"Žiadne povolanie nie je slobodné. Vždy nesiete zodpovednosť za vykonanú prácu."
Nekompromisným dojmom pôsobiaci Škót prejavuje - od dôb Gibsonovho fenomenálneho druhého režijného počinu STATOČNÉ SRDCE - záľubu hrať v umení aj letných trhákoch, až sa naskytá otázka, kam ho zaradiť. Rešpektovaný divadelník? Neokukaný filmový gauner? Výborný profesor herectva každopádne. Učil ho nie len v anglicky hovoriacich štátoch, ale v roku 1988 prijal ponuku 6 mesiacov hosťovať v Moskovskej divadelnej akadémii. Cestuje rád, na začiatku 90. rokov hral pred prezidentom Havlom v Prahe v hre Kráľ Lear, v roku 2002 navštívil Karlove Vary.
Bol prvým hercom (1986) , ktorý stelesnil pôžitkárskeho psychiatra Hannibala Lectera. Film vznikol podľa knihy Thomasa Harrisa Červený drak, volal sa LOVEC ĽUDÍ a režíroval ho vtedy ešte nie slávny Michael Mann. Nevydarený film vyzerá inak, nič-menej upadol do zabudnutia skôr, než malo premiéru Demmeho úspešné MLČANIE JAHNIAT, kde ľudožrúta stelesnil už Anthony Hopkins, odmenou mu bol Oscar a rolu (cenu už nie) si zopakoval ešte niekoľko krát. Prečo zlatého pajáca nedostal aj Cox? Nechcel až tak tlačiť na pílu?
Skutočne sa zdá, že chuť hrať v blokbasteroch objavil až s pomocou Mela Gibsona, ktorý ho obsadil do úvodu svojho strhujúceho STATOČNÉ SRDCE, ako strýka Argylea Wallacea, ktorý sa ujal chlapca, z ktorého napokon vyrástol udatný škótsky hrdina. V tom istom roku si Cox zahral v ďalšom historickom dobrodružstve zo škótskej vysočiny - ROB ROYOVI.
Rok nato sa niesol v ére vysoko-rozpočtových akčniakov, z nich najoriginálnejším bol Harlinov DLHÝ BOZK NA DOBRÚ NOC, najpriemernejším GLIMMER MAN Stevena Seagala a najhorším našťastie okamžite zabudnutá ekologická agitka REŤAZOVÁ REAKCIA s absurdnou dvojkou Keanu Reeves/Morgan Freeman. V drsnejších filmoch mu to sedelo a tak nasledovali malé, nie veľmi výrazné úlohy v BOXEROVI, pre ktorého sa Daniel Day Lewis naučil boxovať, series killers ZBERATEĽOVI BOZKOV, HRANICIACH ZÚFALSTVA, VOJNE GANGOV s Chow Yun Fatom a mladým Wahlbergom.
Lepší režiséri a lepšie scenáre prišli až rokom 2002, keď stelesnil starého Morgana, ex-chovateľa koní na ostrove Moesko v kultovom hi-tech horore KRUH, kde už nevládal niesť ťarchu svedomia a skončil vo vani so zapnutým televízorom (vskutku originálna samovražda). Na zahodenie nebol ani vo vychvaľovanej 25. HODINE Spikea Leea, ktorý si pre tento krát odpustil veľké príbehy a vyrozprával nám „len“ posledný deň na slobode Edwarda Nortona, ktorý zajtra nastupuje na vražedný trest do basy a na poslednú chvíľu sa snaží vyrovnať sa s okolím, sám so sebou, svojim otcom. Cox dostáva priestor najmä v snovom finále, ktoré dáva nádej aj človeku, ktorý urobil chybu.
Cox nemusí hrať gaunerov, ale môže. Niečo medzi si vyskúšal v AGENTOVI BEZ MINULOSTI, kde ako Abbott usporiadal lov na ex-agenta Matta Damona a keďže z Limanovho „špinavého špiónskeho thrilleru“ bol nečakaný hit, nemala prečo z filmu nevzniknúť (na základe knižnej predlohy) trilógia. Cox je skúsený muž a starý harcovník čo sa filmov týka, takže je zaujímavé sledovať, ako hrá gaunerov. Alebo im dá určitý ľudský rozmer (ako generál Stryker z X-MEN 2, mstiaci sa za syna) alebo im nedá ani zrnko ľudského rozmeru – ako vojny chtivý, totálne zmagorený Agamemnón z očakávaného hitu ale nakoniec len akčnej bublinky za desiatky miliónov dolárov, TRÓJI Wolfganga Petersena, ktorá však, vzhľadom k tomu, že každý bol niečím otcom, manželom, synom a otcom, vyloženého gaunera potrebovala.
Rád spolupracuje s nezávislákmi ( = malý rozpočet), lebo tí si dokážu, vzhľadom k tomu, že od nich nikto nič nečaká, udržať slobodu, chuť, voľnosť, radosť z rozprávania príbehov. Necítia povinnosť voči veľkému hollywoodskemu štúdiu (AKO SOM BALIL UČITEĽKU nováčika Wesa Andersona, ADAPTÁCIA dua Jonze/Kaufman, komédia o tom, čo sa stane, ak na ulici zašliapnete CHROBÁKA). V 55. si založil druhú rodinu („Človek musí byť ucelený, keď vstupuje do manželstva“), nemá rád vo filmoch sentiment, myslí si, že veta „Milujem ťa“ už nemá zmysel, lebo je opotrebovaná a stala sa z nej hlúpa fráza, zato víta u postáv tajomstvo. Ako vidno, je mu fuk čo si kto myslí a nekompromisne si to razí naprieč žánrami, rozpočtami aj ambíciami.
