Den cvoka

Komunálna satira. Za socializmu vychádzal taký humoristický časopis: Roháč (jeho českým pendantom bol Dikobraz). Okrem skvelých komixov "Jožinko, dieťa svojich rodičov" a "Bill a Mary" bol typický práve ostro satirickým tónom. Namiereným jednak voči kapitalistickej a militaristicky peňažnej západnej časti sveta (anti USA a anti NATO), a na druhej strane veľmi ostro kritizujúci nešváry bežného života v ČSSR. Údernosťou sa podarilo vytvoriť prototypy šmelinárov, malomeštiackych snobov, úplatkárov, podliezavcov šéfovi, klamárskych mäsiarov, čašníkov a obchodníkov a tak ďalej a tak podobne. Deň blázna mi Roháč veľmi plasticky pripomenul: typovo vystihuje všetky možné nešváry a necnosti "priemerného panelákového človeka". Žijúceho samostatne v domácnosti, pohlteného nenávisťou k otravnému okoliu, plnému hučiacich debilov a kreténov. Nihilizmus, nenávisť, malosť. Vystihnutie presne takého neživotného typu, pripomína pripodobenie pojmov, aké sa v tunajšej komentátorskej komunite s obľubou používajú: "väčšinový divák", "prípadne "typický komerčný divák". Vo filme ide o zovšeobecnenie v súlade s tým, ako sa príznačne píše v úvode (Obsahu): "typický frustrovaný intelektuál". No ako vravím, ako by sa vrátili najväčší vtipálkovia z Roháča, nehatení ideologickými bariérami a riadne sa zavŕtali tam, kde by mohli vytvoriť plnokrvný a veľmi presvedčivý "typ". Tým pádom aj moje hodnotenie môže byť len také typické, asi také aký mám vzťah k takémuto typu satiry (pretože priveľmi zovšeobecňuje a tým sa stáva nepresným a neživotným): priemerné. (02.09.2013)

Byť jsem se místy nahlas smál, nedíval jsem se na komedii, ale na mrazivé memento. O člověku, jenž se propadne z chlapeckých snů do samoty středního věku, kde se jeho největším nepřítelem stane vlastní já ověšené psychickými neduhy od deprese, přes hypochodnrii až po nutkavou neurózu. Za pomoci stovek směšných rituálů se hrdina snaží obrnit před hrůzou ze světa a z žití a nic už nedokáže skrz jeho krunýř proniknout. Film vyznívá zoufale, ale přece jsem rád, že jsem ho viděl: byl pro mě cenným upozorněním. (06.06.2011)

V prvom rade chcem povedať, že nemám rád, keď sa berie Pánovo meno nadarmo, či nejaké kresťanské neúctivé vtipy. Tu to bolo často na hrane a myslím, že to aj prekračovalo. Tiež nemám rád nadávky a tu boli, no tento film je napriek týmto veciam, ktoré ma z náboženského hľadiska štvú, proste geniálny satirický film, aký sa v slovanských krajinách tak často podľa mňa nevidí. Smial som sa, krútil som hlavou, to bola paráda, niečo jedinečné a dokonca umelecké. Ako film to kvôli tým veciam neberiem ako dokonalé a tým pádom takýmito vecami som schopný dať 5 hviezd aj dielu, ktoré by si zaslúžilo niečo vymazať, či zmeniť, aby to nepôsobilo urážlivo, no proste platí, čo ste tu mnohí napísali a zhodnotili obsah tohto filmu, ktorého jednotlivé scény sú pre mňa pochopiteľné a podľa mňa niekde sa ani ako cvok nesprával a chápal som ho. Toto bol proste východoeurópsky a stredoeurópsky Mr. Bean, no taký, s ktorým sa môžu stotožniť mnohí ľudia. Takúto komédiu som už dlho nevidel, aj keď by som ju neodporúčal neplnoletým, u mňa je to za 90%, že je to tu na 5 hviezd je už matematikou. Neodporúčam pozrieť, ak nemáte radi nadávky alebo ste proti nim ako ja, možno by bola najlepšia nejaká scenzurovaná verzia, či zostrihaná verzia, no ako dielo je to famózne a to chcem dať do pozornosti najmä ľuďom, ktorí tvoria napríklad televízne programy, lebo toto proste by mali ľudia vidieť, aby sa pobavili, je to o nás a k sebareflexii, či ku kritike spoločnosti sa to skrátka hodí. Proste sa to niekde snažte brať aj metaforicky, nie ako urážky, či hanobenie, skúste to brať s rezervou a myslím, že si to obľúbite. Toto skrátka sadlo, vystihlo na čo len siahlo, paráda. (10.07.2013)

Větší psycho než Psycho. Trochu jako Rekviem za sen, ale bez drog. Trochu jako Lepší už to nebude, ale bez romantiky, kýče a sentimentu. Výborné režijní nápady a inscenování jednotlivých scén - například jednotlivý spolucestující ve vlaku, výjevy z pláže ad. Trochu jako Noční můra z Elm Street, akorát, že to není sen. Prostě horor všedního dne, jak ho vnímá neurotický senzitivní jedinec, zákonitě se chovající jako psychopat. Přes záměrnou hyperbolu se nakonec dostaneme k jádru věci... (19.02.2012)

Shlédnuto v době Challenge Tour 2015: 30 dní se světovou kinematografií. Vše mi přišlo tak trošku jako Příběhy obyčejného šílenstvá po Polsku. Hlavní hrdina bravurně ztvárněný Markem Kondratem celý film z obrazu prakticky nesleze, k tomu Nás provází svým originálním komentářem se svými vnitřními pocity a myšlenkami. Ne moc úspěšný básník trpící v životě svými každodenními temnými rituály, ovlivněn počítáním so sedmi a silnou obsedantní poruchou se běheme jednoho dne dostává do naprosto běžných ať už skutečných, či vysněných situací. Tyto minipříběhy jsou vesměs plné absurdních momentů a a divnopostaviček, které dějově nekončí vždy tak, jak by člověk předpokládal. Rozhodně se nejedná o žádnou vychechtanou komedii, jde spíše o úsměvný až lehce ironický počin. (04.04.2015)