Oliver Stone: Neznámé dějiny Spojených států

Veľa ľuďom sa pri mene Oliver Stone ježia chlpy aj na dlaniach, ale treba uznať, že má guráž. Snaha o vyváženie mnoho krát silne subjektívnych názorov, odhalenie či vyvrátenie historických (polo)právd a načrenie za oponu machinácií alfa samcov s bezohľadnými korporáciami za chrbtom, má za cieľ jediné. Ukázať, že aj cisár je nahý a že svetový policajt môže zneužívať svoje právomoci, byť skorumpovaný a chrániť (iba) vlastné záujmy. Eufemizmus boja za mier/demokraciu zanechal tiež svoje potoky krvi, za ktoré sa skryli aj konšpirácie o biologických zbraniach niekde mezopotámskej púšti. Stone nepotrebuje šokovať ani ohúriť. Jeho závery vychádzajú zo súvislostí, kvôli ktorým rozohral faktorgrafický poker. Preto nekonštatuje len na základe suchých skutočností a ponúka trochu opačný pohľad na dejinné kauzality a konzekvencie. Kadencia faktov občas presahuje rámec mozgového hardvéru, ale účel svätí prostriedky. Dokument si nájde svoje dejinné miesto ako Chruščovova tajná správa O Kulte osobnosti a jeho dôsledkoch. Pre dotvorenie celkového obrazu dokumentu doporučujem pozrieť aj dva bonusové diely, ktoré mapujú roky 1900 - 1940. (01.02.2019)

Velmi, velmi působivé. Líbí se mi, že Stone umí vystavět emotivně silnej dokument, kterej přesto nevyznívá jednostranně. Samozřejmě, pokud jednostranností nemyslíme stranění myšlenkám socialismu a humanismu. Přestože režisér vyzdvihuje ruské hrdinství a neschopnost Trumanovy vlády jednat se Stalinem, zároveň sovětského diktátora neomlouvá. Některé pasáže působí trochu lacině (karikatura Trumana jako slabošského dítěte, které se mělo narodit jako holka), ale naštěstí jich není moc. (15.07.2014)

Po těch několika tiskovkách a diskuzích, na kterých jsem za poslední dny měla příležitost vidět Olivera Stona, musím říct, že na mě nepůsobí jako demagog, ale jako člověk, který chce, aby lidé přemýšleli a nepřijímali automaticky to, co jim je předkládáno. A takovým způsobem by se mělo přistupovat i k tomuto dokumentu. Nesnažte se ho automaticky brát jako absolutní pravdu a nevíte-li toho moc o politice Spojených států od druhé světové války po současnost, zkuste si pustit ještě nějaký ten tradičnější dokument, který USA prezentuje jako vůdce světového míru. Stonův pohled je totiž vyhraněný, alternativní. Což ale neznamená, že nepravdivý. Fakta si podle svých slov nechával ověřovat ze dvou nezávislých zdrojů a jako student politologie musím hodnotit výběr lidí, které se v jednotlivých epizodách rozhodl citovat, nesmírně kladně, protože se všeobecně jedná o významné akademiky. Nicméně víte, jak to chodí. Mít správnou statistiku a vykládat ji správně jsou dvě naprosto odlišné věci. (07.07.2013)

Aj keď sa Oliver Stone chvíľami neudrží na uzde a predkladané interpretuje na hranici špekulácií, stavia výhradne na faktoch, ktoré sú vďaka množstvu odhalených tajných spisov aj pre našinca poľahky overiteľné. To je potrebné hrubo podčiarknuť. Nemá potrebu šokovať, nie je štvavý ani anti-americký, jeho komentáre sú skôr rozčarované, než nenávistné. Upozorňuje na najproblematickejšie miesta, bez obalu informuje o skutočných motívoch skutočných udalostí, ktoré sa diali na pozadí oficiálne predkladaných správ. Nesnaží sa o komplexný historický exkurz ani hĺbkový ponor do problematiky svetovej politiky a obchodu, len kričí do sveta prešľapy, krivdy a svinstvá, o ktorých sa takmer vôbec nehovorí a ak, tak len neochotne, narýchlo, pološeptom a pre istotu výhradne marginálne. Nebolo by zdravé ani veci prospešné urobiť si z Nevypovedaných dejín Spojených štátov modlu, na to sú až príliš osobné a v niečom sa môžu mýliť. Ale neklamú. (03.07.2014)

No neviem, pozrel som si prvé 4 diely a bola to jedna veľká nuda. Komentátor chŕli fakty, striedajú sa dobové zábery, ale celé je to veľmi rýchle a strácal som sa v tom. Veľký podiel na tom má to, že rozpráva iba komentátor. Ocenil by som rozhovory s priamymi účastníkmi daných udalostí tak ako to bolo napríklad v dokumente World at war. Takto je to veľmi monotónne. 40 % (15.02.2014)