Střílejte na pianistu

Na Truffauta nezvykle chladné, ale rozhodně dobrý a nenudící příběh. Ta správná dávka emocí není ta lejnovina VKV (dnes pod nějakým jiným krycím názvem), ale filmy takového ražení jako Střílejte na pianistu. (16.07.2011)

Kedysi dávno bol Strieľajte na pianistu prvý Truffautov film, ktorý som videl. Objektívne ho už dnes ťažko môžem hodnotiť, nevedel som, kto je Truffaut, čo je to nová vlna a ako tieto filmy čítať. Na druhú stranu som ho mohol vnímať ako normálny divák, čiže ako väčšina televíznych, ale aj klubových divákov. Ako taký som ho bral ako pomerne zábavný a nenudiaci. Viac k veci až po druhom pozretí. Po druhom vzhliadnutí bohužiaľ nemôžem nič viac k veci povedať, pretože na RTVS bola odvysielaná verzia, kde bola asi každá štvrtá veta preložená do slovenčiny. Asi pri písaní titulkov niekto strieľal po prekladateľovi. (04.08.2012)

Strieľajte na pianistu je filmom, u ktorého som nepochopil účel jeho nakrútenia, ani čo chcel divákovi sprostredkovať. Francois Truffaut ním v mojich očiach klesol na úroveň priemerného režiséra, lebo s výnimkou Americkej noci ma ani jeden film výnimočne nezaujal. (07.10.2014)

Asi za to hodně může nový, plochý a emočně prázdný dabing, ale tenhle film jsem nějak nedokázal udržet v pozornosti. Nevím, o co tam šlo ani kdo tam byl. Nuda střídaná zoufalstvím. (03.06.2017)

Snažím sa pozitívne naladiť na rešpektovanú francúzsku novú vlnu u režisérov ovplyvnených slávnymi hollywoodskymi režisérmi ako je tu Francois Truffaut,od ktorého som niečo to už videl,myslel som,že pianista ma bude baviť na plné 5.hviezdičkové hodnotenie,ale aj tak som rád pre štyri. Charles Aznavour,ktorý hrá dvoj/rolu Charlie Kohler/Edouard Saroyan mi často pripomínal výrazovo LINA VENTURU. Inak ručná kamera,improvizácia,bez rešpektu,exteriéry,mládež týmto sa vyznačuje nová vlna,ktorú si musím vo väčšom napozerať,aby som pochopil hlavné zložky a vycibrenosť režisérov,ktorí dokážu efektne pracovať a zintenzívniť pocity pri pozeraní,ale inak film nie je protivný,vidieť zapálenosť po novom filmovom rozprávaní... (05.10.2014)

Jediné, čo chýbalo tomto filmu, je farba. Pretože najkrajšie francúzske devy šesťdesiatych rokov neradno pozorovať v čiernobielom prevedení. Už tam chýbala len Brigitte Bardot. Inak sme videli klasický noir film s detektívnou zápletkou a hrdinom, na ktorého ženské idú. Zaujímavé a s atmosférou. Staré dobré umenie. (07.06.2021)

Skvělý film pohybující se na pomezí dramatu, gangsterky a komedie ve stylu Růžového pantera...do toho je přimíchána nepatrná dávka existenciální krize... Charles Aznavour je naprosto skvělý, udatně mu sekundují i oba zabijáci-dvojčata (kteří však nejsou bratři) a všechny partnerky, které se u milého pianisty vystřídají. Film se nadá moc popsat. Je vtipný i smutný. Taky se mi zdálo, že v některých pasážích možná ovlivnil Jeunetovu Amelii (třeba když se pianista dozví, kdo ho zradil, objeví se na plátně tři obrázky všeljak se pitvořícího barmana... nemám na mysli nic konkrétního, jen způsob míchání vážného s humorným). Nedovedu si představit, že by tento film nechal někoho chladným. Je jako skvělý panista, který rozezní mnoho tónů. Každý úpně jiný, ale dohromady tvoří skvělý celek. (17.10.2004)

Neuspořádané, rychle tekoucí vyprávění o potulném pianistovi prodchnuté peripetiemi mnohdy na mysl zcela nepřicházejícími. A vlastně to není bizarní, neschází tomu nutná francouzská poetika (barové interlude mi přišly kouzelné), naivní romantika ani osudové konce a trocha realismu. Truffaut rok po jednom ze svých vrcholů (ad Nikdo mne nemá rád) ve velmi dobré formě, leč možná na žánrových -záměrných- pochybách (je taková tragika nevyhnutelná?). │80% (04.06.2008)

Moja streľba na pianistu je stručná. Truffautove filmy ponúkajú, na rozdiel od tých Godardových, odromantizovanejší pohľad na novolnovú tvorbu, prezentujú jej charakter vo viac zemitej a na metaforickej streleckej muške lepšie udržateľnej polohe. ............... Godardovo dielo (Na konci s dychom) oproti Truffautovmu (Strieľajte na pianistu) transformuje anarchistický testosterón (s dôležitou autorskou esenciou) vylučovaný novou vlnou bez výraznejších strát do obsahu filmu predstavujúceho, v "šatoch" odkazujúcich na B-čkové gangsterky a noirové filmy, snahu mladých dosiahnuť ideu slobody (ktorá je stále v praxi nedosiahnuteľnou), pričom nedramatické voľnomyšlienkárstvo jeho formy korešponduje s mysľami hlavných postáv filmu a nevytvára žiadne problémy v plynutí, tempe a konzistentnosti filmu a tým pádom sa z neho stáva nestarnúce dielo. ................. Trouffautov autorský film s nádychom revizionizmu, takisto preberajúci črty B-čkovej gangsterky a filmu noir, je samozrejme ďalším manifestom novovlnových ideí, avšak prezentuje aj mínusové stránky zapríčinené improvizáciou, voľnou formou nerešpektujúcou pravidlá, vytváraním vlastného filmového časporiestoru, ktorý má korešpondovať až s rozprávkovosťou a vymýšľaním filmu za pochodu. V Snímke je ľahké zacítiť prílišnú asymetrickosť tempa, dostávajúceho sa prostredníctvom slobody formy k strnulosti a nevyrovnanosti, čím sa dielo stáva menej celistvým, neplynulým a miestami začne dezorientačne nudiť a je celkovo menej trvácnym zásahom. Truffaut nakrútil film, pri ktorom chel mať radosť z každého jedného záberu a vznikla naďalej hodnotná, ale zbytočne roztireštená variácia noiru. ............... Osobne viac preferujem Truffautov debut Nikto ma nemá rád, kde sa jeho dokumentárny prístup šikovnejšie drží témy a ponúka silný príbeh s autobiografickými prvkami v oveľa menej rušenej plynulosti, než v tomto viac, a niekedy až na škodu, experimentujúcim dielom. Môj zásobník je v tejto chvíli už vyprázdnený. (05.04.2014)

Pohlcující formální i stylistické cvičení, které se kupodivu Truffautovi ani jednou nevymkne z ruky. Ti dva únosci probírající tajemství žen museli být inspirací pro Tarantina, stačí si místo nich představit Julese a Vincenta. (03.03.2012)

Jeden z 1001 filmů, které musíte vidět, než umřete. (25.01.2009)

Originální žánrový mišmaš vystavěný a natočený tak, že jsem se dobře bavil. Zajímavé postavy, skvělé dialogy atd. (25.12.2014)

Zrejme jeden z tých lepších ( aspoň z môjho pohľadu ) prírastkov do populárnej francúzskej novej vlny. Aj tak stále nejde o snímok divácky, tzn. pre každého a jeho prejav je stále nejednoznačný. Určite však ( až tak ) nenudí. (05.01.2017)

Truffaut mixuje žánry a tím snímek lehce ztrácí tempo, avšak po technické stránce opět bezchybný včetně několika vychytávek. Fajn je také pozorovat Aznavourova nesmělého Charlieho, který poté co mu jedna žena změnila život a silně jej narušila dopadá stejně i s novou známostí. Opět je efekt úplně stejný a pouze ukliďňující piáno zůstane Charlieho jistotou. (19.04.2010)

Film preniká do hlavy človeka, aké ma myšlienky, aké starosti i radosti. Ironicky vie byť, vie si urobiť srandu z hocičoho a to mu vychádza. Len príbeh je nevýrazný, pomalí si plynie, bez sebe menších vypätých momentov, aj keď snaha tu bola. Ked sa už zdalo, že ide silno dramatická scéna, vzápätí tam prišla scéna, ktorá to napätie rozmetala a zostala po nej len taká ľahká satira. Ale kamera i hudba boli veľmi slušné a herci tiež vedeli hrať. Zručne je to natočené a nieje pochýb, že režisér to vie , ale aj tak ma to nechytilo. (19.05.2015)

,,NECH SI ŽENSKÉ HOVORIA ČO CHCÚ, CHCÚ STÁLE LEN TO JEDNO." ,,A ČO CHCÚ?" ,,LEN TO JEDNO." __ O Truffautovom pomerne známom filme viem už dlhšiu dobu a dlhšiu dobu som ho nemal potrebu vidieť. Napokon ma zlákalo jeho avizované vysielanie na ČT 2 a v rozšíreniu mojich diváckych obzorov napomohol aj EdaS-ov krátky, výstižný a pritom nič dopredu neprezrádzajúci komentár. Sympatická dĺžka je veľmi vítaná, pretože film sa v polovici láme do ,,akejsi inej roviny" a dovtedajšie zrozumiteľné pohodové sledovanie začne strácať svoj koncept. Už týždeň po zhliadnutí filmu si preto z neho mnohé nepamätám. Zaujalo ma Truffautovo režijné experimentovanie, kvetnaté dialógy pripomínajúce mi trocha Hrabala a Charles Aznavour je v úlohe pianistu určite dobrou voľbou. Celkový komplexnejší pohľad na videné si budem vedieť urobiť pri ďalšej projekcii, ktorú niekedy v budúcnosti uvítam. (755. hodnotenie, 73. komentár k filmu) (18.05.2017)

Nemám nic proti nové vlně. Nemám vůbec nic proti tomu, že se mladí lidé rozhodli točit "jinak" než bylo do té doby obvyklé. Ale co je moc, to je příliš. A Střílejte na pianistu už je vážně moc. Co to bylo? Gangsterka, psychologické drama, thriller, groteska, romantické melodrama...? Nebo všechno dohromady? Nevím, každopádně to místy dost nudilo. Proč se na něco takového koukám? Co se mi film snaží sdělit? Má cenu dívat se na něj někdy v budoucnu znovu? (06.04.2007)

Má to nádhernou hravost jako od bratrů Coenů, má to krásnou kameru, geniální gag s přísahou "na život mé matky" i ňadra Angeliky, ale ta neřízená rozháranost mi hrubě nesedí.. (06.07.2016)

Čistý novovlnizmus v rukách mladého a odvážneho tvorcu. A je dobré, že vždycky, keď sa už konzervatívny hollywood nedržal svojich základných princípov a zabúdal na okrajovejšie škulinky života obyčajných a hriešnych ľudí, začali vznikať nové smery, objavovali sa nové možnosti a hľadali sa novátorské, alternatívne a originálne využitia krásneho slovíčka, zvaného film. A Pianista je presne tým prototypom nabúrania tradičných konvencii rozprávania príbehu, kedy nielen vidíme, ale sme prítomný v uzavretých štvrtiach francúzskeho veľkomesta a nevieme, na ktorý problém sa máme momentálne zameriať a pokiaľ vieme, že na skutočné vyslobodenie z útrap, je už pravdepodobne neskoro. Truffaut komplikovanosti a kráse filmu prispel dejovým twistom, moderným strihom, vnútorným monológom hlavnej postavy a nabúraním cenzúry. Preto je taký silný a nezávislý. Vznikol predsa z vášne. (11.10.2014)

François Truffaut byl velký filmař a já mám rád filmy noir a kriminální filmy, ale tohle provedení mi prostě nějak moc nesedlo. Jsou zde dobré momenty, které se mi líbily po formální stránce, ale celkový příběh mě prostě nebavil. Sem tam na vás mrkne to, jak byl Truffaut vynalézavý a novátorský, ale to neznamená, že by ohromil. (28.03.2015)