Režie:
Federico FelliniKamera:
Gianni Di VenanzoHudba:
Nino RotaHrají:
Marcello Mastroianni, Claudia Cardinale, Anouk Aimée, Sandra Milo, Rossella Falk, Annibale Ninchi, Barbara Steele, Madeleine Lebeau, Jean Rougeul (více)VOD (1)
Obsahy(1)
Guido je úspěšný filmový režisér na prahu čtyřicítky. Má slávu, kterou si chce uchovat, má výkonný, úslužný štáb, velkorysého producenta, trpělivou manželku a poněkud tělnatou milenku. Je obklopen ochotnými vykonavateli, honěn prosebníky, zbožňován herečkami a přáteli. Má natočit film, na který již bylo vydáno sto milionů, byla postavena odpalovací rampa, zajištěna mezinárodní zvučná jména i statisté. Guido však prochází těžkou myšlenkovou krizí a ztrácí sebedůvěru, stává se vězněm rozběhnutého stroje. Spásu a odpočinek odjíždí hledat do lázní. Lázeňská krajina se však pro introvertního, egocentrického umělce mění v bílý, průsvitný kraj, zalidněný přeludy lidí, snů a vzpomínek, popelavý kraj, z něhož vystupuje minulost, zatímco skutečnost nabývá fantasmagorických, groteskních forem.
Do role režiséra Guida obsadil Fellini svého celoživotního přítele a spolupracovníka Marcella Mastroianniho, o němž v jednom rozhovoru řekl: „Je mým přítelem, kamarádem, někým, koho opravdu dokonale znám. Pomoc, kterou mi poskytuje Marcello, netkví pouze v jeho profesionálních schopnostech, ale i v jeho důvěře, s jakou se odevzdává do mých rukou a která mě zároveň inspiruje i k uskutečňování mnohých smělých experimentů". Po boku Mastroianniho si ve filmu zahrály Anouk Aiméeová (manželka Luisa), Claudia Cardinaleová (Claudia) a Sandra Miloová (milenka Carla).
(Česká televize)
Videa (2)
Recenze (235)
Se svými dvěma hvězdičkami si tady připadám jako jediný, kdo nepochochopil "wo co go". Sorry, ale tenhle film je sice filmové umění, ovšem tak těžce stravitelné, že ho běžný komerční divák rozhodně nemůže vydýchat bez nějakých následků na psychice. Já sice nejsem běžný komerční divák, ale měl jsem co dělat, abych to ustál. Každopádně tenhle film je od Felliniho asi nejsložitější. ()
Hľadanie samého seba zobrané od základov a smerujúce k najvyššej vežičke umeleckej tvorby a presvedčenia. 8 a pol je filmom o hľadaní mnohých dôležitých vecí v živote umelca, ktoré sú potrebné pre jeho tvorbu a vývin. Či už sa jedná o hľadanie zmyslu života a šťastia, alebo pravej a skutočnej lásky bez klamstiev a pretvárky, alebo dokonalého námetu, ktorý by osvietil mnohých ľudí a ponúkol im odpovede na otázky, ktoré im nedávajú spať. Film je zlepencom prítomnosti, minulosti, predstáv a fantázií, ktoré vo väčšej alebo menšej miere prezentujú osobnosť hlavného hrdinu - režiséra Guida Anselmiho v podaní charizmatického Marcella Mastroianniho. Tvorbu Federica Felliniho som nikdy nemal možnosť spoznať detailne ani nie tak preto, že by som nemal možnosť, len som sa akosi na jeho tvorbu a filmy necítil pripravený. To bol koniec koncov vždy môj problém čo sa týkalo francúzskych a talianskych filmov. Osem a pol je podľa môjho názoru výborným filmom ako začať s Fellinim, pretože sa jedná o akýsi medzník jeho tvorby. V tomto opuse sa tak majú možnosť skĺbiť všetky získané skúsenosti a špecifiká s jeho predošlej tvorby a zároveň poukazujú na to kam sa bude ako tvorca uberať. Pre mňa príjemné prekvapenie, ktoré pôsobí komplexným dojmom a ponúka nám pohľad do duše režiséra a človeka v celku netradičným spôsobom. ()
Súhlasím, že 8 1/2 je umelecký film. Je totiž umenie natočiť kúsok z filmového prostredia, ktorý by sa mi nepáčil. Takisto je umením mať vo filme toľko remeselne geniálne natočených scén, ktoré ma nebavilo obdivovať. A v prvom rade je obrovské umenie natočiť film, ktorý z duše nenávidím. Takže áno. Fellini bol veľký umelec 3/10 ()
Filmová bolest hlavy a duše složená do mozaiky eruptivních nápadů a myriády filmařských postupů, přesto brutálně ubíjejících. Krizová migréna (hrdinova, autorova) se dokázala přenést i na mně, a to po necelých dvaceti minutách filmu. S 8 1/2 mám totiž jeden seriózní problém - podle mého nefunguje jako celek, ani trochu. Snění v bdělém stavu, surreální výjevy, symbolika, to všechno dokáže upřímně nadchnout (té mazané nápaditosti!), ale brzy se začne celé tohle pouťové schéma opakovat, filmu díky tomu dojde dech a ze zbytku se tak stává jen mistrovsky podané potácení se od desíti k pěti - lakonicky řečeno: nuda. ()
Typický Felliniho film. Spousta italského temperamentu. Výtečná hudba (např. Chačaturjanův šavlový tanec). Krásné ženy (Claudia Cardinale). Neuspořádanost a rámcově rozháraný děj. Marcello Mastroianni. Režisérovy autobiografické výlety do dětství. Film zraje jako víno, od nudného začátku po skvostý konec. 8 a půltý režisérův film. ()
Galerie (78)
Photo © Francinex
Zajímavosti (33)
- Název filmu je číslo, kolik filmů Federico Fellini natočil před tímto snímkem - 6 klasických, 2 krátké (1/2) filmy a "půlka filmu" ("Luci del Varieta" jeho první, který spolurežíroval s Albertem Lattuadou), takže součtem 7 1/2. Toto je tedy 8 1/2. film. (c.tucker)
- V jednom momente predprodukcie Fellini úplne zabudol, o čom chce točiť; jeho pôvodný nápad sa úplne vytratil. Zatiaľ čo bol pripravený oznámiť filmovému producentovi Angelovi Rizzolimu svoj zámer opustiť projekt, Fellini bol pozvaný na narodeninovú oslavu, kde dostal nový nápad: jeho film bude o filmovom režisérovi, ktorý sa chystá režírovať film, no zabudol, o čom je. (Arsenal83)
- V dokumentárnom filme Fellini: Jsem velký lhář z roku 2002 spoluscenárista Tullio Pinelli povedal, že presvedčil Felliniho, aby sa vzdal pôvodne plánovanej témy implicitnej samovraždy, aby sa zachoval optimistický koniec. (Arsenal83)
Reklama