Niet inej cesty

Zaujímavý historický snímok, ktorý sleduje našich národných buditeľov v boji za takmer nemožným. Určite to nie je životopisný film o Štúrovi, aj keď on v ňom má hlavné slovo. Na záver sa vo filme objavujú bojové scény, kde sa títo naši buditelia spolu s obyčajným ľudom stávajú dobrovoľne bojovníkmi revolúcie, a nielen obrazne. Nemyslím si však, že obsadenie Kvietika bol ten najlepší nápad, len ťažko som si naňho zvykal. A na koniec len konštatovanie, že hoc sa drží historických reálii a nenájdeme v ňom ani kúska socialistickej agitky, z témy sa dalo vytrieskať aj viac. (01.03.2015)

Oficiálny text distribútora je podľa môjho názoru trochu zavádzajúci, keďže v prípade filmu Niet inej cesty sa nejedná o klasický životopisný film. Ľudovít Štúr je síce hlavnou postavou filmu, ale dej filmu skôr ako jeho život opisuje revolučné udalosti z rokov 1848 – 1849, hlavne ozbrojené povstanie Slovákov proti politike Pešti. Film je čiernobiely a je nakrútený v širokouhlom formáte. Je druhým kolibským filmom režiséra J. Zachara, tým prvým bola komédia Zmluva s diablom, ktorú nakrútil rok pred tým. Snímka zrejme vznikla pri príležitosti okrúhleho (120. výročia), ktoré uplynuli od ozbrojeného povstania Slovákov v roku 1848. V tomto revolučnom roku sa odohráva aj iný kolibský titul nakrútený v roku 1968 – Bielikovi Traja svedkovia. V hlavnej úlohe Ľudovíta Štúra sa predstavil Štefan Kvietik, jeho lásku Adelu Ostrolúcku si zahrala Emília Vášáryová , jej otca, grófa Ostrolúckeho stvárnil František Dibarbora. Ivanovi Rajniakovi sa ušla postava J. M. Hurbana, v menšej úlohe J.V.Friča sa mihol český herec Josef Laufer. Exteriéry filmu sa natáčali aj vo Viedni, kde sa časť filmu odohráva. Film ma nenadchol, ale ani nesklamal, pri jeho sledovaní som mal pocit, že mám pred sebou učebnicu dejepisu. Ide o zabudnutý titul, ktorý tak trochu právom zapadol prachom. (09.02.2011)

"Uhorsko nie je Francúzsko." Viete, tieto národné povstania, my si ich nesmieme nijako idealizovať. Obzvlášť keď celibát vyznávajúcimi intelektuálmi vedení roľnícki synkovia tiahnu proti podstatne lepšie zorganizovanej a vyzbrojenej cisárskej armáde, dopadne to tak ako to musí dopadnúť. Národ si do budúcna samozrejme zapamätá hrdinstvo a revolučný odkaz, ale pre priamych účastníkov to nebola žiadna sláva. Okrem neúspechov na poli bojovom sledujeme aj Štúrovo tápanie v oblasti citovej a nejaké tie politické intrigy. Dobre zahrané, miestami dobovo patetické, relatívne výpravné, slušná hudba, nezaškodila by tomu farba. (19.12.2022)

Tvorcovia sa podujali natočiť romanticko-historický film o revolučnom roku 1948 a láske Ľudovíta Štúra k Adele Ostrolúckej. Celý príbeh pôsobí do veľkej miery ako sfilmovaná učebnica dejepisu, istá rezignácia na tvorcovský umelecký vklad je poznateľná, čo je na škodu. Strohý snímok však nikomu neublíži, ale ani nenadchne. (15.07.2018)

Tiež sa pýtate, prečo jediný skutočný veľkofilm, zaoberajúci sa životom Ľudovíta Štúra nie je podobnou klasikou, ako Bielikov Jánošík? Obsahuje totiž vskutku veľkolepé scény, viacero bitiek, panorámy armád a veľkú lásku našich dejín, o ktorej sa učíme aj na školách. Po pozretí pochopíte. Za prvé Štúr je tu skôr iba jedna z postáv, ktorá tu zobrazeným príbehom až tak nehýbe, všetko je točené príliš na akademický efekt, bez života. Film napríklad skončí bez poriadneho vyvrcholenia, veľmi náhle. Rovnako všetky vzťahy tu sú zobrazené veľmi skratkovito a dej mi pripadal mierne zmätočný. Je to škoda, možno by stačil už len lepší strih a dlhšia stopáž, ktoré by všetko lepšie dramaturgicky prepojili. (01.11.2015)