Jack staví dům

Celý čas som sa zmietal medzi pocitom, že sledujem fascinujúcu štúdiu ľudského zla, a dojmom, že je to len ďalšia prázdna vontrierovská samohonka, niečo ako Lucio Fulci reloaded - séria humusáčin pozliepaných akože príbehom a akože nejakým artovým vyšším zmyslom, to všetko vypovedajúce hlavne o svojom tvorcom než o čomkoľvek inom. A stále si neviem vybrať, v každom prípade je to aj vďaka Dillonovi fascinujúci film, ktorý sa nadlho vryje do mysle, čo je zrejme presne to, čo chcel ujo Lars dosiahnuť. (26.12.2018)

Ak by som to hodnotil čisto ako komédiu, tak by to bolo za jasných 5. Všetky tie hlášky, dialógy, občas aj samotné Jackovo vyčíňanie, boli tak komické, že som tam nenašiel vlastne nič, čo by ma malo znechutiť. Ale Jack zabíjal občas celkom originálne, a (malý spoiler) z odrezanej cecky si spraviť peňaženku, tak to je naozaj bezva nápad. Najlepší bol však detská "smajlík"-figurína, ktorá možno niekoho šokuje, ale ja som pri tom vybuchol smiechom. Film ubehol celkom rýchlo a bavil som sa. Teda až na ten záver, kde to bolo na môj vkus až príliš prefilozofované a už som po prvýkrát musel pozrieť na hodinky. Možno som to čakal ešte o niečo brutálnejšie. (22.11.2018)

Trierova patologická obsesia byť filmársky výnimočným v sebe ukrýva mnoho nedorozumení s divákom. Tí mu nemusia za každú cenu rozumieť, a mne sa zdá, že po tom ani netúži. Potrebuje zobraziť svoje videnie, poukázať na nefunkčnosť mnohých vecí a vysmiať sa spoločnosti, v ktorej sa dokážu páchať rôzne zverstvá. Jack ako architekt, ktorý stavia svoj dom, je chorým mužom, presne ako spoločnosť, v ktorej žije a táto postava sa silno smeje zakorenenej ľahostajnosti a nezáujmu. Jack svojimi vraždami, ktoré považuje za umelecké diela, stále viacej riskuje, ich prevedenie je okázalejšie a pri ľahostajnosti okolia sa dostáva do popredia absurdný humor. Aj občasné policajné vyšetrovanie v niektorých scénach je tragikomické, podobne ako čiernohumorná kreativita pri zabíjaní obetí. Trier vo svojej výpovedi prekračuje všetky hranice, neštíti sa ničoho. Možno nemusí byť taký krutý, toto je len otázkou divákovej únosnosti. Jeho Jack je zlovestný architekt zločinu, ľudského besnenia a inteligentného nebezpečenstva. Robí veci, lebo môže a spoločnosť ho za to odmeňuje mlčaním a ignoráciou. (23.12.2018)

«Od dánskeho provokatéra Larsa von Triera môžem už asi očakávať úplne čokoľvek... ? » Určite, áno, a nijak inak ! »『 Vskutku som strašne znepokojene sledoval čudesného jedinca Jacka, ktorý má veľkú záľubu vo vraždení ľudí, a k tomu taktiež trademark - chorobné upratovanie po spomínanom akte chladnokrvného zabitia, a to ešte nie je zďaleka všetko, čo miluje, a čomu sa i venuje ! Nazýva sa ako : „Pán Rafinovaný” . Špecializuje sa predovšetkým na ženy, ale nerobí mu žiadny problém- zastreliť dieťa, ako škodnú zver. _ Je to zvrátené, je to nechutné, je to brutálne-kontroverzné ( u neho si skrátka toto čarovné slovíčko nemôžem nikdy odpustiť ! ), je to surové a beštiálne, bude tam samotné p-e-k-l-o, trvá to viac než dve hodiny- je to extrémne nebezpečné pre labilnejšie povahy, ktoré by mohli mať z videných obrazov možnú doživotnú traumu na duši, a preto tento film by som dal najradšej pod akýsi zámok, ktorý bude v konečnom dôsledku stále niekoho pokúšať myslieť si, že má na to pevné nervy, silný žalúdok, a tak sa vždy niekto nájde, kto dostane chuť na „zakázané ovocie” ? _ Hlavnej úlohy sa zhostil Matt Dillon, ktorý musí mať poriadny k-u-s odvahy, aby to takto presvedčivo zahral, klobúk dolu pred jeho odvážnym herectvom, keď si nedokážem predstaviť vhodnejšieho náhradníka na jeho nemilú postavu. Zároveň je aj rozprávačom spolu s Brunom Ganzom. Určitým spôsobom musí mať von Trier narušenú osobnosť, kedy ho vnímam, že je taký režisérsky „ANTI-krist” , s dostatočným zaujatím a vyjadrením sa, čo ho zaujíma i trápi. A pre mňa sa stáva pozeranie jeho filmov veľmi ťažkým, až odporným sústom, no, niečo ma na tom aj tak fascinuje... 』 (22.12.2018)

Klasický současný Lars von Trier. Rádobyšokující scény se střídají s úvahami nad vším, co vás napadne, a ty mají, jako již po několikáté, jiný formát obrazu. Neviděl jsem režisérskou verzi, ale pochybuju, že by mě detailní záběr na rozšmelcovaný obličej Umy Thurman přiměl změnit na snímek názor. Kdyby to aspoň nebylo tak předvídatelné... (24.03.2020)