CBGB: Kolébka punku

Myslím, že milovníci poctivej rockovej hudby, ktorá v tých časoch bola tak populárna, si určite prídu na svoje. Postava Hillyho Kristala bola pre mňa pred pozeraním filmu neznáma a podľa mňa je to fajn pocta vytvoriť niekomu, kto pre rockovú hudbu toľko urobil. Film je hraný, no aj napriek tomu zachováva v sebe prvky reálnosti a v podstate je vystavaný na reálnych základoch - nemal som tým pádom problém s uveriteľnosťou príbehu, čo ale môže byť v tomto prípade aj chybou, nakoľko kolíska punku nie je ani CBGB ani časopis punk spomínaný vo filme, ale ulice Británie. Odhliadnuc od toho, že sa nejedná o dokument sú pre mňa takéto obsahové chyby tolerovateľné. Myslím že tento film má aj napriek tomu výpovednú hodnotu a je vhodný adept na príjemne strávených 100 minút (28.06.2015)

Tak to je opravdu pouze pro undergroundové nadšence. Celý film je natočen jako pocta Hillimu Kristalovi, ale bez nějaké dějové roviny. Do toho vstupuje snaha, udělat to vtipné, v podobě komixových časopisů, což bylo asi nejhorší. Byla jsem zvědavá na Ashley Green, ale její výkon byl mizerný. Alan Rickman proplouvá filmem, tak jako vždy suverénně a Rupert Grint měl fakt dobrej ohoz. Být fanda do punku, tak se mi to i líbilo. (11.10.2014)

Na základnej škole sme mávali karneval. Okrem tradičných masiek tam býval program, kedy sme si všetci posadali na zem v telocvični a pred nás prišli starší žiaci, ktorí sa tvárili, že hrajú na hudobné nástroje a spievajú pieseň, ktorá na "playback" hrala. Tento film je trochu drahším updateom karnevalu na základnej škole. Príbeh ustupuje zbesilému samoúčelnému "komiksovému" strihu a film padá do hádania, ktorá slávna new wave/punková kapela sa ešte objaví a ako budú namaskovaní ich napodobitelia. Nič viac tu nie je, iba 100 minútový maškarný ples. Zlatí 24 Hour Party People... (22.08.2015)

Prečítal som asi sto strán punkovej čítanky "Zab mě, prosím!", mám doma skoro komplet Ramones, niečo málo fajného od milovaného Iggyho aj ešte menej od ešte milovanejšej Patty, po rôznych výberovkách porozhadzované to najpopulárnejšie z tej éry a chystám sa naplno ponoriť do Police (keďže mi s tým moji postarší kamaráti z oboch strán Atlantiku nedajú pokoj už roky a ich chválospevy na adresu Stinga a spol. - a ťažkanie si na moje ignorantstvo - inak neodrazím). Tým pádom sa cítim byť jedným z najpovolanejších vyhlásiť na adresu tohto filmu: ÁNO, PRESNE TAK TO VTEDY BOLO, nech sa vám to zdá akokoľvek neuveriteľné! A je úplne jedno, či ten kamión prevrátili alebo sa s ním len zasekli pod mostom (a tak ďalej) ... A je to vlastne úplne jedno celé aké to je. Ten film prekračuje hranice žánru či scény, ten film je ódou na všetko, čo tvorí jadro toho, čo môžme bez obáv, že budeme zbytočne kategorizovať, nazvať rock and rollom! Fucking rock a fucking rollom. Užil som si to a idem doháňať resty (počnúc povinnou literatúrou... povinná literatúra a punk rock... no nejebe mi?!). (09.03.2018)

V jedné velké díře zvané New York, byla ještě větší díra, jménem Bowery a v ní klub CBGB, kde se jeden naprostej pohodář snažil podnikat, aby mohl dát feťákům práci v kuchyni a tisícům individuí s hudebním sluchem šanci na nesmrtelnost. Ač nepatřím k těm, co by si extra stěžovali, že punk je mrtvý, energie, ukrytá v průvodci těžkých začátků na mě ale rozhodně zapůsobila, včetně Alana Rickmana jako Hillyho Kristala, jeho psa Jonathana, jeho barmana Merva, jeho kuchaře Idaha, jeho motorkářské ochranky, jeho matky, jeho chilli, jeho telefonního automatu, jeho švábů, jeho záchodů... ohledně posledně jmenovaných - ty by kouzelník Žito 44 nedal ;-) (24.03.2014)