Nepřítel před branami

Nepřítel před branami je typickým příkladem filmu, který má explozivní začátek, průměrný střed a výborný konec. Kdyby se rejža a asi i režisér snažili o malinko více (hercům podle mně není nic moc co vytknout), mohl z toho být takový jarní blockbuster. Jinak za začáteční scénu samotnou zvedám určitě oba place hodně nahoru. (10.03.2009)

85% - Čtyři a půl hvězdičky za nejzajímavější válečný film, co jsem v poslední době viděl. Rozumím všem zdejším kritikům, kteří by si přáli více akce. Nicméně s nimi nesouhlasím. Annaud vyloží akční karty na stůl hned na zčátku, takže je divákovi jasno v jak drsném prostředí se děj odehrává. Pak nastupuje příběh, který je logicky prokládán několika sniperskými akcemi vysokého napětí, a vyvrcholí v Duel. Více akce pro mě není třeba - od toho tu mám počítačové hry. Podle mě film Nepřítel před branami přesvědčivě zachycuje stalingradskou atmosféru, a k tomu se snaží vyprávět příběh několika zajímavých postav -na válečný film VELMI obstojně. **** +1/2 (02.01.2006)

Čtvrtá hvězdička jde na vrub mojí představivosti, kdy Ed Harris Rusákům nakopal сраки! A taky za tu nostalgii, kdy jsem v Unreal Tournamentu, na mapě Two Towers zažívala snajprdské orgie: Headshot! Godlike!! WICKED SICK!!! Jó, to byly časy, proč je nevrátit? Udělám si masakrózní Vánoce, ať si psychologové, sociologové a všichni moralisti políbí konečníky :-P. 71% (20.12.2010)

V tomto období sa vojnovému žánru darilo a vznikalo mnoho jeho kvalitných predstaviteľov a síce Nepriateľ pred bránami vyzerá na prvý pohľad výborne, bitka o Stalingrad a sniperská tématika ma vždy veľmi bavili, ale v tomto prevedení mi to až tak dobre nesadlo. Úvodná dvadsaťminútovka je perfektná, príchod na front a sovietsky útok, všetko to pôsobí správne beznádejne, vedenie je kruté a k tomu prvý Zajcevov hrdinský čin, ktorý ho predstaví v tom najlepšom možnom svetle, ale následne to až príliš rýchlo upadne. Zlé to určite nie je, stále si to drží tú mierne nadpriemernú úroveň a tak som sa nenudil ani na okamih, len jednoducho tématika špičkového odstreľovača v Stalingrade tu nie je vôbec využitá a až príliš rýchlo sa začne sústrediť na súboj dvoch elitných odstreľovačov, ale ten si ma moc nezískal. V celom zvyšku filmu sa už vlastne nenájde ani jedna konkrétna scéna, na ktorú by sa dalo dlhšie spomínať. A veľkým sklamaním je aj to, že film je až moc postavený na vzťahoch postáv, ktoré síce sú samy o sebe zaujímavé, ale práve tie ich vzťahy ma vôbec nezaujímali. A pritom je tu toľko dobrých hercov, Jude Law mi v hlavnej úlohe sadol až prekvapivo dobre, charizmatický Ed Harris ako jeho hlavný súper, ale aj Joseph Fiennes, Rachel Weisz a Bob Hoskins, ale romantická línia a podivné priateľstvo s politrukom ma absolútne nezaujímali a zaberajú dosť veľký priestor. Skôr si ma získal vzťah nemeckého odstreľovača a chlapca, alebo krátka časť s Ronom Perlmanom, ktorý mi v spoločnosti hlavného hrdinu ako jediný vyhovoval. Sklamaním je aj akcia, celkovo je skvelo natočená a odohráva sa vo výbornom prostredí, ale mňa bavila výhradne len tá z úvodnej dvadsaťminútovky, všetko následné je len úplne obyčajné, aj keď nejaký ten trochu napínavý moment sa predsa len nájde. Režijne je to kvalitná práca, síce ma prekvapuje, že to dostal na starosti práve Jean-Jacques Annaud, ktorý točil úplne iný typ filmu, ale zvládol to výborne, rovnako nesklame ani technická stránka a výprava. A sadla mi aj hudba. Takže celkovo som trochu sklamaný, za čo môže hlavne slabší scenár, ale inak Nepriateľ pred bránami určite nie je zlý film, kladov má dosť a raz za pár rokov dostanem chuť si ho pozrieť, aj keď hlavne kvôli tej úvodnej fáze. 66% (07.02.2012)

„Keď na teba pozerá Stalin, pozerá na teba celá ruská zem.“ Hoci ma fascinuje povolanie snajpera (8 hodín bez pohnutia ležať a potom všetko vyriešiť potiahnutím kohútika), toto nebola moja šálka kávy. Po technickej stránke tomu niet čo vytknúť. Strih je prehľadný, apokalyptická výprava pôsobivá, hudba Jamesa Hornera plní svoj účel, kostýmy kvalitné, akčné scény dokážu vtiahnuť a sú správne krvavé. V skutočnosti to vraj bolo o dosť inak (napr. sa vedú spory o to, či postava Eda Harrisa vôbec existovala, takisto stvárnenie Judea Lawa sa vraj brutálne líši od reálneho Zajceva), ale to mi je jedno. Čo mi jedno nie je, to je scenár viac sa nesústrediaci na osobný súboj odstreľovačov. Tento motív je skôr vedľajší, relatívne okrajový. Poteší malá rola pre môjho miláčika Rona Perlmana a absurdný Bob Hoskins ako Chruščov. Nebavilo ma sterilné duo Joseph Fiennes/Rachel Weisz. (28.05.2011)