Mladý papež

Provokujúce, konzervatívne, plné lásky, drzé, meditatívne. Tento seriál vôbec nie je určený iba pre veriacich, práve naopak. Plne si dokáže získať aj rešpekt tých, ktorí svoju vieru v čokoľvek nepotrebujú jasne pomenovať. Originálne, nedefinovateľné, nenapodobiteľné, no maximálne uspokojujúce a nezavádzajúce. (07.01.2020)

Drzé, provokačné, dobre natočené i zahrané. A síce nie som nejaký turbo fanda miestami podobného HOUSE OF CARD, ale tam mi vyhovovalo, že viem, kam hlavný hrdina smeruje. Pápež ide akoby za pochodu, bez "skutočného" plánu, a na môj vkus už pridlho improvizuje (tak postava ako aj scenárista). Tento prístup je možnože originálny, ale mňa skôr oberá o zvedavosť, než by ju vo mne vzbudzoval... (04.02.2017)

Poněkud rozvleklejší, než by jeden čekal, ale to se asi od evropské produkce dalo čekat (to je ale sofistikovaný úvod). Jude Law je jako mladý, neortodoxní papež skvělý. Ve finále to obsahuje mnohem méně děje, než by slibovala stopáž, ale i tak je vyplněna smysluplně a kvalitně. Od Sorrentina jsem doposud viděl pouze Mládí, které mne nijak neoslnilo, ale Mladým papežem se mi trefil do noty... 90% (28.12.2020)

Ačkoli zde skutečně může divák cítit pocit jakéhosi mírného rozezlení nad neuspokojivým (ne)rozuzlením, je ona rodičovská záležitost, tvářící se jako zápletka a hlavní motor papežova nevyzpytatelného a striktního jednání, v klidu odložitelná na vedlejší kolej. Jedná se o klasicky esteticky působivý Sorrentinův obraz Vatikánu a starobylé instituce, která za svými zdmi ukrývá bohatou směsici jedinců a charakterů, morálních dilemat i pokrytectví. Kromě vizuální stránky a zajímavého servírování teologicko-společenských a psychologických otázek, tkví nejsilnější stránka seriálu v oné nejednoznačnosti, ve které se všechny postavy a okolnosti pohybují a odvíjejí. Hranice mezi dogmatičností a moderností, vypočítavostí a morálností, zlem a křehkostí, mocí a bezmocí, láskou a odstupem se téměř stírají. A když se Jude Law, ono ztělesnění nepochopitelného střetu bigotní agrese a empatického citu zároveň, ono ztělesnění starozákonního i novozákonního v jednom, v papežském odění a za zvuků elektronické hudby prochází se zapálenou cigaretou chodbami paláce plného renesančního umění - kdo by to nemiloval? Jeho projev ze stínu před plným náměstím v úvodu seriálu patří k tomu nejlepšímu, co jsem za poslední dobu viděl. (20.03.2022)

Zaujímalo by ma, či "kritici" Mladého pápeža dopozerali samotný seriál až do úplného záveru, alebo ho "súdili" (ako to už u veriacich býva zvykom) a zatratili po vzhliadnutí jednej, dvoch epizód. Môj prvý, pôvodne zverejnený komentár sa hneď v úvode sarkasticky vyjadril k jednému z užívateľov (ktorý má taktiež právo na svoj názor (!), s čím nemám problém - o to tu nejde), ktorý samotný počin označil za rúhanie len preto, lebo sa námetom dotkol svätej inkvizície, či viery ako takej. Nemôžem si pomôcť, ale príde mi to, akoby väčšina hodnotila obal namiesto obsahu. Načo je človeku pekný kabát od Gucci-ho, keď mu je v tom najväčšom mraze aj tak zima? Celkový problém spočíva v tom, že väčšine požieračov všetkého sfilmovaného, akoby ušla pointa či myšlienka samotného tvorcu, ktorý vykreslil cestu k Bohu tým najbizarnejším spôsobom, pričom tí menej všímaví, menej vnímaví, ktorí majú problém čítať medzi riadkami, zavrhli tento projekt ešte skôr, ako sa vôbec presvedčili o čom NAOZAJ JE. Bez ohľadu nato, akú Sorrentino zvolil formu arogancie, sarkazmu či prejavu inteligencie - výsledok je presným opakom čoho sa všetci od úvodu "báli". Takže nabudúce "nesúdiť", kým nepoznáte celú "pravdu", lebo potom sa môžete veľmi rýchlo presvedčiť o starej múdrosti: "že najhoršia smrť, je z vyľakania". (06.12.2016)