Paní Bovaryová

Ruku na srdce: väčšina knižiek tzv. "povinného čítania" s našou dušičkou príliš nezamávala. Možno preto, že sme ich ani nikdy neotvorili: v každej triede sa našlo zopár snaživcov, ktorých čitateľské denníky opisovala celá trieda, vrátane gramatických chýb. Aj ja som sa k Flaubertovi dostal až v dospelosti. A špeciálne k Madame Bovary až potom, čo som sa v autorových denníkoch dočítal, že keď sa počas písania tohto opusu rozhodol hlavnú hrdinku "otráviť", ešte v tú noc sám pocítil príznaky ťažkej nevoľnosti. Privolaný ošetrujúci lekár konštatoval zjavné symptómy otravy! Tomu sa hovorí autosugescia!!! Zvláštny, chvíľami až akýsi chorobný opar sa vznáša aj nad románom ako takým. A hoci sa Chabrol snažil popasovať s predlohou naozaj poctivo, flaubertovské kúzlo je preč, príbeh si neobratne musí pomáhať rozprávačovými barličkami a nebyť Isabelle Huppert, odtrpel by som si to asi tak, ako to opisovanie čitateľských denníkov v detstve, týždeň pred klasifikačnou poradou. (16.05.2007)

Pani Bovaryová je elegantná adaptácia známej románovej predlohy. Takéto typy filmov, zaštítené menom známeho režiséra, často trpia syndrómom vznešenej nudy. Ten vyplýva z pietnej úcty k predlohe, od ktorej sa réžia a spracovanie príliš neodlišuje, takže pre čitateľov predlohy sa film stáva prevažne obrazovým čitateľským denníkom. Porovná si cezeň vlastné predstavy a zážitky už zažitého (v čitateľskej skúsenosti) s filmovou verziou. Veľké emočné poryvy sa z dôvodu opakovania toho istého nemajú šancu dostaviť. Ostáva kochať sa v kostýmoch, interiéroch, prírode a hereckých výkonoch. Druhým dôvodom vznešenej nudy je skutočnosť, založená na experimente. Odišiel som z rozpozeraného filmu na skoro polhodinu mimo obraz. Keď som sa vrátil, nebolo treba žiadne vysvetľovanie, žiadne posuvy. Chýbajúcu časť som samozrejme následne dopozeral. Po jej uzretí nemám pocit, že by nejako extra filmu chýbala. Rezultát: skvelá réžia nezabránila dlhším plochám vznešenej nudy. Tie mohli byť dôsledkom prehnanej úcty k predlohe, ktorej čitatelia sa z filmu veľa nové nedozvedia. Naopak - neznalci predlohy sa môžu ošívať, že román si následne neprečítajú, pretože už jeho filmová verzia je trochu rozvláčna. (28.07.2015)

Váhala jsem mezi třemi a čtyřmi. Přeci jen kniha se mi líbila a filmová adaptace se jí drží poměrně sveřepě. Jenže, co funguje na papíře, nemusí zdaleka tak silně působit na plátně. Vzhledem k tomu, že během četby jsem se do paní Bovaryové dokonale vcítila (a doteď mám neodbytný pocit, že Flaubert byl žena), nedokážu se těchto pocitů zbavit ani při sledování filmu. Díky extrémně vlezlému vypravěči dochází ale k nehorázné banalizaci a místy působí snímek nechtěně parodicky. Obsahově je tak film kvalitní díky předloze, po herecké stránce zase exceluje Isabelle Huppert. Filmařsky se ale o výjimečné dílo nejedná a bohužel hlavní aspekt, kterým je emocionální stránka, se zcela vytrácí. (10.06.2014)

Výprava, zpracování a vynikající Huppertová, která si tu nesnesitelnou kravku Madame Bovary dává ve velkém stylu, by samo o sobě stačilo na pět hvězd. Filmařina vskutnu výborná! Ovšem nemohu si pomoci, ale něco (patrně postavy) je na tomto snímku (předloze) strašlivě odpudivého. Záletnickou Emču bych snad ještě pochopil a vlastně jsem se jí ani nedivil. Vymyslet takle ubohou karikaturu muže? To jste si pane Flaubert opravdu mohl odpustit. Pan doktor Bovary je opravdu ostudou mužství a zasloužil by si vytesat piedestal s názvem "slabošství". Hnus! :) (07.09.2014)

Pozerať na tú znudenú kravu kaledónsku bolo hotové utrpenie, chudák Flaubert, asi to nemal so ženami ľahké. Navyše Huppert vie takéto kravky zahrať veľmi presvedčivo. No na druhú stranu treba uznať, že priam brilantne dokázal vystihnúť jeden ženský charakter. Ale ani na pána Bovaryho sa nepozeralo ľahko. Ťažko povedať, či ju tak miloval, alebo bol len taký ťuťulo nasprostatý. Tá druhá možnosť je naozaj smutná. Nadpriemer. 75/100 (28.06.2020)