Neviňátka

Uhladené dostávanie sa divákovi hlboko, hlboko do mysle, pomocou duchaplného (dvojzmysel zámerný) strašenia vyvolávajúceho viac otázok osobnej interpretácie než len čistokrvného strachu, s úžasnou záverečnou gradáciou, scénami s postupne silnejším a silnejším tepom ako zaisteným dlhoročného významného postavenia medzi "duchárinami". (04.01.2013)

Starosvětská duchařská historka Henryho Jamese, jedna z nejlepších nekomediálních rolí Deborah Kerr a precizní scénář Trumana Capotea. Jack Clayton natočil film, který lze brát buď jako duchařský horor (pak je zřejmě nejlepší, jaký jsem viděl), anebo jako drama úzkosti ženy, které se věci vymykají kontrole (rovněž skvělé). Původně jsem dal čtyři hvězdičky, ale protože zážitek z filmu nevyprchal ani po deseti dnech od jeho vidění a příkladně tu melodii, kterou trylkuje David82, nemůžu dostat z hlavy, podíval jsem se na Neviňátka znovu jinýma očima, něco o nich zjistil a potvrdil si domněnku, že je v nich víc, než se na první pohled zdá. Více zde. 90% (12.10.2010)

Tento film je veľmi znepokojivý. Aj keď mal pomalí rozbeh , ale potom to naplno rozbalil do atmosferickej dokonalosti. Žiadny krvák, film si vystačil aj bez prítomnosti nasraných duchov, a aj bez lakačiek. Tak film ťahajú vynikajúci, ale hlavne presvedčivý herci, a čiernobiela kamera bola tiež dokonalá. Príbeh je dosť prekombinovaný a vyznať sa v ňom je celkom veľký problém. Na mňa veľmi vplývalo to Gotické až Viktoriánske zátišie rozsiahleho sídla z veľkým panstvom, temný interiér, ktorý je presvetlený len sviečkami, dažd, ktorý bubnuje do okien, a hmla znášajúca sa nad cintorínom. To je len zlomok Atmosferickej vychytávok. A aj hudba bola parádna. Vyvrcholenie bolo poňaté veľmi strašidelne aj keď celkovo to skončilo nedopovedané, ale som spokojný, práve takéto filmy vyhľadávam. (23.01.2015)

Pevne vybudovaný mrazivý snímok, ktorý je štylizačne rovnako silný v celoplošnej miere, ako trebárs charakterovo podobná Zlá väzba (1956) a takisto inšpirovala dozaista i Tých druhých (2001) v medziach moderného strachu a pestrých strašidelných detailov, na ktorých stavia. Slušne invenčné, vierohodné v ostrosti hrán, psychoanalyticky nepríjemné a neľahko stráviteľné. Čiernobiela navyše pôsobí ako vycibrená detailnosť pre formálnu rozvetvenosť a nie ako účelový nástroj. Výhodou filmu je, že nie je veľmi predvídateľný a nesie sa v podobnej nálade a nemá kvalitatívne výkyvy, ktoré by ho dáko zrážali k zemi. Bravó! (05.06.2016)

Tie dve deti sú ako anjelíci a bezpochyby pôsobia ako neviniatka. Ktože by čakal od detí niečo zlého. Lenže ich nová opatrovateľka ( Deborah Kerr ) čoskoro zistí, že v starom viktorianskom sídle nie je niečo v poriadku. Skrýva príliš mnoho tajomstiev, aby sa v ňom dalo žiť pokojne... Vďaka výbornému scenáru a kamery je radosť sledovať postupný rozklad osobnosti guvernantky. Detské úlohy sú výborne obsadené a dokážu strhnúť svojimi výkonmi. (01.09.2012)