Reklama

Reklama

Ve válečném pekle si jen málokdo zachová tvář. Mladý německý důstojník Christian Diestl (Marlon Brando) je v civilu švec. Věří ve správnost nacistických myšlenek a v budoucnost německého národa. Po vypuknutí války však prochází postupnou deziluzí: je svědkem toho, jak se chová gestapo v okupované Francii a během tažení v severní Africe se mu zhnusí bezcitný a kariéristický velitel, kapitán Hardenberg (Maximilian Schell). V Americe jsou tou dobou mimo tisíců jiných odvedeni do armády i chudý, avšak zásadový židovský mladík Noah Ackerman (Montgomery Clift), jenž se zamiluje do křesťanské dívky, a zbabělý divadelní umělec Michael Whiteacre (Dean Martin), jehož hlavním zájmem je vyhnout se frontě. Po náročném výcviku je oba čeká nasazení v ostrých bojích v Evropě. Všichni tři muži si projdou útrapami války, na jejímž konci se jejich osudy protnou. Avšak v té době už nikdo z nich nebude tak docela tím, kým byl dřív...
Americký snímek režiséra Edwarda Dmytryka vznikl podle románového bestselleru Irwina Shawa. Snímek líčí válečné dění z obou stran fronty a spíše než na bojové akce se soustřeďuje na osobní dramata jednotlivých hrdinů. Snímek byl nominován na tři Oscary – za nejlepší černobílou kameru (Joseph MacDonald), nejlepší hudbu (Hugo Friedhofer) a nejlepší zvuk (Carlton W. Faulkner). (Česká televize)

(více)

Videa (1)

Trailer

Recenze (46)

cheyene 

všechny recenze uživatele

Hvězdně obsazené válečné drama, které i přes svoji stopáž nenudí a prakticky pořád servíruje divákovi něco, co poutá jeho pozornost, tedy střídavě příběhy německého vojáka ztvárněného Marlonem Brando a spojeneckých vojáků Deana Martina a Montgomeryho Clifta. Je jasné, že jejich příběhy se musí nějak propojit, k čemuž také na konci dochází a jedná se o poměrně silnou scénu, která musí divákům utkvět v paměti. Ze snímku je opravdu cítit antimilitarismus, zejména prostřednictvím postavy Marlona Branda. ()

gogo76 

všechny recenze uživatele

Hneď na úvod musím povedať, že ma potešil tak starý film s postavou nemeckého dôstojníka v podaní M. Branda, ktorý má svedomie a je v prvom rade človekom. Väčšinou sme zvyknutí na to, že Nemci sú vo filmoch vykreslení ako bezcitné svine. Dodám, že Brandonovi ten blond a uniforma sekne a jeho postava i naoko pokojný, typicky Brandonovský herecký prejav si získal moje sympatie. Prvú hodinu sa toho až tak moc nedeje, v podstate sa zoznamujeme s dvojicou nemeckých dôstojníkov a dvojicou vojakov americkej armády. Nedá mi nespomenúť perfektné scény leteckého útoku v severnej Afrike. Síce bez lietadiel, ale výbuchy a ozvučenie ma vzhľadom na rok výroby nadchli, rovnako tak havária na motorke. Že sa linky príbehov v závere pretnú mi bolo jasné, len škoda, že Brando nebol v pravý čas na pravom mieste. Smutný, ale pekný záver. 80%. ()

Reklama

classic 

všechny recenze uživatele

Strašne dlhý snímok,ktorý je natiahnutý až až,ale dej,ktorý ho sprevádza,ospravedlňuje prehnanú stopáž.To mi vadí. Marlon ako nacista,ktorý jeden z mála,má toho všetkého po krk.Monty a Dean,dvaja američania,ktorí každý z nich má vlastné problémy... Formát v Cinemascope robí počin ešte pútavejším aj vďaka kamere Joea.Všetci traja si plnia úlohy,len jeden ako nacista a ďalší dvaja na strane spojencov,stretnú sa spolu len na okamih,bolo mi lúto Marlona ako skončil... Je to nepríjemný snímok,lebo scenár je presne taký,aký bol v tom čase,že nič neprikrášľuje... ()

Martin741 

všechny recenze uživatele

Reziser Dmytryk /The Cainy Mutiny s Hampry Bogartom, western Warlock/ natocil celkom slusnu, a nadpriemernu protivojnovu dramu. Divak sleduje pribeh dostojnika Christiana Diestla /Marlon Brando - The Men, Viva Zapata, neskor aj KMOTR/, okrem neho sledujeme aj mladeho barmskeho Zida Noah Ackermana /Montgomery Clift - Red River 1948, I Confess/ a divadelneho umelca Michaela Whiteacra /Dean Martin - Rio Bravo, Bandolero 1968/. Vsetky tri postavicky prejdu utrapami vojny, a na konci po skonceni utrap uz nikdy nebudu takymi, aki boli na zaciatku, ci uz Christian Diestl, ci uz Noah Ackerman alebo aj Michael Whiteacre. A uz nikdy nebudu taki akymi boli pred vojnou ci uz po psychickej stranke, ale aj po fyzickej stranke /zranenia/. Okrem spominanej trojice treba spomenut aj vybornu Hope Lange /Death Wish 1974/ a Barbaru Rush /Hombre 1967/. Videl som tu aj Maximiliana Schella /Judgment at Nurenberg 1961, Zelezny kriz 1977/. Vojnovych scen je malo, naopak hodne to pripomina spolocensku konzervacku, teda najma v strede filmu. Uprostred tejto spolocenskej konzervacie sa reziser sustredi na vykreslenie psychologickeho profilu postav. O ono mu to aj ide, a to tak, ze dobre. Nuda sa sice dostavila- najme v strede filmu sa dohromady nic nedeje - ale ja som od prirodzenia tolerantny, takze to tolerujem. Po filme Streetcar named Desire dalsia chutovka Marlonom Brandom : 80 % ()

troufalka 

všechny recenze uživatele

Válečné filmy zrovna nevyhledávám, v dětství a ranném mládí nás tím krmili dost. V podstatě chce skoro každý válečný film ukázat, jak je válka nesmyslná a jak v ní lidé trpěli. Některé se drží historie a navíc mají silný příběh, jiným jde spíš o efekty výbuchů, střelených končetin, rozbombardovaných objektů a přehlídku vojenské techniky. Po čase se stane každý divák otrlým a to je špatně. Tady jsem ocenila vývoj jednotlivých velice rozdílných postav. Přínosem příběhu byla poměna mladého Němce, který je napřed přesvědčený nacionální socialista, postupem času mu válka leze krkem. Film, který dostal svá ocenění právem. ()

Galerie (74)

Zajímavosti (2)

  • Snímek znamenal začátek sólové filmové kariéry Deana Martina poté, co se rozešel s komikem Jerry Lewisem. (džanik)

Reklama

Reklama