Mladí lvi

V posledním komentáři jsem chválil adaptaci knihy Kruté moře, kterou jsem označil za jedno ze stěžejních děl válečného románu. No, do téhle kategorie patří i Mladí lvi. Bohužel to co platí pro předlohu, už bohužel neplatí pro tuhle adaptaci. Přestože vznikl v roce 1958, působí film jako kdyby vznikl minimálně o deset let dříve. Uhlazenější, zromantizovanější a s vyzněním knihy příliš neladící dílo (závěr knihy je prakticky převrácen naruby) je natočené tak, aby i citlivé dámy své doby mohly spokojeně odcházet z kina s užmoulaným vlhkým kapesníčkem se vzdycháním, jak to bylo všechno dojemné. Což je všechno, jenom ne to, co je kniha. (10.06.2011)

Vyťažili z toho koľko vedeli, chceli či mohli. Koniec koncov ani predloha netvorí pilier svetovej literatúry, je "iba" hrdým zástupcom vydarených vojnových románov, poľahky stráviteľnou, veľkolepou a predsa civilnou drámou s dobrodružnými prvkami a povinným humanistickým vyznením. Viac než pochopiteľné vypustenie niektorých línií a šťastný koniec mi tak nakoniec vadia zmeny v charaktere nemeckého dôstojníka Christiana. Chápem, že v roku 1958 už boli USA s Nemeckom kamaráti, ale vidieť Marlona Branda stvárniť taký plastický portrét, aký je v predlohe, tú zmenu, akou si Christian v knihe prejde, to by už len bolo niečo! A môžeme si byť istí, že Brando by to ochotne dal, až by sme skučali blahom. (07.09.2016)

Najprv sledujeme nemeckého hodinára ( Marlon Brando ) počas bezstarostnej silvestrovskej noci pred vojnou a spoznávame jeho vieru, že nacizmus s Hitlerom pomôže Nemecku rásť. O dva roky neskôr sa mladému nemeckému dôstojníkovi ilúzie rozplývajú a pochybuje o spravodlivosti vojny ako cieľa dosiahnúť prosperitu národa. Aj v Amerike sú dvaja muži, ktorí istým spôsobom zvádzajú svoj vnútorný boj, jeden je ľahkovážny a zbabelý umelec ( Dean Martin ) a druhý chudobný židovský mladík ( Montgomery Clift ). A tak sledujeme paralelne akoby dva príbehy, ten "nemecký" a "americký". Obaja sa odohrávajú vo vojne rozorvanej Európe, majú v sebe dostatočnú romantickú rovinu a paradoxne sú to ženy, ktoré posúvajú našich hrdinov dopredu. Nejde o klasický vojnový film, akčných scén je tu pomenej, ale to nijako film nedegraduje. Má v sebe vnútornú silu a divák s napätím očakáva, či sa všetci traja napokon stretnú a ako to všetko dopadne. Vyzdvihol by som aj silnú hudbu Huga Friedhofera, ktorá dodáva správny punc. (14.07.2011)

Učesaná knižná predloha. Do podoby, konvenujúcej tomu, čo majitelia kultúrnych statkov označili ako "dobový priemerný " či "masový vkus". Plná odvážnych zistení typu: nemeckí dôstojníci neboli len neľudské beštie. Alebo: aj v americkej armáde existovala šikana a boli tam ľudia, čo sa chceli vyhnúť vojne. Všeobecné znejúce odhalenia, plné sebakritiky a "objektívneho prístupu" vo svojej všeobecnosti vyznievajú značne tézovito. Podobných filmov, ukazujúcich povahu vojny aj z inej strany, naozaj v dobe vzniku veľa nebolo. Avšak spomenuté negatíva vyvolávajú miestami pocit neúmernej dĺžky, už aj tak pomerne dlhého diela. Rozmerný a pritom skvelý rovnomenný Shawov román bol sploštený. Filmu chýba dôraznejšie vykreslenie príčin vstupu mladých mužov do vojny. Absencia plnokrvných miest románu film nahradzuje uhladenými obrazmi a spomenutou tézovitosťou. (24.02.2014)

Strašne dlhý snímok,ktorý je natiahnutý až až,ale dej,ktorý ho sprevádza,ospravedlňuje prehnanú stopáž.To mi vadí. Marlon ako nacista,ktorý jeden z mála,má toho všetkého po krk.Monty a Dean,dvaja američania,ktorí každý z nich má vlastné problémy... Formát v Cinemascope robí počin ešte pútavejším aj vďaka kamere Joea.Všetci traja si plnia úlohy,len jeden ako nacista a ďalší dvaja na strane spojencov,stretnú sa spolu len na okamih,bolo mi lúto Marlona ako skončil... Je to nepríjemný snímok,lebo scenár je presne taký,aký bol v tom čase,že nič neprikrášľuje... (12.02.2014)