Keď báčik z Chochoľova umrie

Nebudem vás klamať. Martin Kukučín za mňa osobne nevedel pre súčasnú generáciu čitateľov podať svoje príbehy. To, ale nutne neznamená, že to v histórii nedokázal. Skrátka z dnešného hľadiska jeho autorský štýl nezostarol práve najlepšie a o to väčšie bude peklo pre moderného slovenského študenta čítať knihu muža, ktorí žil v dedinskom konzervatívnom prostredí počas vtedajšieho Rakúsko-Uhorska. Väčšinou si filmári svoje filmy preformulujú pre potreby moderného publika. To, ale neplatí v tomto prípade, kedy hlavným cieľom tvorcov bolo podať, čo najpresnejšie knihu, ako sa len dá. A vôbec to nie je na zahodenie. Ako povinná literatúra to ako súhrn bohato stačí, nudné to nie je a nejaký ten klasický humor sa tam nájde. Lenže ak sa ako ja snažíte presvedčiť o kvalite slovenského filmu nedostanete nič viac ako priemerný televízny film pre generáciu vašich rodičov. 61% a Známka: C ...Priemer. Prie niekoho postačujúce, ale chceli by ste byť v živote len priemerný?... (17.12.2020)

Martin Kukučín, vlastným menom Dr. Matej Bencúr, je najvýznamnejším predstaviteľom slovenského literárneho realizmu. Poviedku „Keď báčik z Chochoľova umrie“ napísal v roku 1890 ako svoju štvrtú knihu. Presne o sto rokov neskôr, čiže v roku 1990, bola prevedená do filmovej podoby. V réžii Pavla Haspru a za účasti skúsených hercov vznikla obstojná televízna adaptácia, ktorá iste dobre poslúži študentom stredných skôl, čo sa nedokážu prinútiť k čítaniu povinnej literatúry. *** (03.05.2012)

Film sme pozerali v škole, keďže knižnú predlohu sme mali ako povinné čítanie a štúdiu samotného diela sme venovali celkom dosť času. Príbeh, ako taký, mi prišiel celkom fajn, zaujímavo odrážal jednotlivé charaktery postáv konca 19. storočia a ich postavenia v spoločnosti. Čo sa filmu týka, myslím, že ide o celkom slušné televízne spracovanie. Zrozumiteľné podáva divákovi dej a hlavnú myšlienku tejto slovenskej klasiky. (06.03.2021)

Na to, ze slovenske filmy velmi neoblubujem a slovensku literaturu necitam sa mi tento snimok pacil... Pouzita forma satiry a vtipu s cielom zosmiesnit zemana predstavovaneho nesmierne zabavnym Zednikovicom bola fajn. Az na ten medovnik zabaleny v igelite ( 19. storocie ) to je zabavne, oddychove a vcelku vydarene dielo. (20.02.2008)

Kdyby Zednikovič tak nepřehrával a neustále se nepitvořil, mohlo to být mnohem lepší. Asi mu nikdo neřekl, že karikováním karikatury dělá karikaturu sám ze sebe. (21.08.2016)