Nemilovaní

Ve svém nejnovějším filmu se ruský auteur Andrej Zvjagincev odklonil od čitelných variací na krajana Tarkovského (jako například ve filmech Vyhoštění a Leviatan) a posunul se směrem k mnohem civilnějšímu lidskému dramatu, které stojí na psychologicky prokreslených postavách a silné sociální kritice. Nemilovaní jsou nejen zdrcující výpovědí o odlidštěnosti v nás (a v současné společnosti), ale také o neschopnosti lásky v dnešním světě. Symbolickou otázku „Čí je to vina?“ pokládá Zvjagincev ve scenáristicky a režijně přesném tvaru, v němž je vše motivováno a každý prvek/záběr nabývá svého zásadního významu. I relativně náhodné scény, které jsou očividnou kritikou kultury narcisismu, povrchnosti a starosti jen o sebe, nádherně zrcadlí tragický příběh nevyhnutelného rozpadu manželství a pátrání po zmizelém synovi. Nemilovaní mají vzácný dar na všech frontách perfektně dotaženého díla, které díky skvělému skloubení rodinné, vztahové, sociální i investigativní linie dokáží absorbovat diváka do děje a na konci jej vyplivnout do reality. Zmizelá pro náročné. (17.03.2018)

"Nelyubov" je rozhodne jeden z najlepších filmov roku 2017. Myslím si, že málokedy sa nájde tak dobre spracovaný film, než je tento. A veľmi dobre sú tu vyprofilované postavy a má to absolútne strhujúci záver. Neviem čo by som vlastne mohol povedať o tomto filme, Pretože nechcem zachádzať moc do spoilerov. Ale skúsim to. Naši dvaja hlavní hrdinovia sú so svojim manželstvom na konci. Ani jeden z nich nechce svojho dvanásťročného syna a počas jedného večera povedia pár skutočne škaredých vecí, ktoré si Aljoša vypočuje. Na druhý deň ide ako klasicky do školy. Rodičia si užívajú so svojimi novými milencami, a na druhý deň zistia, že nie je doma a počas dvoch dní nebol v škole. A náhle sa všetko zmení a rozhodnú sa svojho syna nájsť. V prvom rade poviem, že ten film je vynikajúco natočený. Vyzerá skutočne vynikajúco. Každý záber vo filme je nádherný, efektný a veľmi dobre buduje atmosféru. A v kombinácii s hudbou to vyplýva skvele. Hlavní hrdinovia sú nám od začiatku nesympatickí. Ani nie tak samí o sebe, skôr ako vnímajú svojho syna a ako by sa ho obaja najradšej zbavili a nemali vo svojom živote. A najmä tento odpor pociťujem voči matke, ktorá bude mať pred milencom ohromné monológy o tom, ako svojho syna nenávidí, lebo v ňom vidí svojho manžela a ako sa na neho nedokáže ani pozrieť, no potom zmizne a všetko sa v jej svete otočí a nikdy nebola tou, ktorá ho nechcela. Je to podľa mňa veľmi pokrytecké. Ale časom, keď oboch hrdinov vidíme a ako sa zžívajú s novou situáciou, dokážeme ich viac pochopiť, dokážeme nájsť možno trošku súcitu. Lenže je to trošku ťažké, keď povedali tie veci, ktoré mal možnosť Aljoša počuť. Úprimne poviem, že tím ľudí, ktorí sa ho snažia nájsť majú v mojich očiach väčšie sympatie než rodičia. Lebo bolo skutočne na nich vidieť, že robia maximum a pochopia veľmi rýchlo, prečo chlapec odišiel. Sú tu vynikajúce scénky, a plus človek absolútne netuší, kam film nakoniec dospeje. Nie je tu moment, kde by sa človek nudil a neustále je maximálne ponorený do príbehu. A dúfa, že sa nakoniec chlapec nájde a existuje nádej. Lenže nie vždy veci musia skončiť happyendom. Jediné čo nám preto ostáva je nádej. A držíme sa jej. Lebo je to to jediné čo máme ako diváci spolu s rodičmi. A čo je ešte na filme vynikajúce, ale skutočne vynikajúce je jeho posledných 5 minút. Nepoviem o nich nič, len fakt, že to skutočne dokazuje, že môžeme si myslieť aké šťastie nájdeme v inom náručí, no skutočnosť taká vôbec byť nemusí. Neviem čo viac povedať, iba aby ste si film pozreli. Rozhodne stojí za to. Hodnotenie: A+ (20.11.2017)

Každý jeden Zvjagincevov film je ako úder tupým predmetom do hlavy. Nekompromisný, presne mierený úder zozadu rovno do temena. Dá sa žiť bez lásky? Ale samozrejme, že sa dá. Obrovské množstvá ľudí sú toho živým dôkazom. Ale ak som sám zlomený a nešťastný, budem to svoje nešťastie šíriť aj ďalej a reprodukovať sa? Veď sa to rovná vedomému šíreniu AIDS, SARS alebo hocijakej inej smrteľnej choroby. Každý eticky založený jedinec by si to mal dobre rozmyslieť. Ďalší z filmov, ktoré Rusku určite nepomôžu pri hľadaní východiska z demografickej krízy. (25.01.2020)

Vynášeno do nebes a papírově perfektní film. Těšil jsem se a to jsem neměl dělat, ve výsledku jde o "obsahově" nevyužitý potenciál, který i přes syrovost a reálnost prostředí schází mnohé. Zásadní problém vidím v nedostatečně prokresleném otci, jeho nevěře i občas uměle vloženému prvku závislosti na sociálních médiích, která nemá tu potřebnou pointu. (22.01.2018)

Boris a Žeňa nemohli být jiní, sami totiž vyrůstali bez lásky. Ona pořád na mobilu předstírá zábavnější instagramový život, on se velice bojí ztráty lukrativní práce a Aljošu nechce nikdo. Scéna, kde Aljoša brečí za dveřmi mi ještě dlouho zůstane v paměti. Trošku mě mrzí, že film více nevykreslil postavu Borise jinak spokojennost. (19.02.2018)