Přirozený talent

Pán kolega nascendi vystihol vo svojej recenzii niekoľko bystrých myšlienok, s ktorými súhlasím, týkajú sa hlavného hereckého predstaviteľa, kde by som ešte rád doplnil jeden časový horizont, pozostávajúci zo 16. rokov, a ten sa priamo dotýka hlavnej športovej postavy - Roya Hobbsa. V pokročilejšom úvode natrafí na šialenú vražednú fanúšičku, ktorá ho chladnokrvne postrelí, a odvtedy sa na dlhých, filmových šestnásť liet odmlčí, a zase sa tlačí do popredia klasické klišé stárnutia... , ktoré sa zvyčajne pod rukami tvorcov premieňa na neuveriteľný fantasy prvok. Asi taká jediná výčitka k danej veci, inak Bob je takmer herecky bezchybný, čo sa týka jeho typického her. štandardu, JE - sebavedomý, správne drzý, ale najmä priebojný. Väčšinou ho v tejto polohe takto vnímam. Sekundujú mu šarmantné herečky na opačných stranách barikády. Glenn i Kim sú krásne ! Budúci režisér kultového Rain Mana - Barry Levinson, nakrúca pozoruhodný RETRO snímok zo športového prostredia, konkrétne amerického populárneho BASEBALLU, pričom nebojí sa ísť nekompromisným pohľadom do jeho zákulisia, ako to tam v skutočnosti funguje, kto tu ťahá za nitky ? Na Hobbsa brutálne tlačí vyššia MOC, beštiálne intrígy sú na vzostupe, a či sa z nich nakoniec vymaní, nechávam na každom divákovi, nech sa o tom sám presvedčí po zhliadnutí tohto celkom zaujímavého filmového diela. (15.07.2018)

Vydarenosť športových filmov spočíva v tom, že núti ich tvorcov k čo najlepším výkonom. Okrem toho je ,,Prirodzený talent" zaujímavý v tom, že režisér Levinson ho zaodel do trocha tajomnej až záhadnej atmosféry, za čo môže postava Roberta Redforda, hlavne keď svojimi odpalmi začne demolovať štadióny. A práve jeho stretnutia so svetom úplatkárstva a vyššej moci ho mierne o toto netradičné čaro uberá. Herecké výkony sú nanajvýš uspokojivé, okrem Redforda zaujme hlavne Kim Basinger a Wilford Brimley v úlohe trénera Fishera. Glenn Close ako Redfordov strážny anjel mi prišla skôr dosť nevýrazná, síce má stále na tvári ten blažený úsmev, veľa však toho nenahovorí. Okrem toho je plusom filmu aj vydarená hudba Randyho Newmana (17krát nominovaný na Oscara - iba raz dostal) s citeľne branou inšpiráciou Vangelisovými ,,Ohnivými vozmi" , ktorý na Oscaroch triumfoval pár rokov predtým. Film ma síce nijak zvlášť nenadchol, pri jeho sledovaní som však aj ľahko zabudol na jeho vyše dvojhodinovú stopáž. (napísané 8.10. ´08) (06.10.2008)

"Let's play ball!"     Keďže "najskvelejšiu hru na svete" nemám rád, dúfal som, že film nebude len o bejzbale, očakával som niečo v štýle filmu Field of Dreams, ktorý sa mi veľmi páčil a v ktorom bejzbal nie je to podstatné. Žiaľ, sklamal som sa, film je predovšetkým o bejzbale a všetko ostatné je v úzadí, na vedľajšej koľaji. Tak je to so psychológiou postáv, ktorá je veľmi plytká, tak je to s povrchnou romantickou linkou, ktorá vyznieva veľmi pateticky a podporuje ju v tom žiaľ aj hudba Randyho Newmana (inak výborného, hlavne v rozprávkach) a tak je to aj s plytkými vedľajšími dejovými linkami, ako sú intrigy v zákulisí, či snaha novinára o senzačný príbeh. Čo naopak vystupuje do popredia, je množstvo otravného klišé z takýchto športových filmov, ako večne žuvajúci a pľujúci realizačný tím, frajerské pózy hráčov, kvázi vtipné príhovory v šatni (trápny doktor), groteska na ihrisku v dobe, keď sa tímu nedarí a to všetko je prešpikované množstvom pátosu a prázdnymi rečami. Jednoducho takto namiešaný mix je pre mňa len veľmi ťažko stráviteľný a jeho otravnosť a nezáživnosť zmierňuje len výborný Robert Redford a čiastočne ešte femme fatale Kim Basinger vo svojom vrcholnom období. Glenn Close mi je dosť nesympatická a hodí sa mi skôr do role mrchy, než do role milej a príťažlivej dievčiny. Zisťujem, že režisérsky štýl Barryho Levinsona mi príliš nevyhovuje a jeho Rain Man (1988) musel byť zrejme len momentálny záchvev geniality a zhoda okolností. Zaradené v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. (20.11.2021)

Tohle se Redfordovi vážně povedlo. Je to sice přesně podle pravidel (nevede se nevede se, nakonec hudba, zpomalený záběr a povedlo se). Redford je přesvědčivý a sympatický. Kim Basingerová je nepříjemná, což plní úlohu a na Glenn Closeovou je tentokrát příjemný pohled. Musím se zmínit o jedné z prvních rolí Michaela Madsena. Ujde. (03.01.2004)

Nevidel som trailer a nečítal som obsah, takže ma prekvapivý zvrat krátko po začiatku filmu šokoval. Po skoku v čase o x rokov dopredu už ale film postupuje podľa klasických klišé tohto žánru a s ničím zaujímavým sa nevytasí. No a samotný príbeh hlavného hrdinu ma nestrhol natoľko, aby som si vo finále obhrýzal od nervozity nechty na rukách a nohách. Dĺžka mojich nechtov ostala nezmenená. Z časti za to môže aj samotný Redford, ktorého dvakrát nemusím. Do tej úlohy tvrdohlavého zadubenca, ktorý si ide za svojím bez ohľadu na pikle zloduchov v pozadí alebo svoj zdravotný stav, by sa hodil môj obľúbenec Costner. Ale toho skvelé baseballové filmy ešte len čakali. Z vedľajších postáv ma ešte zaujal Madsen ako namyslená hviezda a skon aký postihol jeho postavu v tomto filme by nevymyslel ani Tarantino. Výsledkom je taká solídny štandard na jedno pozretie. Z baseballových filmov mám iných favoritov. 6/10. (04.07.2020)