Zvoník u Matky Boží

Musím povedať, že som sa dosť tešil na túto adaptáciu románu Victora Huga (prvýkrát som ju videl pred viac ako 10 rokmi), no moje pocity po jej zhiadnutí boli skôr zmiešané. V mnohých veciach je od nej lepšia televízna adaptácia z roku 1982 s Anthony Hopkinsom v hlavnej úlohe obludného Quasimoda. Anthony Quinn sa viditeľne snaží, avšak jeho kvality sa pohybujú na sínusoide lepších a horších scén. Keď ma Hopkins pri mnohých scénách naozaj rozplakal, tu som bol po celú dobu naozaj veľmi vlažný, za čo do istej miery môže aj prístup režiséra, ktorý sa na nič nehral, čo tiež občasne dosť zamrzí. Výpravne je film na veľmi slušnej úrovni, rovnako aj po hereckej stránke sa tu objavujú tie najžiarivejšie hviezdy, čo však z toho, keď sa neobjavuje ani kúsoček zaangažovanosti, z časti aj absencia hudby, ktorá v tých najvypätejších scénach naozaj chýba, aby im dodala výraznejší náboj. Od výsledku som teda čakal viac, zvažoval lepšie hodnotenie, no tento film nesplnil úplne všetko, čo som od neho očakával. Asi si budem musieť počkať na staršie spracovania. (18.01.2008)

Určitý »HYPE« okolo zrovna tohto pomerne dosť inkvizičného a zas málo romantického titulu: Chrám Matky Božej v Paríži, je podľa môjho vecného názoru: hodne zveličeným, prehnaným a nadneseným, nakoľko sa takmer vôbec ani nezakladá na pravde, ale skôr úplne naopak; zväčša totižto na mňa priamo sálala akási bližšie nešpecifikovaná NUDA, ktorú vskutku asi nedokážem ani bližšie konkretizovať, pričom ak by som ešte neprechovával i určitú sympatickosť z mojej strany voči zúčastneným aktérom [najmä teda, čo sa vo všeobecnosti týka "lollobrigidky"], tak som priam presvedčeným o tom, že by som išiel s celkovým hodnotením → minimálne aspoň i o stupeň nižšie, čo by už tentoraz zrejme naprosto zaváňalo akýmsi veľkým [trochu si predsa pomôžem i českým jazykom v tomto ponímaní] průšvihom, kedy tvorcovia neboli príliš ďaleko vzdialení od filmového maléru ... • Rovnako si tiež ani bohvieako extra zvlášť zase nemyslím, že «cigánska komediantka» ESMERALDA [a vari i "čarodejnica," podotýkam!], čiže údajne akási ikonická, či dokonca vraj i nesmrteľná postava v podaní Talianky: Giny Lollobrigidovej, je snáď iba tou, ktorú by som si mal navždy [za]pamätať, s čím jednak rozhodne nesúhlasím, keďže som akosi ani nepostrehol, prečo vlastne by tomu tak malo byť? • Skrátka; tento titul bol celkovo nudným a nezáživným, kedy trebárs taký predstaviteľ »Muža v čiernom«, t.j. Claude Frollo v podaní francúzskeho herca Alaina Cunya, [ktorý mal mimochodom oveľa lepšie napísanú postavu v nasledujúcom DIAMANTOVOM POČINE: La dolce vita, kde totiž na malom priestore dokázal vyťažiť naprosté maximum, čo bohužiaľ v tomto prípade absolútne neplatilo], je tak extrémne nevyužitým ["antagonistom"], že sa neustále iba kamsi večne zakrádal, a k tomu sa stále len mračil ..., až si normálne myslím, že «zvonársky hrbáč» Quasimodo v podaní pôvodom mexického herca Anthonyho Quinna, bol na tom pravdepodobne ešte asi horšie, než jeho hlavný súputník, lebo ak by sa režisér Delannoy, v jednom kuse nezapodieval iba samými malichernosťami [postavami: Phoebusom a Pierreom a podobne], a venoval náležitejšiu pozornosť dvom »mimoriadne zaľúbeným hrdličkám« Esmeralde & Quasimodovi, a nevkladal prebytočné vsuvky v podobe ďalších, akýchsi vedľajších postáv, tak vtedy by som mal určite lepší dojem z filmu ako celku. • V krátkosti sa jednalo o SKLAMANIE, ktoré si táto látka vonkoncom nezaslúžila, a tak napokon možno niekedy vyskúšam aj iné alternatívy ... (02.11.2023)

Nakoniec predsa len trochu menšie sklamanie vzhľadom na vysoké očakávania ďalšej nesmrteľnej klasiky a potenciálneho sa vracania k milovanej ždímačke sĺz. Vlastne je všetko presne na svojom mieste, lenže táto adaptácia už značne trpí zubom času, pričom som očakával presne opačný efekt. Film obsahuje zopár nechcene vtipných scén, napríklad pri zhadzovaní tehál z katedrály sa im bohvie prečo nikto nechce uhýbať a náhly strih zo strechy na prebiehajúci dej pri bráne pôsobí až parodicky. Zvonár tak vyvoláva viac dojem rozprávky ako realistickej historickej drámy. (11.01.2018)

...vona...je černá jak čerstvě vypálená bradavice....von...má celkem brutální skoliózu.....story jako vystřižená z červeny knihovny.......připálenej velbloud?????...nevím...ptát se co by asi vzniklo skřížením těhlech dvou je tady vcelku zbytečný...páč jeden člen z tohohle hvězdnýho pááru během těch stopatnácti minut definitivně zařve...(škoda jen že ten hezčí)..ale vážně.. proti tmavejm já fakt nic nemám (..zdravíme Reye, AŤ ŽIJOU MULATI!!!)...a teď něco pro zasmání: luští cigán křížovku a čte: černý pták na tři...chvili premejsli...pak se ťukne tužkou do čela a napiše...MUJ (08.02.2007)

Práve dnes odišla legenda. Prvá Rimanka, životom aj filmom. A práve s ňou je zvonárova verzia najlepšia. Určite lepšia ako knižná verzia, ktorú trebalo fakt, že lúskať, keď tam Hugo na desiatkach strán opisuje len katedrálu. Toto krásne filmové spracovanie už ani netreba vylepšovať a nech to dnes ani neskúšajú. Určite by z hrbáča urobili tretie pohlavie alebo niečo podobné. (16.01.2023)