Muzika

To, čoho som bol svedkom pri filme 'Polčas rozpadu', to mi 'Muzika' potvrdila dvojnásobne. A pri pohľade na prostoduchú a plytkú seriálovú tvorbu a zbrojenie seriálových výplachov medzi dvoma našimi televíziami, ktoré pripomína studenú vojnu medzi USA a Ruskom, je mi až do plaču, keď si uvedomím, koľké prostriedky sa zbytočne míňajú na tie spústy bezmyšlienkových výplodov. To, čo by potrebovala naša kinematografia je oživenie s podobným výsledkom, aký dosiahol Juraj Nvota. Keď to porovnám so spomínaným filmom zo začiatku komentáru, tak herecky je to opäť na skvelej úrovni, trošku ma však zamrzela Táňa, ale ani nie tak herecky, ako slabším a nepremysleným rozvinutím jej postavy a jej správanie v daných situáciách. Inak Marek Geiberg znova spásonosne zachraňoval film po nekonvenčnej stránke, jeho prirodzený talent je na míle viditeľný. Svoje najlepšie režisérske kúsky predviedol aj pán režisér, ktorý sa nebál experimentovať, zablúdenie do spracovateľsky obávaného snového podvedomia (Martin) nemalo chybu, takisto aj problematické zachytenie hromadných scén (zábavy, konecrty) sa zaobišlo bez závažnejších chybičiek. Malinko som bol vyrušený len so záberu na novo zateplený a vymaľovaný panelák, ale to som sa následne musel len pousmiať. Počas filmu som sa ale usmieval často, už nie z dôsledku technických chybičiek, ale skvelých hlášok a vtipných situácií, o ktoré naozaj nebola núdza. A tak dúfam, že v najbližšej dobe znova nebude núdza o podobné slovenské filmové potešenie. Rád by som dal niekedy aj tú piatu hviezdičku a ak to bude takto pokračovať, tak verím, že raz sa dočkám. 85%. (02.05.2009)

4 a 1/2*, ale keďže som sa konečne mohol doslova vytešiť z príjemných pocitov pri sledovaní slovenského filmu, tak to zaokrúhľujem hore... Film je plný skvelých dialógov v podaní výborne vybraných hercov, pričom ich herecké výkony sú nadmieru uspokojivé. Ľubo Kostelný vyčnieva nad všetkými, ale potešil ma aj mladý Geišberg, či Táňa Pauhofová. Scenár je síce dosť jednoduchý, ale vôbec nie zlý. Takže na záver už len dodám, že už bol najvyšší čas na to, aby sa nejaký slovenský film priblížil kvalitám Záhrady. (05.06.2008)

Videl som tento film v takmer úplnej pracovnej verzií asi v roku 2006 . . . Vravel som si vtedy, že sa slovenská kinematografia krásne zviecha takýmto príjemným nostalgicky letným, ako to len Slováci stále cítia a chcú ukázať, ale väčšinou to pošlú zaraz pod kytičky - filmíkom . . . A potom som ho celkom stratil zo zreteľa - kde bol celé tie roky podetý ? (20.04.2009)

Premiéru pred rokom so na Markíze prepásol, ale nedávno reprízu, hoci neskoro v noci, už nie. Nedával som filmu veľké šance, však vieme ako to je so slovenským filmom. Nelákal ma názov a ani príbeh ma veľmi neoslovil. Presvedčil ma jedine Ľ. Kostelný a T. Pauhofová, ktorí majú vážne talent. Dal som filmu šancu a on mi to dvakrát vrátil. Po veľmi dlhom čase sa nám konečne podaril film, ktorý možno kľudne prezentovať aj za hranicami a pozitívne ohlasy z Česka sú myslím oprávnené. Film možno smelo prirovnať k českému kultu Pelíšky či Pupendo. Humor je príjemný a hlavne nevtieravý, čo si cením najviac. Hlavne v Čechách vzniklo za posledné roky nezpočetné množstvo zaručených komédií, kde je všetok humor režijne naplánovaný, herecky až nechutne prestrelený a má to bohužiaľ presne opačný efekt. Tu vás do smiechu nikto nenúti, všetci si len tak hundrú popod nos, či sem tam niekto vytrúsi nejakú hlášku. Úsmev a príjemný pocit na neopustil počas celého filmu. Pár krát som sa naozaj z chuti zasmial, hlavne vlasatý alkoholik, ktorého perfektne stvárnil M. Geišberg, ma vždy dostal. Scéna s napočúvanými maďarskými songami a následná bitka a naháňačka s účinnými spomalenými zábermi a dobrou hudbou ma vážne chytila. Vydarených scén či hlášok je tu naozaj dosť a film vás bez problémov prenesie v čase o 30 rokov späť. Film úplne prehodil môj skromný rebríček najlepších novodobých slovenských filmov. Za nejlepší film som zatiaľ mal Ticho s Ľ. Paulovičom, hoci je prezentovaný ako televízny. Nedávno prekvapil Nedodržaný sľub, ktorý ale mal pár chýb. Tejto vydarenej komédií z komunistických čias nemám čo vytknúť, preto je u mňa zatiaľ najlepším slovenským filmom. Zámerene som vynechal moju obľúbenú Jakubiskovu Nejasnú správu, ktorá je s nadsázkou prezentovaný ako najdrahší slovenský film za české peniaze. Áno Muzika je pre mňa zatiaľ najlepší slovenský film za posledných 10-20 rokov. Príjemný, veselý aj smutný film zo života, ktorý ma prekvapil. 80% (18.01.2011)

Juraj Nvota je možno najlepší súčasný slovenský režisér. Má cit pre vykreslovanie charakterov i pre obsadenie správnych hercov, obrazom i hudbou vie vytvoriť príjemnú filmovú atmosféru, strafiť sa do doby v ktorej rozpráva príbeh. Len keby Muzika bola nielen príjemná, ale aj o niečom... (04.10.2009)