Zběsilost v srdci

Od detstva, kedy moje filmové zmysly ovládal Jurský park, som mala Lauru Dern zafixovanú iba v tomto trháku a teraz, keď sa po rokoch dívam na jej dráždivé sexuálne tendencie, mám pocit, akoby ma niekto obaril horúcou vodou. Dá sa povedať, že Lynch je môj obľúbenec, Willem Dafoe si tu zahral nepríčetného diabolského zvrhlíka a scéna ,,Fuck me. Fuck me." ma aj vďaka jeho hrôzostrašnému výzoru úplne katapultovala. Možno je toto jedna z mála lynchovín, kde môžeme polemizovať o stabilnej dejovej linke. Napriek tomu si však nesmieme klamať do očí.............. Lynch je masochistický, perverzný, nechutný sexuálny maniak, no ak niekto považuje Zbesilost v srdci za istý druh umenia, ktorým autor potrebuje vydať na povrch svoje temné predispozície - nemám námietky. (29.07.2010)

Nejspíš poslední normální film páně Lynche, který začne tím, že maniakalní Nicolas rozšmelcuje chlapovi mozek v lebce za provokaci s š*káním matky své milé. Jako by tom psal scénář Tarantino a bylo to o bratránkovi Woodyho z Takových normálních zabijáků .Tohle je nejlepší neřešit, jen tak se kochat. (30.08.2020)

Ujetá svobodomyslná road movie krimi-romance plná odkazů na Wizard Of Oz, zvláštní komedie, tromácky groteskních brutalit, přepjatých rodinných dramat a vypalovaček typu "Wicked Game", kam krásně zapadá Cage a skvěle se blýskne gauneří Dafoe. Ustál jsem i moji neoblíbenou Lauru Dern. Závěr už vyloženě WTF, ale nějak podivně mi smysl dal. Interpretovat se to dá jen klasicky lynchovsky -- všelijak a nejasně -- bylo to ale zábavný a mělo kouzlo, je cítit tvůrčí zápal a radost. (18.09.2017)

Ďalší zhulene uletený a príjemne (?) nenormálny Lynch. Extravagantný, delikátny, jemne kontroverzne šokujúci, omamný, hypnoticky ladený na neskorú letnú večernú hodinu, sexuálne svojský, pomaľovaný červeným rúžom a oblečený v hadom saku, zabývaný neuveriteľnými vedľajšími postavičkami (Crispin Glover a jeho šváby, štekajúci Harry Dean Stanton), flashbackmi presýtené, obdarované Ozom a Willemom Dafoeom. Lyncha skutočne nemožno viniť z absencie fantázie a osobitosti. Netrúfam si ale ŽIADNY z jeho projektov masovo odporúčať. Teda samozrejme až na Príbeh Alvina Straighta. (20.12.2005)

Rozmýšľal som od ktorého filmu začať pozerať Lyncha aby som ho pochopil. Asi najpochopiteľnejší film od Lyncha aký som kedy videl, no aj tak je to proste osobitý štýl. Totálna uletenosť, nechápal som jedine pohľady kamery cez veštiacku guľu. Proste tak ako niekomu nesadne suchý Allenov humor, tak mne nesadnú Lynchove filmy, ktorým sa snaží dávať až nejaký siedmy zmysel. Ale Cage spolu s Dafoem boli bohovskí démonickí. 70%. (25.10.2006)