Moje levá noha

To co zde předvádí Day-Lewis je naprosto úchvatné a mám pocit že tímto výkonem zastínil i Dustina Hoffmana s jeho Rainmanem, ikdyž Rainman se jakožto celkově zapíše jako film do paměti diváka asi více. Tady mi trošilinku vadí takové zvláštní zaostření kamery, to nemění nic na úchvatném výkonu a hezkém příběhu. (23.04.2008)

Trochu jsem se toho snímku bál, přece jen není téma postižených to, které by mě hodně zajímalo, ale zároveň jsem se těšil na výkon Daniela Day-Lewise. A on nezklamal. To je naprosto neskutečný herec, kterých je jen málo a já bych ho dovedl přirovnat jedině k Marlonu Brandovi, i když ani s ním si nemá co vyčítat. Oba jsou neskutečné legendy. Ale tenhle film nestojí jen na něm, ale i na tom, že je celkově téma podáno neskutečně lidsky a krásně. (10.02.2016)

Film to byl rozhodně zajímavý, nominace na oskara zasloužené. Vítězství Daniela Day-Lewise oprávněné. Musim uznat, že na filmy s touhle tématikou se mi dívá špatně. Neni mi to uplně příjemné sledovat. Líbilo se mi to, jak se ke svému synovi chovala matka, a sourozenci. Nejvíc mě oslovila scéna, jak hráli fotbal - top bylo něco neskutečnýho. Je to prostě silný skutečný příběh, se skvělými hereckými výkony. (31.10.2010)

ocenenia : Montréal World Film Festival 1989 - Cena poroty (najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe Brenda Fricker) spolu s filmami "Queen of Hearts" a "Sati", Špeciálna cena ekumenickej poroty, (spolu s filmo, "Últimas imágenes del naufragio"), Najlepší herec (Daniel Day-Lewis) (22.02.2010)

Príbeh írskeho umelca Christyho Browna bol pre mňa neznámym až do vizuálneho stretnutia s týmto filmom. Moja ľavá noha, jednoduchý no absolútne výstižný názov pre túto klasickú drámu o krutej hre ľudského osudu. Rozpráva príbeh Christyho, človeka – trpiteľa, fyzicky postihnutého a uväzneného vo svojom vnútri, žijúceho v prostej rodine, ktorú sužuje chudoba. Je to príbeh o boji človeka, boji, ktorý prebieha hlavne v jeho vnútri, o snahe nadviazať komunikáciu s okolím, ktoré je mnohokrát odmietavé a kruté ako Christyho otec. Dlhé roky väznenia vo vlastnom tele sa podpísali na Christyho správaní, jeho častej arogancii a neprimeranej konzumácii alkoholu a práve jeho nepredvídateľná povaha mi bránila vo výraznejšom ponorení sa do sveta hlavnej postavy. K Danielovmi výkonu sa netreba vôbec vyjadrovať, zaslúžený Oscar a absolútna oddanosť s postavou len potvrdzujú obrovskú profesionalitu tohto herca, no netreba zabúdať ani na skvelého Hugha O´Conora, hrajúceho mladého Christyho. Miernemu sklamaniu sa neubránim, okrem ukážkových hercov sa jedná o prakticky jednoduchý životopisný film, ktorému chýba pevnejšia režisérska ruka a pár minút naviac, ktoré by vytvorili menej skratkovitý obraz o hlavnej postave a hlavne preto považujem za najpôsobivejší film dvojice Sheridan – Day-Lewis dielo, ktoré vzniklo o štyri roky neskôr, úprimnú drámu In the Name of the Father, ktorej nechýba nič z toho, čo som hľadal v tomto príbehu. (02.01.2010)