Malý Al bol citlivým a uzatvoreným dieťaťom. Potom, ako sa mu vo veku dvoch rokov rozviedli rodičia, žil s matkou v dome starej mamy. Starých rodičov mal natoľko starostlivých a ustráchaných, že do svojich siedmych rokov nemohol vôbec o samote opustiť ich dom. S matkou často chodieval na večerné predstavenia do kina, kde naberal inšpiráciu do obľúbeného rozprávania vlastných poviedok. Keď nastúpil do školy, učiteľom bolo jasné že ho nemôžu mordovať s matematikou, ktorá mu nikdy nešla a dali mu priestor rozvíjať to, pre čo sa narodil. Už v tomto jeho mladom veku bolo jasne vidieť, že sa Al cíti na javisku pred obecenstvom ako ryba vo vode.
Po skončení strednej školy s umeleckým zameraním začal popri práci stavebného dozorcu navštevovať nočné herecké kurzy. Tie ale neboli na takej úrovni, aby mu umožnili prienik do prestížnejších divadelných spolkov a tak si začal sporiť peniaze na kvalitnejšie herecké kurzy. V roku 1966 sa tak vďaka neúnavnej trpezlivosti stal konečne členom slávneho Actors Studia. Kvalitné role začali prichádzať, kritika bola Pacinom nadšená a ovenčila ho nejednou významnou divadelnou cenou. Al tak dosiahol po čom túžil a začal chcieť niečo nové - hrať vo filme. Po nie príliš významnom filmovom debute PANIKA V NEEDLE PARKU (1971) mu Francis Ford Coppola ponúkol rolu v KRSTNOM OTCOVI (1972). Táto rola nekompromisného a mocou posadnutého mafiána Michaela Corleoneho preňho znamenala raketový štart - film sa navždy zapísal do zlatého fondu svetovej kinematografie a dominuje vo všetkých Top10 rebríčkoch najlepších filmov v histórii. Vďaka tejto roli sa Pacino dostal k spolupráci s takými režisérmi ako Sidney Lumet (SERPICO, PSIE POLUDNIE), Brian De Palma (ZJAZVENÁ TVÁR), Norman Jewison (...A SPRAVODLIVOSŤ PRE VŠETKÝCH) alebo Athur Hiller (AUTOR! AUTOR!). Väčšina z týchto filmov sa okamžite stala neotrasiteľnou klasikou.
Na Oscara bol nominovaný celkom päťkrát, no do rúk sa mu zlatá soška dostala až v roku 1992 - za rolu búrlivého slepca so zlomenou dušou vo filme VÔŇA ŽENY. Na záver snáď len toľko, že zatiaľ čo väčšina jeho kolegov sa stala časom súčasťou zabehaných, stereotypných hollywodskych klišé, Pacino si počas celej svojej dlhodobej kariéry udržuje status jedného z najlepších a najobdivovanejších hercov svetovej kinematografie.
