Jackie

Akurát sa pozerám na autentickú fotografiu skutočnej Jacqueline Kennedy Onassis, ktorú porovnávam, s jej hereckou predstaviteľkou Natáliou Portman, ktorá sa síce na ňu dosť podobá, ale nie je to tak, že ako vajce k vajcu, skôr si herečka osvojila reálny predobraz Jackie, v tom, ako hovorí, t. j - používanie spôsobu reči, mimiky, gestikulácia, vystupovanie, štýl chôdze. To si poriadne naštudovala, pokiaľ sa pripravovala na túto, neľahkú, náročnú úlohu, ale akosi pozabudla na to, že z Natálie - tu absolútne nič nie je vidieť a poznať ! Strašne sa chcela stotožniť s Jackie Kennedy, že zabúda na to, že to k sebe nejde dokopy. Mala z časti použiť črty z budúcej vdovy Kennedy Onassis, to je určite zaujímavé, ale najmä mala byť sama sebou, svojský spôsob prípravy, z jej strany, sa vytratil... Celkovo sa jedná o pohľad na situáciu z jej STRANY, pozerám sa na jednotlivé zábery, ktoré sa odohrali po atentáte na jej muža, 35. prezidenta spojených štátov amerických, Johna Fitzgeralda Kennedyho, ktorý sa v osudný novembrový deň, 22. v poradí, roku 1963, OCITOL, ako bažant na STRELNICI, na ktorého pália zo všetkých svetových strán... Občas sa taktiež pozriem na spoločnosť štábu vo White House, ako ich sprevádza, jednotlivými miestnosťami, a to ešte pred atentátom. Takže, dá sa povedať, že všetko začína príchodom novinára, za skormútenou vdovou, a ona mu začne vyprávať, svoju verziu, jej uhol pohľadu. Film je v niektorých pasážach, veľmi dynamický a silný, najmä vo flashbackoch - 22. 11. 1963, čo nastalo po veľkom spiknutiu. Vlastne, zaujalo ma to, ako to vidí pravý člen rodiny, t. j - jeho manželka, ktorá bola práve pri tom, keď sedela vedľa neho v luxusnej, ale málo stráženej limuzíne, a práve vtedy sa dallaskými ulicami schyľovalo k UDALOSTI, ktorá mi ešte dnes nedá spávať. Chudák, keby ten vedel, čo ho tam čaká... Snímkom ma sprevádza ustavičná nepríjemná, až mrazivo - sugestívna atmosféra, keď sa pozerám na biografický film, ku ktorému sa pristupuje, trochu INAK. Režisér Pablo Larraín ma zaujal svojim rozprávačským štýlom, ktorý absolútne nikoho nešetrí, a ani to nemieni meniť. Škoda je jednej veci, a to je prehnaný zápal hlavnej herečky svojou postavou, pretože sa čoraz viac vytráca IDEA filmu, ktorý ale treba vidieť, pretože je to atypický pohľad na tieto udalosti, z pohľadu manželky prezidenta. Videl som taktiež brilantný film Olivera Stonea - J. F. K. , ktorý sa ale venoval úplne iným veciam. Kto všetko bol v tom namočení... ? Zabúdalo sa na to, čo musela prežívať jeho rodina. Tento film mi to sprostredkoval, len mal dbať na prehnaný výkon Natálie, ktorá je síce presvedčivá, ale aj veľmi zvláštna... PS : Spomína sa tu Abe Lincoln, ktorým bola Jackie - očividne posadnutá... A dá sa povedať, že obaja skončili rovnako. Pre mňa boli Abraham a John, najlepší americkí prezidenti všetkých čias !!! (10.02.2017)

Čekala jsem, že mě film víc strhne. To se ale bohužel nestalo. Obyčejný snímek, který o třídu výš vynesla Natalie Portman, která vše zahrála naprosto bravurně. Na filmu mi nejvíc vadilo, jak byl rozkouskovaný. Jelo se tam ve třech časových rovinách a sem tam se do toho hodila ještě čtvrtá, tedy reportáž z Bílého domu, ve výsledku mi to přišlo naprosto necelistvé a kdyby tam byli jen dvě roviny, tedy to co se stalo a její rozhovor pro noviny, určitě by to filmu prospělo. Takhle to tam tak zvláštně skákalo sem tam. Nevím jaká byla, ani jak skutečně působila, Jackie Kennedy, ale mě se podle tohoto filmu zdála naivní a až hloupoučká. A naprosto jsem nechápala, proč se tak snaží o velkolepý průvod a pohřeb, když bylo jasné, že JFK už nemilovala. O hvězdičku navíc za Natalii. 4* (20.02.2017)

|45%| Trailer mě docela zaujal. Tudíž jsem očekával zajímavý snímek se zajímavou skutečnou událostí. Ve výsledku až tak zklamaný nejsem. Moc jsem toho neočekával, tak tu nebudu dlouze rozepisovat kritiku. Tu třetí hvězdu jsem ale dát nemohl. Nevím, jestli by to mohlo dopadnout lépe, kdyby to bylo natočeno jiným stylem, možná o chlup jo. Vyprávěčský styl se mi moc nelíbil. Navíc, v půlce filmu mě to už téměř vůbec nebavilo. Dokonce by z toho mohl být jen tak cca 50 minutový dokument. Natalie Portman určitě sehrála solidní herecký výkon, jenže její postava mě už zhruba v té půli snímku začala tak trochu rozčilovat – těžko to konkrétně popsat slovy. Jsou zde scény, které se mi líbily, včetně té jak je prezident zastřelen a jeho hlava spočívá v klíně jeho ženy. Jakmile se snímek blížil ke konci, už mě to vůbec nebavilo a nudilo. Takže to není vyloženě blbost, přesto si myslím, že se z toho film dělat neměl, i když to spíše pojednává o první dámě. (13.02.2017)

O štěstí, smutku a úzkosti vdovy. Zkoumání její povahy kdy vyjadřuje soužení, vztek, pochybnosti. Pro mě dost nudné a emočně ploché. Uctivý portrét vdovy, která se snaží pracovat na uchování odkazu svého manžela. Občas ji mimo veřejné pohledy přistihneme při nehraném smutku. Film vyznívá až úzkostně, k čemuž přispívají melancholické smyčce. (25.12.2017)

Natalie Portman sa naučila mimiku, spôsob reči a vystupovanie Jacqueline Kennedyovej. To je tak jediné pozitívne, čo si z filmu môžete odniesť. Nejde ani o životopisný film, kde by bolo oveľa zaujímavejšie sledovať jej vzťah nielen s manželom, ale aj jeho bratom, neskôr miliardárom Onassisom a podobne. Lenže film sa orientuje len na krátku pasáž jej života krátko po smrti prezidenta Kennedyho, a tak je aj tá hodinka a pol pridlhá. Už v tretine sa budete nudiť. (23.02.2017)