Muzika

Na slovenskej stupnici 4,5 *, bez problemov. Ale aby som bol objektivny, nie je to predsa len stranka o slovenskych filmoch, su to lepsie 3. Je mi luto, ale vtipne to nebolo vobec, na to, ze to je komedia. Zahrane a zrezirovane to bolo velmi slusne (hlavne vyborny Marek Geišberg), ale ked uz mal film privlastok romanticky, nejaku tu romantiku som cakal. Nie len pichanie s Ancou Prepichovou. Celkovo: slusna slovenska melodrama. (03.01.2009)

„Môžem ďalej?“ – „Prečo sa pýtate, keď ste už tu?“ – „Zo slušnosti.“ Viete, ja som dobrý chalan z malého mesta, ale ak mi niekto mieni pri pohľade na Kostelného, Pauhofovú, Nvotovú, Latináka, Kassaia a mladého Geišberga hovoriť, že Slováci nemajú dobrých mladých hercov, je pre mňa debil a to urážam ľudí, ktorí touto chorobou trpia. Opačnou stranou mince je, že scenáre našich nových seriálov a filmov nie sú dobré, málokedy sú aspoň postačujúce. V MUZIKE sa však stretol nielen výkvet mladej slovenskej generácie, ale i kvalitný scenár, ktorý ku koncu troška šumí do prázdna, ale minimálne prvých 80% z celkovej minutáže je na parádu. Možno jeden z najdôležitejších/najpotrebnejších/najkľúčovejších slovenských filmov za posledných desať rokov, pretože v ňom skúsený režisér Nvota (KRUTÉ RADOSTI) ukázal, že VIEME nakrútiť dobrý príbeh z našej minulosti a spätne tak reflektovať veci, ktoré vo svojej kinematografii nikdy nemali problém reflektovať napríklad Česi. (02.05.2009)

Tento film podľa mňa kríva na obe nohy. Zlý výber predlohy: Peter Pisťánek autor novely Muzika je muž, ktorý sa vyžíva v prívale vulgarizmov a vezie sa na akejsi novorealistickej vlne - ktorá má za cieľ verné zachytenie cynickej, rezignovanej až nihilistickej atmosféry minulosti a súčasnosti. Vo filme je teda ústrednou témou frustrácia z komunizmu (čo sa dá pochopiť), z každodennej rutinnej reality, z nefungujúcich vzájomných vzťahov, následne redukovaných na sexuálne povyrazenia a malé či väčšie podrazy "kamarátov". Autorom filmu sa podarilo zredukovať vulgarizmy v texte. Nájdeme tu niekoľko pre oko diváka pekných scén - naháňačka pod padákom, škoda, že ich je málo. Toľko ospevovaná hudba pozostáva prevažne žiaľ z odrhovačiek Karola Duchoňa. Herecké výkony našich hercov sú ale naozaj - konečne - o triedu lepšie ako v predchádzajúcich filmoch. Hlavným negatívom filmu podľa mňa je, že nič nerieši a chýba mu nejaké nosné posolstvo. To, že sa hlavný hrdina poučí "pádom na hubu" a nie zmenou postoja vlastným pričinením nepovažujem za posolstvo ale za z núdze cnosť. (04.08.2008)

MUZIKA Jurka Nvotu je fenomén. Fenomén, ktorý ťaží z toho, čím zároveň trpí : - porovnávaním s Pelíškami - ktoré je úplne logické, lichotivé, zároveň ale zaväzujúce a brániace dopriať Muzike zaslúžený obdiv. Resp. nie obdiv, ale čistú radosť z videného, pretože tie pelíšky tam stále niekde vzadu sú. Ďalej je tu vyrovnávanie sa s minulosťou presne tým nostalgickým sposobom, ktorý mnohým už nemusí prísť zaujímavý (a nostalgický). Tiež pocit (najmä pre nás, Slovákov) prehnanej kritickosti voči nám samým, tým pádom i voči filmu, ktorý sa skutočne podaril, ale akoby v nás historicky zakorenene fungovalo, že voči sebe samým musíme byť kritickí viac ako voči iným. Čo je všetko škoda a zároveň akási zvláštna zákonitosť. Resp. zákonitá škoda. Takže po krátkom entré čisto subjektívne oko, idem na to inak: nesmial som sa od srdca, usmieval som sa. I s odstupom (film som videl na Febiu) obdivujem Juraja Nvotu za vedenie hercov. Ani náznak amatérizmu, ani jedna herecky trápna scéna v zmysle - čo to bolo toto ? Presný Ľuboš Kostelný, krásna Táňa, ktorá sa síce nakoniec vyvinie zvláštne bezfarebne, ale i tak, fakt krásna (tu som vždy nekritický). A celá rodinka Oľhovcov Geišbergovcov, ktorá má jednoducho herectvo v srdci. Po Krutých radostiach sa pánu Nvotovi podaril ďalší fajný filmík, ktorý nie je dokonalý, ale čo je dokonalé ? A že vie byť dokonalosť i nudná... (22.05.2009)

Půvabná retro tragikomedie z ČSSR konce 70. let má zajímavé hlavní postavy, vtipné hlášky, socialisticky uvědomělé písně a vůbec báječnou atmosféru. Velmi se vydařilo i herecké obsazení, zejména jeho mladší část (Luboš Kostelný, Táňa Pauhofová, Dorota Nvotová, Jan Budař a Marek Geišberg). Po letech, kdy se stav slovenské kinematografie podobal klinické smrti, je to sympatický závan na lepší časy. (14.07.2008)