Nanking! Nanking!

Velmi drsné černobílé drama o zvěrstvech v Nankingu. Film nemá hlavního hrdinu, a tak sleduje během sedmi týdnů počínání několika obyvatel Nankingu a zároveň i japonského vojáka a samozřejmě Johna Rabeho. Tyhle dva filmy dokážou věrně a přesně dokreslit danou situaci v Nankingu. Film tak není pouze jednostranou záležitostí, což by nejeden od čínských tvůrců čekal. Je až s podivem jak moc se film dokáže vyhýbat patosu (i když ne vždy samozřejmě). Snímek je velmi naturalisticky a sugestivně natočen. Nabízí se srovnání s neméně silnými filmy o 2. Světové válce jako Jdi a Dívej se, Saulův syn či Oskar Schindler. A ani v této konkurenci se Nanking! nanking! neztratí. 9/10. (06.05.2021)

Ze začátku se zdá, že se bude jednat o válečný velkofilm ve stylu starých ruských produkcí ve vizuálním stylu "Zachraňte vojína Ryana", které se však v polovině přehoupne v drama o následcích války na obyčejné lidi. Černobílá barva mi zde přišla dost zbytečná, stejně jako délka a ploché, nezajímavé herectví. (16.12.2012)

Tak toto bola jednoducho sila! Vynikajúci film, o ktorého existencii som nemal ani potuchy (samozrejme, lebo bol vyrobený mimo megatovárne značky Hollywood). Mladý čínsky režisér sa podujal na ťažkú úlohu. Na pozadí individuálneho príbehu japonského vojaka Kadokawu zachytáva strašnú históriu japonsko-čínskej vojny. Vojny, možno z ktorej zverstiev si bral príklad pomätenec Adolf Hitler, ale aj tak nemohol doviesť svoje činy až do takej brutálnosti, aké napáchali japonskí cisárski vojaci počas okupácie hlavného mesta Číny Nanking. 300 - 400 tisíc zavraždených čínskych vojakov (nie zabitých v boji, ale masovo postrieľaných v zajateckých táboroch), 20-80 tisíc pravidelne a účelovo znásilňovaných čínskych žien, dievčat i detí. Kojenci vyhadzovaní z okien a napichovaní na bajonety .... No proste surovosti najhrubšieho zrna ... Ale je to od nás ďaleko, málo sa o tom vie, Japonci to odmietajú, pritom o tom všetci vedia. Vedia, ale nepovedia, resp. "SA" o tom nevraví. Tak, ako o tureckej genocíde arménskeho národa, počas prvej svetovej vojny. Ale keď že chceme mať predsa dobré susedské vzťahy s bývalou Osmanskou ríšou, tak to nebudeme nikde spomínať. Veď predsa platí, zíde z očí, zíde z mysle .... Jedna z hlavných postáv bola i postava nemeckého fašistického vyslanca v Nankingu, zástupcu firmy Siemens, Johna Rabeho. Tento chlapík s hákovým krížom na odznaku na klope saka vytvoril v areáli továrne utečenecké centrum pre obyčajných ľudí, ktorým takto zachránil životy. Aktívne ochraňoval postihnutých Číňanov, zabezpečoval im lekársku starostlivosť a chránil ich pred pred zverstvami japonských vojakov. Bol to taký nemeckočínsky Schindler ... K filmu - vynikajúc kamera, zachytávajúca bezmocnosť zajatcov, čiernobiele zábery do ustráchaných tvárí, neskutočná chudoba, pokora, strach ... To všetko sa podarilo režisérovi vtesnať do dvoch hodín minutáže filmu. Filmu, pri ktorom sa nenudíte. Filmu, ktorý chcete, aby sa už čím skôr skončil. Nie preto, že je slabý. Naopak. Ale preto, aby ste už nemuseli spolutrpieť s tými, ktorým bolo ubližované. Nechcel som to písať priam po skončení filmu, lebo som sa nevedel pri tej hrôze, ktorá mi ešte rezonovala v hlave, sústrediť. Ale aj teraz, na druhý deň, mám z toho silné zážitky. Nedávam tak často plný počet hviezdičiek, ale tu nič iné, ako 5 ***** nemôže byť. PS : teraz už len zohnať film "John Rabe - ctihodný občan Tretej ríše" a poskladať ďalší diel mozaiky tejto, pre nás, neznámej časti histórie vojny. (14.12.2014)

Vizuálně úžasné. Jde vidět preciznost v každém záběru. Asijská válečná událost je srovnatelná v krutosti třeba se Stalingradem. Nanking stojí vidět už jen s toho důvodu, jak je jinak natočený. Násilí s bezpráví je zobrazeno, to se však odráží ve formě psychologické agónie oběti. Americké heroické eposy, ruské epochální bitvy nebo evropské realistické snímky - každý přináší originální pohled na 2. světovou válku. Na to, že jde o válečnou tématiku, tak je děj lyričtější (i když dějová linka tam je). Co se týče brutality a explicitního násilí, tak to není tak hrozné. Třeba sovětský film Jdi a dívej se je daleko drsnější. Příběh je někdy táhlý a skoro nudný, nedokáže udržet tempo dvě hodiny. Čisté 3 * . (11.06.2009)

Ak chcete vidieť skutočnú vojnu bez romantických okrás a už vás otravujú všetky tie filmy o židoch, tak toto je film pre vás. Pripravte sa však na chladnú brutalitu, ktorá sa neštíti ničoho, kde samotné konanie je ťažko vysvetliť, kde Japonci išli za cisára bez rozmyslu, pretože ho považovali za Boha na Zemi a ostatní, s ktorými bojovali boli pre nich menejcenná rasa, avšak k bielym do istého času chovali akýsi rešpekt. Toto je asi ten posledný film, kde by sa dalo niekoho obviniť z citového vydierania, to rovno povedzte, že ste si film neužili, lebo ste nevedeli často rozlíšiť Číňanov a Japoncov, lebo u mňa to tak bolo, aj keď to o tom užívaní je asi prehnané slovo, lebo toto je smutné a kruté. Babyn Jar, Katyň, Osvienčim, či toto sú najsmutnejšie spomienky vojny, aj keď v tomto čase ešte to bola len miestna vojna. Osobne mi dynamická kamera nevadila, keby totiž ten chaos mali nahradiť niečím pomalým a citovým, tak by to bolo desivo neznesiteľné. Záverečnú samovraždu neschvaľujem a uvažoval som, či tomu nedám kvôli tomu aj nižšie hodnotenie, no to je súčasť japonskej kultúry, takže to viem pochopiť, aj keď s tým ani v takomto prípade nesúhlasím, chlap mohol radšej začať pomáhať vo veľkom. Surové, no podľa reality, podľa mňa jeden z najlepších vojnových filmov. Odo mňa 9 z 10 bodov. (16.08.2013)