Kmeny

Subkultúry sú veľmi zaujímavou témou na akékoľvek spracovanie. Preto, keď som sa o tejto dokumentárnej série dozvedel, potešil som sa nej. 16 dielov, každý o určitej subkultúre, vyzeralo "na papieri" ako projekt, ktorý by mal zaujať diváka. Výnimka však potvrdzuje pravidlo a pri Kmenoch to platí dvojnásobne. Jednotlivým dielom už od začiatku chýba potrebný náboj a pri nejednej časti si možno všimnúť hlavného problému celej série. Diely sa vôbec nevenujú stanoveným témam, ale skôr ľuďom či činnostiam ľudí danej subkultúry. Ak to tak tvorcovia, ktorých pri tomto projekte bola celá plejáda, chceli, potom sa im to podarilo dokonale. Ako divák by som však radšej uvítal, keby priblížili vznik a minulosť danej subkultúry, myšlienky či ciele a nie sa priamočiaro fixovali na ľudí. K tomu sú diely doplnené o často dlhé a zbytočné zábery bez akéhokoľvek významu pre diváka sprevádzané dialógmi, ktoré sa vôbec netýkajú témy. Kmeny sú tak ako celok veľkým dokumentárnym sklamaním. Svoj potenciál nedokázali využiť a je až udivujúce, že zo 16 dielov ma dokázali zaujať iba dva či tri. Konkrétne sa jedná o subkultúry rainbow, skinheads a pripočítať k nim môžem aj diel o hipsteroch. (05.09.2016)

Pohľad na českú punkovú scénu a na jej dve diametrálne odlišné generácie. Petr Hošek a členovia Pipes and Pints sú síce výrazne vekovo odlišní, ale ideu punku uznávajú obidve strany rovnako. Vyblázniť sa na pódiu, poslať jasné "FUCK YOU!" spoločnosti a stretnúť jedinečných ľudí. Ale ako možno vidieť, aj samotná punková scéna sa rozdeľuje na dve strany - v jednej tečie alkohol potokom, droguje sa jedna radosť a prísun potravín nahradilo pivo, zatiaľ čo strana druhá zastáva princípy straight edge a zdravého životného štýlu s veganskými pokrmami. A hoci to s budúcnosťou punku v Česku nevyzerá ružovo, ako aj v dokumente odznelo, treba pamätať na to, že punk´s not dead... and never will be! Kmeny: Punk ako prvý diel o súčasných subkultúrach v mestách by vás mal navnadiť na sledovanie ďalších dielov tejto dokumentaristickej série. (25.08.2016)

Výpovedná hodnota druhého dielu série Kmeny je absolútne nulová. 26-minútová stopáž vám bude bohate stačiť na to, aby ste stratili niekoľko IQ bodov. Čo k tomu potrebujete? Autobus plný plzeňských fanúšikov, vyholenú hlavu a heslo "futbal je len zámienka". Sledovať tú enormnú tupotu v starej Karose ako spieva o "plísni na čuráku" a "mrdání špinavé prdele staré báby", vás núti položiť si otázku, aké hodnoty zastávajú títo ľudia. Ak je toto ich hlavnou podstatou života, tak mi je ich úprimne ľúto. Okrem bandy plzeňských primitívov dokument, ak tých 26 minút tak možno nazvať, ukazuje aj holé lebene, pre ktoré je zasa zmyslom života niekomu na lúke za mestom štýlom MMA rozbiť hlavu a voľbách rozhodne nehlasovať pre ultra-pravicové strany. Znesiem veľa, ale tá Plzeň bola veľa aj na mňa. Za to, že hrá relatívne solídny futbal aj na európskej úrovni, by zaslúžila inteligentnejšiu divácku kulisu. Kmeny: Hooligans dokazuje to, že v našich končinách (doteraz som si myslel, že iba u nás na Slovensku), sa kultúra fanúšikovania, najmä na futbalových štadiónoch, nikam neposúva a je neporovnateľná s tribúnami západnej Európy. V kotloch je to na 99,9% buranstvo najväčšieho zrna a ako možno vidieť, na výjazdoch sa toto číslo ešte zväčšuje. Hnus a hanba. A potom sa čudujeme, že na futbal nechcú ísť rodiny s deťmi. (25.08.2016)

Keďže rap, hip-hop a ich odnože vôbec nemusím, bral som tento diel len ako niečo, k čomu môžem teraz napísať svoj názor. Ak sa niekomu táto "hudba" páči, nemôžem mu ju zakazovať, ale takisto by ju v dnešnej dobe nemusela mládež pchať úplne všade. Najväčšia sociálna sieť je týmito básničkami vloženými do počítačom vygenerovaj hudby zaplavená, a na scénu každoročne príde niekoľko nových interpretov produkujúcich tento hudobný žáner. Na to, okrem života akéhosi Oriona, poukazuje aj táto 26-minútová sonda. Vzostup mladého rómskeho chalana na pódia klubov, spievajúceho o tom ako sa s ním život nemaznal. Aby som nebol k rapu len kritický, treba podotknúť, že niektoré z textov rapových skladieb sú napísané veľmi dobre. Bohužiaľ, sú len zakomponované do zlého hudobného žánru. Ak by sa objavili v rockovej či metalovej skladbe, mohla by z toho byť vskutku zaujímavá a počúvateľná záležitosť. Kmeny: Rap týmto spôsobom však iba ukazuje, aké "problémy" majú interpreti medzitým, než zas a znovu naplnia klub adolescentami, ktorí sa sem prišli zbaviť akejkoľvek súdnosti. Nie veľmi záživná polhodinka, podpriemer bez niečoho nového, čo by sa človek mohol dozvedieť. (25.08.2016)

Každý máme svojim spôsobom nejaký ten fetiš a fetišom ľudí zobrazených v tomto dieli je práve to, že sa prezlečú za vymyslené postavy, stretnú sa v miestnom kultúrnom dome a navzájom sa rozprávajú o tom, ktorý zo 4000 dielov ich obľúbeného anime bol najlepší. Ale práve v tomto spočíva čaro subkultúr a cosplayeri sú jednou zo skupín, ktorej nárast popularity museli zaznamenať aj ľudia absolútne nezainteresovaní. "Boom" cosplayerstva možno pripísať čoraz väčšiemu množstvu hollywoodskych marveloviek a popularite anime hlavne medzi teenagermi dnešnej doby. Viem, že v nasledujúcich riadkoch budem maximálne zovšeobecňovať ľudí tejto subkultúry, ale priemerným cosplayerom je žena v teenagerskom veku, s psychickými alebo existenčnými problémami, počúvajúca buď nightcore alebo screamo, žijúca vo svete vlastnej fantázie, väčšinou aj členka LGBT komunity. Ale ako som povedal, je to moje subjektívne zovšeobecnenie na základe toho, čo mám možnosť sledovať vo svojom okolí. V dokumente sme mali možnosť vidieť, že sa tejto záľube venuje aj početná skupina mužov z rôznych spoločenských vrstiev. Kmeny: Cosplay mi však okrem toho, že som sledoval ľudí v kostýmoch ich obľúbených postáv, nič extra nedalo. Téma je to určite zaujímavá, dalo by sa o nej povedať omnoho viac s tým, že by som si to určite rád pozrel a to aj napriek tomu, že som v živote žiadny cosplay nerobil a nikdy žiaden určite robiť nebudem. Ale ako taký fajn úvod to nebolo vôbec zlé, základ bol povedaný, teraz už len stačí stavať ďalej. (25.08.2016)

Jeden z menej zaujímavejších dielov Kmeny. Rozprávanie a pohľad na rôznych motorkárov v Česku - kaskadérov, plochodrážnikov či tých, čo si len jazdu na motorke vyslovene užívajú. Bližšie objasňujú, čo pre každého jazda na dvoch kolesách znamená, spomínajú na rôzne historky a priateľov, ktorí sa im na tohto stroji zabili. Nie nadarmo sa hovorí, že motorkár je najvďačnejší darca orgánov. Ale teraz vážne. Polhodinka s motorkármi nebola vyložene zaujíma a pre človeka, ktorý sa o tieto stroje nezaujíma možno aj nudná. Kmeny: Motorkáři viac ponúka dlhé zbytočné zábery, ukrajujúce s celkovej dĺžky podstatný kus, ktorý by sa dal vyplniť niečím, čo by dokumentu dodalo potrebnú iskru na zaujatie nezainteresovaného diváka do motorkárskej problematiky. (27.08.2016)

Jeden z lepších dielov série Kmeny. Natočený spôsobom, ktorý vás zavedie priamo na "najposvätnejšie" miesto celej komunity Rainbow, o ktorej som do zhliadnutia tohto dielu nikdy nepočul. Možno to je dôvod, prečo ma tak zaujal. Opäť sledujeme viacero strán danej subkultúry - mierne preafektovaného týpka z Prahy, ktorý varí pre spoločníčky vo vykričanom dome a s transparentom "Free Hugs" naháňa po Václaváku vydesených turistov, zatiaľ čo iné dni varí veganské jedlá pre bezdomovcov. A takisto máme možnosť vidieť ešte extravagantnejších členov Rainbow, skutočných novodobých hippies. Tí o sebe síce tvrdia, že drogy nepotrebujú, ale pri pohľade na minimálne niektorých z nich vám bude jasné, že pravda bude asi trochu inde. Z lásky a vesmírnej energie uctievania úplnku Mesiaca asi nebudú všetci takí vysmiati. Kmeny: Rainbow je jedným z dielov série, z ktorého si divák pravdepodobne odnesie nejaký ten nový poznatok, keďže o tejto komunite ľudí asi väčšina z nás nepočula. Zaujímavé a pritom zábavné, ale určite nie také, aby som sa k Rainbow pridal, pretože aj keď je ich myšlienka pekná, svet takto skutočne nefunguje. Pozitívne myslieť treba, ale netreba to ani preháňať. (29.08.2016)

Veľmi dobrý diel Kmeny. Konečne niekto jasne a zrozumiteľne, v prijateľnej metráži oddelil zrná od pliev a vysvetlil, že skinhead ≠ nácek. Sprostí náckovia iba ukradli identitu skins a tí sú dodnes, bohužiaľ, v očiach spoločnosti videní ako tá istá skupina. Takto to však vôbec nemožno vidieť. V dieli je tak jasne vysvetlené, že skutoční skinheads stoja proti rasizmu, začali sa prvýkrát objavovať v prostredí reggae a soul koncertov, neskôr si začali kupovať Vespy, chodiť na futbal a nenávidieť policajtov. Skupiny ako S.H.A.R.P. či Trojan stále možno nájsť pohybujúce sa v prostredí skinhead koncertov, ktoré takisto výrazne ovplyvnili danú subkultúru a dokonca aj hudbu vďaka vzniku oi-punku. Praví skinheadi v Martenskách , s "kšandami" a holou hlavou sú tu stále a stále tu aj budú. Nemožno ich však v žiadnom prípade spájať s pravicovým nacistickým odpadom. Sympatické obsadenie dokumentu sa k tomu vyjadruje dosť jasne. Kmeny: Skinheads patria k tým výrazne lepším dielom série a ak máte nejaké pochybnosti ohľadom všetkých vyholených hláv, možno vám toto pomôže zistiť, že nie všetci sú takí, ako ich spoločnosť vidí a prezentuje. Zakričme si teda spoločne Oi!, dajme si pivo a vyrazme na futbal. (29.08.2016)

V dnešnej dobe si už tetovanie dáva robiť naozaj každý druhý človek. Kedysi ho mali len námorníci či trestanci, neskôr extravagantní ľudia a dnes sa už iba stačí pozorne pozrieť na telo takmer akéhokoľvek človeka, aby ste nejaký ten atramentový zápas na jeho koži našli. Polhodinová sonda na svet práve takýchto ľudí však nezachádza ďalej, než za dvere tetovacieho salónu či stretnutia tatérov a nestrannému divákovi neprináša niečo, čo by sa o subkultúre mohol dozvedieť. Akýkoľvek pohľad do minulosti, vývoj či posun vpred alebo vízia do budúcnosti - to všetko tu chýba a zásadne znižuje kvalitu dokumentu. Divák sa dozvie len postoje a vzťah zopár tatérov k tetovaniam, ale nič objektívnejšie. Kmeny: Tattoo je slabý diel. Zameriava sa viac na ľudí ako na subkultúru, neprináša nič nové a ak sa o tetovanie nezaujímate bližšie, pokojne tento diel série vynechajte. Nepríde o nič, pretože niet o čo prísť. (02.09.2016)

Ak nemáte vzťah a autám a téme tuningu, podobne ako ja budete tento diel brať len ako také malé okienko, cez ktoré nahliadnete do tohto sveta. Opäť ako pri niektorých iných dieloch sa však veľa nedozvie o histórii tuningu, skôr vám majitelia nadupaných mašín budú rozprávať o tom, aké to je sa na podobnom stroji voziť. Treba uznať, že Ford Mustang GT500 je krásne vozidlo, ale zo strany jeho majiteľa v dokumente mi to prišlo iba ako chválenie sa na spôsob "ja mám, vy nie." Ale či už to tak myslel alebo nie, je jedno. Obsah sa prekvapivo dal počúvať a sledovať takisto. Minimálne tie neónovo nasvietené vytunené autá, v ktorých útrobách na obrazovkách beží tvrdé porno a okolo tancujú slečny vo vypasovaných kožených sukniach. Áno, na túto časť by som sa pozeral aj dlhšie. Ten zvyšok o motoroch, koňoch, rámoch, podlahách, oknách a iných častiach áut by mohol byť pokojne vynechaný. Ale nie. Kmeny: Tuning vám síce ako divákovi zrejme veľa o tuningu ako takom neprezradia, ale práve tento diel patrí k tým priemerným, ktoré neurazia, ale ani nenadchnú. Zlatá stredná cesta, ktorú však deštruktívne ničí ten hrozný výber nemeckej elektro hudby. Pesničku z tohto dielu už nechcem nikdy v živote počuť. (02.09.2016)

Podobne pri dieli, ktorý sa venoval tetovaniu, ani v tomto sa nedočkáte bližšieho pohľadu na danú subkultúru. Ak vôbec posilňovanie ako subkultúru možno brať. Z môjho pohľadu určite nie. Počas necelej polhodiny tak divák dostane možno vidieť ako starý kulturistka a mladá kulturistka dvíhajú ťažké váhy, ládujú sa surovými vajciami (ako to niekto preboha môže jesť, hovorí im niečo salmonelóza?) a snažia sa vysvetliť, že keď raz začnete, nemôžete s tým prestať. A aj keď si takto budujú telo do enormných rozmerov, dvíhanie takého veľkého množstva kíl nemôže byť zdravé. Pri väčšej námahe im pokojne môže rupnúť cievka v mozgu a ich syry cottage s banánmi a vajciami im budú na dve veci. Kmeny: Meatheads podobne ako viacero iných dielov vôbec nerozoberá pôvod celej subkultúry, len ukazuje to, čo daná subkultúra vykonáva. Ale to by nemalo byť námetom podobných dokumentov. Aj keď tá slečna bola pomerne sympatická. (02.09.2016)

Polhodina toho, že hipsteri tvrdia, že nie sú hipsteri, pretože hipster je dnes už každý. Čo?! Polhodina toho, kde sledujeme ako mladý chalan lacno nakupuje staré vyťahané svetre, kde mladá baba v "transparentních brýlích" obdivuje izbové kvety v kvetináčoch a počúvame otravného slovenského Pražáka, ktorý všade bol a všetko videl. Najďalej teda v Prahe. Pohľad do sveta hipsterov ukazuje, že všetky stereotypy, ktoré sme o nich doteraz počúvali, neplatia. Nie každý má bradu, nie každý má starý bicykel a nie každý tlačí do hlavy raw tekvicové koláče. Kto je potom hipster? Ako bolo v dokumente povedané - je to niekto, kto sa chcel odlišovať natoľko, až na stal opätovne súčasťou davu. V dokumente je to krásne vidieť. Ľudia, ktorí v ňom vystupujú sa nijako extra neodlišujú od tých, ktorých stretávame na ulici. Je to typická katalógová mládež behajúca v ruke s Iphonom, postujúca svoje vietnamské polievky na Instagram. Som rád, že k nej nepatrím. Robí to tým pádom hipstera zo mňa? Kmeny: Hipsteři sú aj napriek tomu jedným z dielov, ktoré človeka zavedú hlbšie do subkultúry a nielen ju prázdno ukazujú. Je bližšie opísaná a aj keď sú ľudia v nej zvláštni, diel to je určite pozerateľný. (03.09.2016)

Pred zhliadnutím tohto dielu som o gotikoch vedel len toľko, že sa obliekajú do temných šiat. Po zhliadnutí dielu som na tom absolútne rovnako ako predtým. Zas a znovu, bohužiaľ jeden z dielov série, ktorý divákovi ponúka nulovú výpovednú hodnotu. V konečnom dôsledku sa o gotikoch a ich subkultúre nedozviete vôbec, ale vôbec nič. Zasa iba sledujeme dve od seba nezávislé osobnosti danej subkultúry, ktoré približujú skôr viac pohľad na svoj život ako na danú subkultúru. V niektorých častiach sa mi zdalo, že sa dokument zameriava viacej na krčmovú kultúru na akomsi českom sídlisku než na to, čo by mal. Kmeny: Goths vám o subkultúre gotikov nepovie absolútne nič. Nič vám nevyvráti, nič nové vám neponúkne. Prázdna dokumentaristická polhodinka. (03.09.2016)

Keďže som sa o subkultúru "straight edge" v minulosti okrajovo zaujímal, viem, že poňať obsah dokumentu by sa dalo pútavou formou. Priblížiť divákom subkultúru, ktorá sa v našich končinách takmer ani nemá šancu uchytiť. Život bez alkoholu, bez drog a bez mäsa. Pre väčšinu slovenského a českého národa nepredstaviteľné, pre niekoho možno najhoršia nočná mora. Avšak ako máme možnosť vidieť, aj u nás sa zopár jedincov vyznávajúcich túto subkultúru nájde. V dieli sa ale vôbec nerozoberá jej pôvod, začiatky v Česku, princípy sa spomenú iba okrajovo a väčšinu času dokumentu tak iba sledujeme to ako partia troch ľudí chodí po lese, prípadne ako sa hlavný protagonista "Banán" odmieta postaviť niekomu v diskusii, pretože je to vraj proti princípom, ktoré vyznáva. Kmeny: Straight edge mohol byť podobne ako veľká väčšina dielov Kmeny veľmi zaujímavým. Bohužiaľ, spracovanie absolútne nepodstatných vecí opäť odtiahlo pozornosť od problematiky, ktorej sa mal dokument venovať. O "straight edge" sa tu nedozviete nič. (03.09.2016)

Tento diel série Kmeny nás primárne zavedie do pivnice plnej "oplácaných" ľudí v sandáloch, ktorí sa radi hrajú s elektrinou a počítačmi. Aj keď to možno znie akokoľvek zvláštne, jedná sa určite o jeden z lepších dielov celej 16-dielnej dokumentárnej série mapujúcej subkultúry. A napriek tomu, že ani tu sa nedočkáte nejakého výkladu histórie, v tomto prípade to akosi nevadí. Blikajúce svetielka, bzučiace transformátory a iskriace výboje to plnohodnotne nahradia a sledovať ich baví po celú dobu dokumentu. Do toho všetkého vášnivo rozprávajú protagonisti prezentujú danú spoločenskú skupinu, ktorí sú presne takí ako by ste si ich asi predstavili. Do seba čiastočne utiahnutí, ale s takým mozgom, že im ho určite nejeden závidíme. Kmeny: Hackeři bavia. Bavia aj napriek tomu, že títo hackeri nehackujú vlády svetových veľmocí či nekradnú tajomstvá veľkých korporácií. Dokument ponúka zaujímavé zábery a pútavé rozprávanie. Čo viac si v takomto prípade želať? (03.09.2016)

Slabota, slabota, slabota. Predposledný diel série Kmeny mal nazrieť do sveta thrash metalu. Ak by sa jednalo o svetový thrash metal, mohol to byť pekný dokument s omnoho lepším hodnotením, ale bohužiaľ sa táto polhodina zameriava len na dve české kapely. Hrajú pre hŕstky ľudí v kulturákoch, ich členovia najradšej vysedávajú po krčmách a pre diváka, ktorý nevie o thrash metale nič, ponúka "veľké kulové". Hluché pasáže nezmyselných záberov sem-tam doplnené o prázdne sprievodné slovo bez výpovednej hodnoty k téme dokumentu. Kmeny: Thrash metal by sa dali zhrnúť do záverečného záberu dokumentu. Ako fanúšik metalovej hudby ostávam sklamaný a ešte viac mi je ľúto divákov, ktorí metal nepočúvajú a takto sa o ňom v podstate nemajú možnosť nič dozvedieť. (05.09.2016)

Od záverečného dielu Kmeny som si nesľuboval už nič. Po predošlých dielov, ktoré mi zobrali všetky nádeje v túto dokumentárnu sériu, som vedel, čo približne očakávať. A to som aj dostal. Čiže absolútne nič. Nič o danej subkultúre, kecy, ktoré divákovi neponúkajú žiaden zážitok a dlhé nudné zábery, kde máme možnosť sledovať ako partia vandalov ničí dom v Prahe či to ako Vladimir 518 čmára farebné obrazce na stenu. A hoci bola záverečná akcia v metre natočená zaujímavo, diel to nemalo v žiadnom prípade šancu zachrániť. Kmeny: Graffiti je vykúpením od tejto série, exitom. Vďaka bohu, je tomu koniec. Diel, ako inak, sklamanie. A veľké. (05.09.2016)