Režie:
Andrej LettrichKamera:
Jozef MíčekHudba:
Tibor AndrašovanHrají:
Samuel Adamčík, Andrej Bagar, Mária Bancíková, Karol Machata, Jozef Kroner, Jozef Čierny, Oľga Sýkorová, Zdena Grúberová, Ján Bzdúch, Július Vašek (více)Obsahy(1)
Dráma zobrazujúca život na slovenskej dedine po oslobodení, podľa románu Františka Hečka. Dej sa sústreďuje okolo starého Púplavu, Pava Šechnára, jeho rodičov a na konflikt medzi chudobou a boháčmi. (RTVS)
Recenze (23)
František Hečko, laureát státní ceny, patří k nejvýraznějším představitelům slovenské prozaické literatury. Je to spisovatel osobitého pohledu a cítění. Živá, v pravém smyslu aktuální sociální nota, která tak výrazně zazněla zejména v jeho posledním románě „Drevená dedina", provází jeho dílo již od počátku. Hečko začínal jako básník. V r. 1931 vyšla jeho sbírka básní „Vystěhovalci". Hečko v ní podal citlivý popis bídy, která v té době vyháněla lidi z vlasti za výdělkem do ciziny. Brzy po osvobozeni (1946) vydává sbírku „Slovanské verše", v níž oslavuje pokrokové síly, které za vedení Sovětského svazu zvítězily v druhé světové válce nad fašismem. Jeho románová tvorba není sice početná, ale výrazná. Již v románě „,Červené víno" se projevil jako vynikající vypravěč. Vrcholu své tvorby dosáhl v románu „Drevená dedina", za který byl v r. 1952 vyznamenán státní cenou. Zobrazil zde bohaté osudy celé galerie živých postav, obyvatel chudé oravské vesničky Stodoliště, jak se utvářely po r. 1945. S působivou emocí ukázal velké politické a sociální změny a jejich odraz na životě lidí. Pro své všestranné kvality dosáhla „Drevená dedina" brzy velké popularity v nejširších čtenářských vrstvách na Slovensku i v Čechách (román byl převeden do češtiny). Autoři scénáře Ján Mináč a Jozef Tallo se zaměřili na hlavní dějový proud, soustředěný kolem starého Púplavy, Pava Šechnára a jeho rodičů, a na konflikt mezi chudinou a boháči. Děj doplnili novými výraznými postavami. Román je ve filmu poněkud zkrácen — scénáristé uzavírají děj již v únoru 1948, kdežto Hečko šel ještě přes tento historický mezník. ... POZNÁMKY: „Drevená dedina" je prvním uměleckým filmem režiséra Andreje Lettricha. Lettrich natočil dříve samostatně krátký film „Závodné predajne" a jako asistent režie spolupracoval na několika slovenských filmech („Priehrada", „Kozie mlieko", „Lazy sa pohly"). Nyní připravuje s J. Mináčem a J. Tallo (scénáristy „Drevené dediny") film „Harmanov dom"; je to současná látka s družstevní problematikou podle námětu K. Hrabovské. — Samuel Adamčík, který je představitelem starého Púplavy, hrál Húščavu ve filmu „Pole neorané" a Jaškuliaka v „Rodné zemi". V roli Zuzy Šechnárové vystupuje významná herečka bratislavského Národného divadla Mária Bancíková; je to její první vystoupení ve filmu. — Skutečným dějištěm Hečkovy „Drevené dediny (Stodoliště) je Dolní Lhotka na Střední Oravě. Filmový přehled 6/1955 ()
Prisámbohu bol som z toho dáky zmätený... nemá žiaden zmysel hodnotiť Drevenú dedinu vzhľadom na jej ideologickú stránku, vznikla skrátka v dobe, v ktorej vznikla, Lettrich inú možnosť nemal. Pozrime sa skôr na formálnu stránku. No a ako hovorím, vyznať sa v deji môže zrejme len ten, kto má naštudované, prípadne túto dobu zažil. Množstvo predstavených postáv, množstvo scén, kde vystupuje naraz veľa postáv, viacero strán konfliktu a dokonca aj viacero milostných liniek. Kto sa v tom má vyznať, že. Každopádne sa tu dá vysledovať, ako to v tomto trojročnom medziobdobí na slovenskej a zrejme aj českej dedine vyzeralo, i keď si treba odmyslieť tu prítomné rozprávkové rozdelenie postáv na kladné a záporné. Film má spád, pekne vyzerá vďaka sýtym farbám a výprave, ale ťažko považovať v akomkoľvek smere túto hodinu a pol ako zábavu. Proste iba pre tých, ktorí chcú mať čo najväčší prehľad v slovenskej kinematografii. ()
Film, který chce být současně dramatem, agitkou i komedií, a nefunguje ani jedno, u všech tří atributů se přehání. Leckdy amatérské herectví. ()
A všetci žili v červenej dedine šťastne až do smrti. Zvláštny filmový zážitok. Niekedy mám dojem, že viem z histórie zahraničnej viac ako z tej našej domácej. Tak som sa šla dovzdelať do kina. Dedinu premietali vďaka SNG a ich výstave Prerušená pieseň. Budovateľské päťdesiate roky. Pred filmom šli dva mini dokumenty z toho obdobia. Jeden o budovaní, ktoré vždy šlapalo minimálne na 110% a druhý o oslavách 70ky taťku Stalina. Uf. Socha JVS, ktorú na konci dokumentu odhalili, stojí pri vchode SNG k už spomenutej výstave. Sledovanie filmu bol zvláštny zážitok. Dedinské prostredie, svojské postavy aj herecké výkony, pálenka, koniec vojny, sedliaci, príchod boľševika. Pred filmom nám v príhovore povedali, že hneď budeme vidieť, ako sa postavy delia na kladné a záporné, ale mne všetky prišli také vzdialené, že sa mi naozaj pozdával len Kronerov Ondro, ktorý ale nedostal veľa priestoru. Ako príbeh ma to veľmi nezaujalo, ale ako historická lekcia sa mi to pozdávalo. (Kino Lumiére - 2.10.2012) ()
Dej sa odohráva v malej oravskej dedinke Stodolište od jari 1945, keď tadiaľ prechádzali ustupujúce nemecké vojska, ktoré prinášali ľuďom utrpenie a poníženie. V postavách rodiny Jána Šechnára sú vyobrazené všetky sociálne vrstvy obdobia po vojne. Najstarší Ján prijíma nové zmeny pozitívne, jeho syn Martin sa proti týmto zmenách búri a najmladší Pavol, ktorí sa vracia z koncentračného tábora sa stáva symbolom novej spoločnosti. Život po oslobodení bol veľmi ťažký, bolo potrebné sa vyrovnať s minulosťou, čo sa nie každému páčilo. Pomerne veľký priestor je venovaný opisu politických zmien na chudobnom Slovensku. Aj Stodolište je rozdelené na 3 časti : horný koniec obývajú boháči, dolný koniec strední roľníci a v Mrzáčke sú tí najchudobnejší. Škoda miestami až prisilnej agitácie, film má čo povedať staršej generácii, ktorá túto dobu prežívala, ale aj mladšej, ktorá všetko čo zaváňa červenou farbou odsudzuje a hanobí. Tú dobu trebalo prežiť a až potom sa môžu konkrétne činy hodnotiť. ()
Odporná obludnost opěvující komunismus a bolševickou propagandu. Tohle je fakt nechutná ideologická agitka a nedivím se, že získala Státní cenu Klementa Gottwalda. Fuj a hanba!! Příběh vystavěný na zlodějinách komoušů, vůbec neštítící se jejich praktiky ukazovat, právě naopak. Všichni gazdové jsou zlí, jeden se ale přeci jen najde, kterej se pak ke komunistům přidá a pomůže jim. Představitelé Demokratické strany jsou zobrazeny taky jako svině. Nebo majitelé pily - zloději a podvodníci. Opravdu na blití. Jedna dobrá hláška se mě ale líbila, když ženská vyhazuje z chalupy svýho zetě a křičí na něj : "To radšej budem mať pod strechou cigána než komunistu!" Vyvrcholení přichází, když v osmačtyřicátém přebírají komouši moc a hlavní postava zahlásí : "Vy už páni súdiť nebudete, teraz už budeme súdiť my!" Děkuji pěkně, tohle mi stačilo. Zrůdnost. O hereckých výkonech ani nemluvě. ()
Ked si odmyslim ideologicke bahno /konflikt chudoby s dedin. bohacmi/ tak mi ostava sledovat okazalu teatralnost vsetkych pritomnych hercov. A to ja nemam rad. 10 % ()
Lettrichova filmova prvotina zaujme predevsim obrazem doby. Dejove a ani po filmove strance me ale tato dedina nechala chladnym. ()
Film treba chápať z pohľadu obdobia, v ktorej vznikal, a aj z pohľadu nutnosti poplatnosti ideológie. Keď si toto odmyslíme, dajú sa nájsť aj pozitíva, ktoré však nie sú nejako výrazné. Sú v maličkostiach ako život vyzeral na dedine, aké boli vzťahy (aj nevraživosť) medzi ľudmi. Príbeh nesie jasné rysy, aj keď viacmenej budovateľské. Trochu mi vadil ten komediálny podtón na začiatku filmu. Ale známymi tvárami a neskôršími slovenskými hereckými hviezdami sa to tam hemží. Hodnotenie: 55% ()
Mám taký pocit, že kniha možno aj nebola taká čiernobiela a tendenčná a poskytuje omnoho jemnejšie nuansy a nejednoznačnejšie postavy než tento agitačný budovateľský počin, v ktorom zložité pomery, zmätok a nerozhodnosť povojnovej tretej republiky sa ako tak ukazuje jedine na richtárovi, ktorý nehľadiac na svetovú politiku, snaží sa byť spravodlivý, s každým zadobre a pomôcť predovšetkým obyvateľom svojej dediny bez ohľadu na beh dejín. Keď si uvedomíme, že to boli totálne jednoduchí, z veľkej časti aj negramotní ľudia, zrejme iba výrok jednej z postáv "ja už ničomu nerozumiem" môže ako-tak vystihovať realitu, v ktorej sa náhle ocitli - určite lepšie než obludná čiernobielosť zlých kulakov-pijanov, kolaborantskej germanofilskej učiteľky, zákerných meštiakov z Demokratickej strany (ktorá na Slovensku nad komunistami presvedčivo zvíťazila) na jednej strane, kým na opačnej strane barikády tancujú dobromyseľní statoční Červenoarmejci a domáci komunisti jasní ako nepoškvrnené počatie (ale také prirovnanie im radšej nehovorte). Medzitým pár nerozhodných, čo sa do konca musí rozhodnúť pre jeden alebo druhý extrém, lebo doba a nová moc to jednoducho žiadajú... a všetko v otravnom patetickom herectve a filmárskej ťažkopádnosti 50. rokov. ()
Veľmi pekný slovenský film s životným hereckým výkonom Samuela Adamčíka. Začínajúci režisér Andrej Lettrich dokázal, že slovenská kinematografia má v ňom sľubného filmového tvorcu, čo sa rokmi i potvrdilo. ()
Debut režiséra Andreja Lettricha na poli celovečerného hraného filmu, po Rodnej zemi v poradí druhý farebný film nakrútený na Slovensku. Zároveň jediný, ktorý v roku 1954 vo filmových ateliéroch na Kolibe vznikol. Ide o typický produkt 50. rokov –sociálnu, či budovateľskú drámu s čiernobielym vykreslením postáv, ktorá bola nakrútená podľa rovnomenného Františka Hečka, predstaviteľa socialistického realizmu. Schematizmu, ktorým je poznamenaný román, sa nevyhla ani jeho filmová adaptácia. Každý film je viac, či menej poznačený dobou, v ktorej vznikol a výnimkou nie je ani Drevená dedina. Tendenčne ladený príbeh sa odohráva v rokoch 1945 až 1948 na Orave, v dedine Stodolište, začína sa na sklonku 2. svetovej vojny a končí Víťazným februárom. Dej filmu sa sústreďuje okolo postavy starého Púplavu, ktorého hrá Samuel Adamčík. Púplava začne po vojne bojovať za znovuvybudovanie osady Mrzáčka, ktorú na sklonku vojny vypálili Nemci, čím si proti sebe popudí bohatých sedliakov – kulakov. Postavy vo filme sú čiernobiele, schematické, všetci boháči, kulaci sú samozrejme zlí, ostatní dedinčania - chudoba, bezzemkovia dobrí. Predstavitelia Demokratickej strany ( napr. Ctibor Filčík alebo učiteľka sympatizujúca počas vojny s Nemcami) sú zobrazení negatívne, komunisti ( Karol Machata ako P. Šechnár) sú vykreslení pozitívne. Hlavne P. Šechnár, ktorý je jednou z hlavných postáv filmu, je vykreslený tak pozitívne, že je toto stelesnenie dokonalosti miestami až neznesiteľné. Z povstania sa domov vracia ako komunista („Mamo, ja som komunista!“) a neznaboh, ktorý sa prestal modliť, čo mu jeho matka nevyčíta , skôr naopak, utvrdzuje ho v tom, že ako dobrý človek sa nepotrebuje modliť. Takže v tejto komunistickej agitke nechýba ani ateistická propaganda. Nechýbajú teatrálne herecké výkony, ktoré dnes pôsobia smiešne, hlavne vtedy, keď sú herci príliš patetickí . ()
Takáto komunistická agitácia mi nebola vôbec po chuti a takmer to ani nedokážem zhodnotiť. Herecké výkony v rámci doby vzniku dobré, aj prostredie, kulisy a dej to malo. Ale ten príbeh o dobrých chudobných a zlých gazdoch mi nejako nešiel do hlavy a je už značne prekonaný. ()
Film natočený podľa románu F.Hečka. V 50tych rokoch minulého storočia v čase budovania socializmu sa ani iný duch filmu nečakal. Boj dobrých komunistov proti gazdom , ktorí nechceli vymoženosti nového lepšieho sveta. No napriek jasnému scenáru v tomto filme vidieť dobré herecké výkony : Machata, Grúberová, Bagar, Čierny, Adamčík. Preto dávam 60% ()
Solidní ukázka tehdejšího uměleckého pokusu o propagandu u naších východních bratří. Jen nechápu obsazení tehdy mladého Kronera do roli dědka. ()
Vzorový příklad socialistického realismu. Umělecká hodnota filmu je nulová, naopak výpovědní hodnota o době jeho vzniku (ne o době tří poválečných let, během kterých se příběh odehrává), tedy o první polovině 50. let, je velmi cenná. ()
Typická politická agitka na tú dobu, so šťastným koncom. Privriem však obe oči. Hrajú: Samuel Adamčík(rychtár Peter Púplava), Oľga Adamčíková(stará Púplavová), Andrej Bagar(vládny komisár Martin Šechnár), Mária Bancíková(Zuza Šechnárová), Karol Machata(Pavo Šechnár), Jozef Kroner(Ondro Chlistoň), Jozef Čierny(Juraj Mikula), Beta Poničanová(stará Mikulová), Oľga Sýkorová(učiteľka Melánia Krutková), Zdena Grúberová(Hanka Ťapajová), Mária Markovičová(stará Ťapajová), Ján Bzdúch(Mišo Múčina), Július Vašek(Ondro Ončo), Ľudovít Reiter(Števo Záholec), Vilma Jamnická(stará Záholecová), Frída Bachletová(Tereza Chrchútová), Božena Slabejová(Dora Chrchútová), Gejza Slameň(Ondrej Zoba), Mikuláš Bugár(Adam Janovčík), Juraj Haľama(tajomník strany), Branislav Koreň(správca píly), Július Bulla(Jožko Grajciar), Ctibor Filčík(okresný vyšetrovateľ), Pavol Mikulík(brat Pava Šechnára), Arnošt Garlatty(úradník na píle). ()
Hečkova kniha je vskutku veľmi dobre prevedená na plátno. Atmosféra v zbedačenej dedine po vypálení dýcha nepokojom a výborne to bolo zachytené práve v 50. rokoch, dnes by sme to tak nezachytili (ak by sa robil remake). Postavy sú jasne čitateľné, Jozef Čierny jasný záporák, Jožo Kroner perfektný bezdomovec, akurát som ľudáka neveril u Machatu. Samozrejme, vrchovate sa už pretĺča červené súkno, aby sa opäť povzbudil ľud v tom ako krajina vzkvétá keď pozoruje stavbu domov. Táto pachuť kazí dobrý dojem, no v rámci "budovania utópie" je to jedno z lepších diel. ()
Bohužel musím přiznat, že jsem se občas v tom politickém „hrmotu“ ztratil. Ale herci byli hodně přesvědčiví, agitka to bylo jako řemen, tak nevidím důvod nedat celému týmu a filmu šedesát ze sta. ()
Ukázka dobové politicky angažované tvorby. Debutující režisér Lettrich ovšem moc nezvládl herce, kteří jsou ve vetšině případů přehnaně teatrální. ()