Bezstarostná jízda

Bezstarostnú jazdu som videl po desiatkach rokov a prakticky som si už na premiérové dojmy nepamätal. Veľmi dlho som premýšľal, či ponechať pôvodné štvorhviezdičkové hodnotenie alebo ho zmeniť v súlade so včerajším zážitkom. Nepopieram, že ide o film v danej dobe prelomový a pre určitú komunitu kultový. Pre mňa je však dôležitejší súčasný dojem z neho. A ten mi vraví, že je to pomerne falošný film, v ktorom dej neplynie spontánne, ale za každou scénou je badateľný zámer tvorcov zapôsobiť na diváka presne definovaným spôsobom, a to nepíšem iba o závere. Na jednej strane sa plytvá časom na nekonečné zábery prírodných scenérií, ako keby išlo o prezentáciu cestovky, a na druhej sa jednotlivé scény nedoťahujú do konca a ostrým strihom sa prechádza do ďalšej epizódy. Prekvapujúce bolo, ako v tej dobe dlhšie vlasy v kombinácii s drahými čoprami poburovali miestnych obyvateľov. Ocenil som aj výborne vykreslenú chaotickosť života hipisáckej komunity, ktorú dvojica navštívila. Napriek tomu zotrvávam na trojkovom hodnotení. (07.03.2015)

Zhulenecká, svobodomyslná road story. Dva výstřední odproštění chopperáci jedou na Mardi Gras do New Orleans, po cestě se stavují u farmáře opravit si motorku, navštěvují hippie doupě, přespávají ve vězení atd... Zápletka je vyloženě jednoduchá a nějakého všeobjímajícího pocitu jsem si bohužel neužil. Fonda je nijaký, mlčenlivý, Hopper zase iritujícně se smějící pošuk. Ti dva mě nevzali. Ale parádní byl Jack Nicholson. Někomu to sedne, mně nic moc. Na pohodovou projížďku šukézní americkou polopouští preferuji VANISHING POINT, a tady z toho beru soundtrack. "The film that announced the end of the old Hollywood." (Guardian) (08.08.2010)

„Ľahký jazdec” je americký, legendárny, kultový a nezávislý kinematografický počin z konca 60. rokov - dvadsiateho storočia, ktorý je napokon predsa »závislý« na finančných prostriedkoch → producenta, scenáristu a herca v hlavnej úlohe → Petra Fondu, sledujúc cestu dvoch kamarátov na motocykloch Chopper, ktorí si to zrovna namierili z L.A. do New Orleans, a to konkrétne na vychýrený karneval Mardi Gras...☺ Z juhozápadu Los Angeles do mesta na juhu v Louisiane, je vzdialenosť cca 1 892 míľ, čo je v prepočte na kilometre → 3 044,228 km, a tak počas toho budú musieť nielen trochu častejšie (na)tankovať, či poprípade niečo zjesť a vypiť, ale súčasne aj postretať mnoho ľudí, medzi ktorými by som našiel napríklad i → „deti kvetov” , psychedelickú mládež, tzv. hnutie hippies, kam ich v podstate zavedie »cudzinec na diaľnici« , pričom fúzkatému Billymu, a ani Wyattovi, alias „kapitánovi Amerika” , nie je táto uvoľnená komunita absolútne cudzou, keďže oni dvaja sú priamo hippisákmi, ktorými bude okolie čochvíľa poriadne pohŕdať... , a to najmä → agresívni južania („rednecks”), ktorí si nekladú servítky pred chlebáreň, a do toho sa rovnako pridáva i nekonečné « drogové opojenie » , a to ani nehovoriac o kľúčovom zoznámení sa s naprosto svojským právnikom Georgeom Hansonom vo väzení, s ktorým sa im na chvíľu skrížia kolesá, a tak sa snáď už naskytá otázka sama od seba: „Ako sa ich putovanie vlastne (s)končí... ?” / Dennis Hopper je síce oficiálne uvedený, ako herec, autor scenára a režisér, ale myslím si, že sa musel nakoniec spoľahnúť predovšetkým na skúsenosti renomovaného kameramana → maďarského pôvodu, Lászlóa Kovácsa, ktorý vytvára fascinujúcu kompozíciu obrazu, ešte okorenenú i šikovnú strihovú skladbu Donna Camberna, a čo by to celé bolo bez dobových pesničiek, trebárs od → Steppenwolfu, The Byrdsu, či aj od The Jimi Hendrix Experience, však ? Jednoznačne film urobil cez noc superhviezdu z JACKA NICHOLSONA, ktorý sa predtým pohyboval v druhoradých produkciách z dielne Rogera Cormana, ale až teraz KONEČNE prestúpil do prvej, najvyššej ligy jagavej svietivosti, kam sa bohužiaľ paradoxne »nikdy« nepodarilo dostať dvom ústredným protagonistom → Petrovi Fondovi, a ani Dennisovi Hopperovi, a to i napriek tomu, že si zrejme asi ukrojili najväčší kus z koláča, keď by sa následne mohlo zdať, že Nicholson dojedal iba jeho zbytky, no na rozdiel od nich, na mále hereckého priestoru, predviedol → nadštandardný herecký výkon, zatiaľ čo sa oni dvaja zvyčajne pohybovali v štandardnej obyčaji. Film s rozpočtom 400 000 $ oslovil mladých kombináciou drog, rockovej hudby a násilia a v kinách zarobil viac než 16 miliónov dolárov, čím mu trasu vydlaždil môj mimoriadne obľúbený → Bonnie a Clyde. Som si extrémne istý, že táto záležitosť asi nie je určená úplne pre všetkých !? (22.08.2021)

(1001) Mně ten film nic neříká. A přemýšlím proč, když vyprázdněná narace je mému srdci velmi blízká. Rozdíl je asi v tom, že ve filmech s vyprázdněnou narací (kterým moje srdce holduje) se nic neděje a to něco znamená. Tady se neděje nic a v mých očích to ani nic neznamená. Možná by někteří moji oblíbení tvůrci nenatočili moje oblíbené filmy, kdyby neviděli tento film, ale já u Bezstarostné jízdy necítím nic. Celý ten výtvor je tak nesmírně náhodný, že si říkám, že by jedinou hodnotu měl mít pro ty, kteří ho vyráběli, a to jenom proto, že si tím sami prošli. Jak jedna nejmenovaná fiktivní postava prohlásila o pornu: "Když to nedělám sám, tak mě to nebaví." (04.06.2017)

Je to len pár dní, čo nás po ťažkej chorobe, navždy opustil hollywoodsky herec a režisér Dennis Hopper. Tak som si povedal, že si konečne pozriem jeho slávny film "Bezstarostná jazda". Už asi zo tri krát som sa o to pokúšal, ale nikdy som to nedotiahol do konca. Až konečne teraz. No moje pocity z tohoto diela nie sú nijak vzrušené. Nie, nie. Toto je filmová klasika, ktorej neviem prísť na chuť. Posolstvo rebelie, nehasnúcej mladosti, slobodného ducha dokážem oceniť, ale špinavý svet smradľavých hippiesákov je mi cudzí, odporný. Len z rešpektu ku veľkým menám, ktoré sú uvedené v titulkoch, dávam tomuto kvetinovému, motorkárskemu roadmovie tri hviezdičky. *** (08.06.2010)