Nastala chyba při přehrávání videa.
  • Jello Biafra
    ***

    Film, ktorý je pôsobivou obžalobou krutého obdobia Mečiarizmu 90. rokov, kedy politická mafia tunelovala fabriky a tá regulérna beztrestne terorizovala spoločnosť. A obe mafie spolu aktívne spolupracovali. Príbeh sa sústreďuje na dve dodnes nevyriešené kauzy únosu prezidentovho syna a následnej vraždy Róberta Remiáša. Zároveň sú tu naplno zobrazené špinavé praktiky, ktoré vtedajší estabilishment používal. Režisérke sa atmosféru deväťdesiatych rokov podarilo zachytiť veľmi zručne a rovnako tak prekvapia mnohí mladí herci či vizuálna stránka. Filmu však neprospieva prílišna epizodickosť a roztrieštený dej, kedy sa môže divákovi ľahko stať že sa v deji nebude dobre orientovať. V rámci slovenskej kinematografie sa však jedná o jednoznačný posun dopredu.(26.11.2017)

  • JohnnyD
    **

    Ideology vs aesthetics. Úspech filmu ma teší. Je to ďalší zo slovenských filmov, ktoré v posledných rokov nalákali desiatky až stovky tisíc ľudí do kín. Dokonca na rozdiel od nich dokázal znovu otvoriť jednu veľkú tému, plniť strany denníkov, primäl ľudí diskutovať o dobe, ktoré len zdanlivo skončila a v neposlednom rade mladých dovzdelal o udalostiach, na ktoré si nemajú ako pamätať. Po stránke ideológie, či povedzme meta-roviny presahujúcej samotný film, je film Únos čisté víťazstvo. Problémom je estetika. Je fajn vidieť, že slovenskí tvorcovia vedia na svetovej úrovni nasvietiť scénu a používať kameru. Slovenská kinematografia bude kvalitná, len ak bude dostatok dobrých remeselníkov a zdá sa, že sa k tomu blížime. Únosu ale chýbajú tri veci: poriadny scenár, réžia a herci. Čengel-Solčanská vôbec nevie koncipovať scény. Vo filme vlastne žiadna ani nie je. Film je vyskladaný z krátkych "scénok" o dĺžke minúta až tri minúty, kde postavy povedia pár expozičných dialógov a nastane prestrih na ďalší podobný zlepenec záberov. Tento štýl funguje iba v jednej pasáži (výbuch auta) a i to do veľkej miery vďaka hudbe (ktorú je vo filme počuť zriedkavo). Dialógy sú preto strašne umelé, postavy sa nerozprávajú prirodzene, lebo nemajú na to priestor, keďže za minútu nastáva strih a je nutné povedať ďalšiu informáciu. Preto sa ani veľmi nečudujem mdlým výkonom hercov a ich strojenej artikulácii. Každopádne ešte bude trvať dlho, kým sa naši herci zbavia divadelného a televízneho afektu. Slabá atmosféra 90tych rokov je v porovnaním s týmto už len nepodstatnou závadou. Slovenský film má pred sebou svetlú budúcnosť, ale Čengel-Solčanská ju (asi) písať nebude. PS: Je inak paradoxné, že režisérka začínala študentským filmom Šimijé, ktorý mal úplne skvelé dialógy i herecké výkony.(11.3.2017)

  • jojinecko
    ****

    Film, ktorý nesporne má svoje muchy a objektívne (haha to je čo, že objektívne?!) je to na ***. Ale rád prihodím za odvahu a to, že ten kto pozná slovenské reálie musí tento film ohodnotiť ako zaujímavý morálny príspevok k časom minulým a ako memento jedného (ch)uja, ktorý si spokojne užíva dôchodok vo svojej luxusnej vile a jeho kumpáni užívajú slobodu..(19.9.2017)

  • sulimo
    **

    Zajímavé a silné téma o divokém evropském východě v devadesátkách. Sice filmu hodně ubírá na kvalitě mizerný zpracování a dementní obsazení, ale i tak to stojí za ten čas, už jenom pro zjištění, že na Slovensku v 90. letech by chtěl žít leda ten, kdo ví, že tam žít nikdy nemusí. Jako bonus je pak skvělý pozorovat, jak se tvůrci snaží obsazovat hlavnim aktérům fyzicky podobný herce, ale do role Mečiara obsadí Maroše Kramára, sice jsou oba podobně prkenný, ale jinak z toho byl maximálně facepalm, až to plesklo.(28.9.2017)

  • M.a.t.t.
    **

    Film, ktorý podľa všeobecných predpokladov tiahne hlavne silná téma. Vzhľadom k osobe režisérky a scenáristky v jednej osobe to nie je vôbec prekvapivá informácia a to, že ide o najlepšie dielo v jej doterajšej kariére, nie je samo o sebe nijak zvlášť veľkým úspechom. Pozitívne je aspoň to, že vie, o čom chce rozprávať, aj keď tak činí pomerne kostrbatým spôsobom. Určite nepomáha, že dej miestami kŕčovito skáče z jednej scény do scény, kde postavy náhle menia svoje elementárne motivácie a divák sa dozvedá niektoré dôležité informácie až vtedy, keď sa zápletka potrebuje posunúť. K tomu treba prirátať i občas za uši ťahajúce dialógy, či niektoré diskutabilné herecké výkony, a to nielen u politických predobrazov. Napriek tomu skutočne nejde o vyloženú prehru - neustále prelínanie s náboženskými motívmi má niečo seba, technická stránka (hudba, kamera) je prevažne bezproblémová a režisérka si dokonca v jednom momente spomenie na to, ako má vyzerať skutočne dobre nakrútená scéna. Stačí to na kvalitný film? Jednoznačne nie, ale i napriek tomu nemožno Únosu upierať určitý význam. Pod taktovkou niekoho talentovanejšieho však mohol dopadnúť oveľa lepšie a možno by mu nechýbala ani pridaná hodnota. 50%(26.9.2017)

  • - Podstatnou chybou vo filme boli mobilné telefóny. Prvý hovor v celom Československu síce uskutočnili vtedajší predsedovia Českej a Slovenskej národnej rady Dagmar Burešová a František Mikloško - 21.9.1991, ale spoločnosť Eurotel, ako prvá na Slovensku zaviedla komerčnú prevádzku mobilných sietí GSM (dovtedy bola iba analógová sieť NMT, ktorá mala v roku 1992 iba necelých 150 zákazníkov) až 1.2.1997, teda až po všetkých udalostiach vo filme. (De Large)

  • - V ranných fázach sa scenár pripravoval podľa predlohy knihy "Popol všetkých zrovná" Dominika Dána z roku 2007. Postupne ale vypadol detektív Richard Krauz, nasledovali ďalšie zásahy do predlohy, až vznikol úplne iný príbeh a ten tvorcovia prispôsobili skutočným udalostiam. (giaruj)

  • - Náklady na film boli približne 1,35 milióna eur, z čoho dve tretiny pokryl Audiovizuálny fond a príspevky z RTVS a jednu tretinu rozpočtu dofinancovali súkromní podnikatelia. (Sufferer)

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace