Obsahy(2)
Poutavě vyprávěný příběh slavného hudebního festivalu, který milovali hudebníci i fanoušci, od jeho vzniku až po neodvratný konec... Mezinárodní festival populární písně Bratislavská lýra ovlivňoval vývoj populární hudby v Československu od roku 1966 až do sametové revoluce. Mnozí jej vnímali i jako jakýsi ostrov svobody, protože na něm vystupovali nejen nejlepší českoslovenští interpreti, ale i řada nedostižných zahraničních hvězd. V Bratislavě se tak objevili třeba Josephine Baker, Cliff Richard, Stevie Wonder nebo Joe Cocker. Během několikaletých příprav cyklu tvůrci vyzpovídali více než 140 osobností, a to i ze zahraničí, aby zachytili neopakovatelnou atmosféru několika festivalových dní všech ročníků. Vznikla tak nejen zajímavá a podrobná kronika festivalu, ale i sonda do atmosféry ve společnosti v posledních 30 letech minulého století. (Česká televize)
(více)Recenze (22)
Obsahovo nabitý, ale formálne veľmi slabo spracovaný seriál. Keď si režisér zvolil ten najjednoduchší koncept postavený na archívoch a rozhovoroch, nie je prehnané očakávať, že grafika a rozhovory budú, keď nie invenčne, tak aspoň dokonalo technicky a audio/vizuálne spracované. Nie sú. Naopak, veľmi dobré je zasadenie jednotlivých ročníkov Lýry do kontextu dobových udalostí. ()
Miluji tohle čétéčkářský šťourání se v historii tuzemské hudby.....a když přijde na věc, je mi jedno jestli jde o dřevný underground nebo Kornovo šaškování v Ein Kessel Buntes. Připomenout (těm dříve narozeným) a nebo seznámit (nás, které Lýra minula nebo jenom lízla) diváky s ve své době nejpopulárnějším československým festivalem považuji za poděkování hodný nápad. Za sebe mohu pouze: "Jen houšť podobných programů". ()
Bratislavská lýra je dodnes vnímaná ako oslava povodnej tvorby československej hudby. Naši interpréti súťažili s novými pesničkami, ktoré boli domyselne pred samotným festivalom nahraté na malé platne, aby boli druhý deň po súťažnom odvysielaní ponúknuté do obchodov k predaju. Už od samotného vzniku 23. júna 1966 si festival získal srdcia divákov a dokázal preraziť aj do Európy. Po Sopotoch, San Reme či Splite tak zahájila úspešnú cestu aj Lýra. Počas trvania si oprávnene získala uznanie a tak nebol problém získať do medzinárodnej časti súťaže resp. ako hosťa zahraničné hviezdy zo západnej Európy, ktoré boli mnohokrát unesené vrelou atmosférou bratislavského publika. Železná opona sa tak každým rokom na začiatku leta oslabila a víťazom nad všetkou ideológiou sa stala hudba. Nebolo to tak vždy. Aj Lýra sa potýkala s absurdnými cenzorskými zásahmi a v dokumente sa to snažil obhájiť svojimi pokrivenými názormi Miloš Jakeš. Áno, dokument oslovil mnohých našich aj zahraničných umelcov ( Thomas Anders, Al Bano, Drupi ), ktorý si s obdivom spomínali na bratislavské vystúpenia. Divákom sa počas celého seriálu prihovárali mnohé osobnosti ako spoluzakladateľ súťaže, dramaturg a skladateľ Pavol Zelenay, textári Ľuboš Zeman, Kamil Peteraj, Eduard Krečmar, Jan Schneider, historik Jozef Žatkuliak, muzikológ Ivan Wassenberger, publicista Juraj Čurný, kritik Jiří Černý, zvukový majster ing.Pavol Prockl a i. Lýra sa počas rokov konala v Parku kultúry a oddychu (PKO), Istropolise či športovej hale na Pasienkoch. Bolo príznačné byť svedkom v poslednom diely búranie PKO, a hoci už Lýra v tom čase dávno neexistovala ako symbol to bolo pekné filmárske vyvrcholenie. Materiálmi nabitý dokument pesničkovej súťaže na pozadí politických udalostí sa stal už počas vysielania (RTVS v roku 2016 ) výnimočným prínosom k slovenskej dokumentaristiky. A Bratislavská Lýra ? Ako povedal Ľuboš Zeman: "bola farebným ostrovom slobody". ()
Díly: 1) Roky nádeje 1966 - 1967, 2) Zlomové roky 1968 - 1969, 3) Koniec nádejí 1970 - 1971 - 1972, 4) Znormalizované piesne 1973 - 1974 - 1975, 5) Lýra pre mladých 1976 - 1977, 6) Roky rocku 1978 - 1979 - 1980 - 1981, 7) Nová vlna 1982 - 1983 - 1984 - 1985, 8) Roky zmien 1986 - 1987 - 1988 - 1989, 9) Pokusy a návraty 1990 - 1991 - 1992 - 1993, 1996 - 1997 - 1998, 10) Finále 1966 - 1998. -------- V titulcích (všech deseti dílů) seriálu uvedeno: název Zlatá lýra 1966 - 1998; rok výroby 2015 (díly 1-4), 2016 (díly 5-10). ()
Dokumentárny seriál Zlatá lýra predstavuje bohaté obhliadnutie sa za vyše tridsiatimi rokmi hudobného festivalu Bratislavská lýra, ktorý sa postupne vypracoval na najväčšie podujatie podobného typu v niekdajšom socialistickom Československu, pričom naň pravidelne prichádzali zahrať aj zahraničné mená, vrátane tých spoza takzvanej Železnej opony, zo Západu. Speváci, skupiny, muzikanti, skladatelia, textári, organizátori, diváci a ďalší, ktorí v dokumente dostávajú priestor, spomínajú na jednotlivé ročníky a zaujímavo približujú dianie a pozadie festivalu, vďaka ktorému získala slovenská aj česká populárna hudba mnoho hitov, ktoré prežili s poslucháčmi niekoľko ďalších desaťročí. Práve vďaka rozprávaniu "z prvej ruky", doplneným bohatým množstvom archívnych záberov z jednotlivých ročníkov Bratislavskej lýry, je dielo z produkcie RTVS atraktívnym kúskom aj pre mladšieho diváka, respektíve diváka, ktorý nemal Lýru možnosť osobne zažiť. Zlatá lýra tak v sebe spája hudobnú a historickú zložku, zachytávajúc nielen umeleckú stránku života od šesťdesiatych po deväťdesiate roky, ale aj tú spoločensko-politickú, bez ktorej nemožno dané obdobie v žiadnom prípade vnímať. ()
Galerie (26)
Photo © Česká televize
Zajímavosti (2)
- Archívne záznamy popových hviezd Boney M. a Drupiho, tvorcom poskytol kameraman Marián Sloboda, ktorý emigroval do Západného Nemecka a roky mal tieto nahrávky v pivnici. (Zdroj: časopis Eurotelevízia) (krasomama)
- Róbert Valovič o televíznom cykle uvažoval viac ako 10 rokov, avšak spracovať 30 rokov festivalu nebolo jednoduché. Paradoxne mu pri zostavení dokumentárneho cyklu pomohli materiály, ktoré mali pôvodne skončiť v odpadkovom koši. Zlomový moment prichádza vtedy, keď ktosi v rozhlase vypratal kanceláriu po Pavlovi Zelenayovi, spoluorganizátorovi lýry. Tesne predtým, než mali byť zložky zlikvidované, Valovič zisťuje, že skrývajú kompletné materiály k tomu, čo chcel spracovať. (krasomama)
Reklama