznať o čo ide, následne drží skupinu pri rozume, aby si zachovala ľudskosť.. Ale i ďalší - Ondrej v podaní pred pár dňami odídevšieho pána Slezáčka aj za cenu svojho života ochotný ochrániť Božidaru Turzonovovú, Jozef Adamovič, ktorý v postave tuláka bez škrupúľ nastavuje zrkadlo dobe a všetkým, prostitútka v podaní E. Pappovej-Zvaríkovej je takmer všetkými opovrhovaná, no keď sa Fischl (Dibarbora) pýta na pravdu a ona ju povie, aby nezostala poškvrnená pamiatka nevinného, všetci mlčia, i učiteľ, iba holič kričí: „Neverte tej kurve!“.. Tej, čo sa zachovala najčestnejšie. Jednoducho, toto obsadenie dokázalo verne zachytiť hodnotový súboj vnútri človeka, zástancov ľudskosti, ale aj špiny charaktery. Za celý film bol iba jeden alebo dva predely medzi scénami s odstupom času. Bolo to tak skvele zahraté, že by som sa vôbec nečudoval, keby to celé zahrali na jedenkrát. Tento film u mňa patrí medzi to absolútne najlepšie, čo sa u nás natočilo, nech si kto hovorí čo chce. Ak chcú, aby mladí mali vedomosť, čo sa tu dialo za vojny, nech im pustia tento film. Neviem, možno je to pritiahnuté za vlasy, ale vystihuje to zvrátenosť a zverstvo toho režimu. Cinco estrelhas. ()
Už písaná verzia (a teda predloha ) od Ivana Bukovčana je pre mňa najkrajšou spomienkou na školu. Maturitné dielo Kým kohút nezaspieva je vrcholom existencionalizmu v literatúre ale aj výborným príkladom filozofie existencionalizmu. Hraná verzia nie je o nič horšia, ba naopak je presne taká aká má byť. Jedenásť výborných hercov sa stretlo v jednom filme, ktorého náročnosť je viac než zložitá. Predstavuje jeden priestor, dej môže pokročiť len dialógom a strihom ale na druhej strane obsahuje postavy s bohatými charaktermi a vynikajúcu zápletku- existencionalizmu. Práve v ňom sa človek a teda postavy vo filme dostávajú do hraničnej situácie , čelia smrti tvárou tvár a pod vplyvom týchto okolností sa menia ich charaktery, mení sa ich myseľ a vzťah k iným. Nie každý si teda v hraničnej životnej situácii uvedomí, že proti násiliu má človek len jednu šancu a to zostať človekom.! [80%] a chcel by som vidieť túto drámu v novom šate. Aj keď už nikdy nikto nenahradí výkon zo 70-tych rokov. ()
Slovenská parafráza na legendárnych Dvanásť rozhnevaných mužov. Napínavé to je napínavé, scenár trochu sviští divadlom ale i tak je neskutočne vťahujúci, herci tu sú jak na horskej dráhe. Króner tu klasicky króneruje, u iných mi občas trhalo kútiky.. Zaujímavý počin z našej malebnej končiny, ktorému ale chýba taký ten kúsoček ku tomu, aby sa stal klasikou. A tým kúsočkom je dosť sterilná réžia a nevyužívania prostredia (keď už to je podľa divadelnej hry). ()
Výborná psychologická dialógová dráma z obdobia 2. svetovej vojny, v ktorej Ivan Bukovčan obrátil 12 rozhnevaných mužov naopak. Desať rukojemníkov nemá súdiť, ale majú byť súdení. Extrémna situácia, v ktorej sú všetci spočiatku odsúdení na smrť ako odveta za vraždu nemeckého vojaka sa mení na ponuku vykúpiť sa zradou a nakoniec obetou jedného z nich. Desať ľudí, desať rôznych osobností. Holič, študent, učiteľ, babica, dievča, prostitútka, tulák, zverolekár. Pod tlakom sa vyfarbujú charaktery a zbabelci, pätolízačí odhaľujú svoju pravú tvár. Herecké výkony sú vynikajúce, podobne ako v novšej verzii Kohút nezaspieva. Celý čas sa darí udržať napätú atmosféru len vďaka hercom. Tentokrát hlavne zažiaril Jozef Króner, Ladislav Chudík a Jozef Adamovič. Produkcia je celkom dobrá, ale z dobových dôvodov vidieť technické nedostatky a na konci sa predsa len objaví štipka divadelného pátosu. ()
Pre mňa prvá úloha Jožka Kronera, kde som ho videl hrať zápornú postavu a zhostil sa jej výborne. Film je nadupaný hviezdami vtedajšej slovenskej hereckej špičky. ()
"Je to strach, čo mení našu tvár..." Mám pocit, že filmársky sa Slováci vysporiadali s obdobím 1939-1945 dvoma filmami - Kým kohút nezaspieva a Obchod na korze. Zaujímavé, že v oboch hral Jozef Kroner. ()
Toto dielo je veľmi náročné hodnotiť objektívne. Jedná sa o predstavenie s divadelnými výrazovými prostriedkami natočené na kameru najobyčajnejším spôsobom s nepremyslenými strihmi a nedotiahnutým osvetlením. Pokiaľ týchto 94 minút hodnotíme ako FILM, ide o výrazný podpriemer, kde sú herci prerušovaní neustálymi klapkami. To im prekáža v kontinuálnom hraní postavenom pre divadelné dosky. Vo výsledku je to, žiaľ, výrazne vidieť a ani herecké esá na čele s Jozefom Kronerom to nedokážu zachrániť, pretože sa pri každom režisérovom pokyne "akcia" musia do svojich postáv dostávať znovu a znovu. ()
Výborné herecké obsadenie ()
Komorní drama, morální dilema, ponurá atmosféra. Přestože je děj svým způsobem předvídatelný, film ve vás zanechá hluboký dojem. Postavy se sice mohou na první pohled zdát šablonovité, ale rychle vám dojde, že než to, co se o nich dovídáme a o čem mluví, je mnohem důležitější to, co zůstává nevyřčené a šablony nabývají na až nečekané trojrozměrnosti. Kromě toho je potřeba vyzvednout excelentní výkon pánů Kronera a Chudíka, i když ostatní herci nezůstávají pozadu. ()