Plivu na váš hrob 2

V roku 2010 nastal v rámci subžánru rape&revenge zásadný zlom, keď sa doposiaľ nevýrazný režisér Steven R. Monroe rozhodol pre oživenie jedného z jeho najikonickejších predstaviteľov, amatérske, surové a skrz-naskrz podvratné I Spit on Your Grave (známe tiež pod výrečným názvom Day of the Woman). Podarilo sa mu pôvodný hrubo neopracovaný materiál obratne vyzdvihnúť z prachu a dať mu novú tvár pre nové tisícročie. Spravil ho temnejším, dodal mu lepší scenár, ale zachoval onu charakteristicky zvrhlú estetiku krutosti a odvážil sa ísť omnoho hlbšie v otázke fyzickej i psychickej konfrontácie ľudskej bytosti (a diváka) s nekompromisným násilím a sadistickými figúrami, stelesnenými typizovanými zástupcami vidieckych buranov. Razom si tak získal nemálo fanúšikov, ktorí mu dodali odvahu na ceste za stvorením sequelu. Ten bohužiaľ len flegmaticky napĺňa schému rape&revenge a je výkladnou skriňou koncentrovaných znásobených neduhov originálu, naproti ktorému však nemá ono špecifické kúzlo, postráda zábavnú neskúsenosť tvorcov (a šarmantnú predstaviteľku hlavnej role). Špinavá a surová estetika je nahradená povrchnou a útrpnou samoúčelnosťou. Dej je plný nelogických a absurdných momentov, ktoré sa scenáristi ani nepokúšajú vysvetliť; zasadenie do Bulharska môže dojmom exotického (a pre tvorcov lacno napodobiteľného) prostredia pôsobiť snáď len na priemerných Američanov, ktorí netušia, že Georgy skutočne nie je typické krstné meno v tejto geografickej oblasti. Žalostné herecké výkony a pokusy o emocionálny zásah a rozmer vyznievajú smiešne. Technická stránka tiež nie je prostá vád - rutinná šedá kamera opovrhuje núkajúcimi sa možnosťami kreatívneho využitia, miesto toho preferuje nezáživné snímanie fádnych kulís a násilných výjavov. Pritom sa ale ani zďaleka nejde tak do extrému, ako u Monroeovho pôvodného remaku, čo by bol prípad, kedy by naopak všedná a neosobná kamera (a vizuálna stránka všeobecne) vytvárala divácky zaujímavý kontrast a možnosť interpretácie ako rafinovanej metafory "obyčajnej krutosti". Takto zostáva len priestor na ďalšie povzdychnutie nad úpadkom dobre rozbehnutej značky. K montáži sa dlho vyjadrovať netreba - sekvencia po páde do kanálu je jasným dôkazom, že by sa mal strihač spolu s osvetľovačmi vrátiť späť do lavíc. Všetko korunuje prostá nudnosť nerozvinutého potenciálu dejového ohniska (koniec koncov, ani samotné vraždy nie sú vôbec originálne či zaujímavé, len pozorne odpisujú a vykrádajú ako starý originál, tak iné zdroje) a neschopnosť adekvátne pracovať so stopážou a teda dobre využiť koncept na danom priestore (tento problém mal aj pôvodný film zo 78.-eho, ale ani zďaleka nie v takej miere). Pre diváka, ktorý dokáže ignorovať všetky vyššie spomínané neduhy a nemá so žánrom (resp. jeho kvalitnejšími zástupcami) takmer žiadne skúsenosti, však môže byť dostatočným hororovým potešením, to určite nevylučujem. Pre mňa nie je uspokojivým ani ako guilty pleasure. 0% (06.09.2014)

Prvá polovica za štyri hviezdy, zvyšok ma moc nevzal. Nie že by to bolo zle natočené, len ten dej v Bulharsku celý podráža šupácke nasvietenie a šupácki herci, šupácke interiéry a exteriéry a celkovo maximálne šupácky look, ktorý na mňa nefungoval ani tak pocitom beznádeje (ako pravdepodobne mal), ale skôr otrávením z úmyselnej béčkovitosti. Proste to na mňa pôsobilo ako ďalší Hostel, kde chcú tvorcovia ukázať oné nehostinné podmienky, iba obsadením škaredých hercov a snímaním všetkého za neustáleho šera. Ale mňa moc nezobrala ani jednička (ten preceňovaný amatérsky shit, ktorý bol predlohou, ani nespomínam). Asi mi proste vadí, keď film vyspoileruje väčšinu deja už názvom svojho žánrového zaradenia. To chce potom nejakú tú pridanú hodnotu a tou práve táto séria nedisponuje. Ani cez gule vo zveráku. Zlaté Savage Streets (09.09.2013)

Prekvapivo slušné a miestami aj vcelku nápadité pokračovanie solídneho remaku exploitačnej klasiky. Aj keď v tomto prípade sa nejedná o pokračovanie príbehu, ale skôr o novú tematickú variáciu, s novou hrdinkou. Tá predstavuje začínajúcu modelku, ktorá sa snaží preraziť, no natrafí na nesprávnych ľudí a namiesto fotenia portfólia ju čaká prepadnutie, únos a znásilňovanie. Podarí sa jej však oslobodiť a pripraviť drsnú pomstu. Takže všetko šlape viac-menej v "I Spit On Your Grave" tradícii a hoci to neponúka nič nevídané, čo by subžánrom rape & revenge otriaslo, ide o chytľavý počin, ktorý sa mi páčil takmer rovnako ako predošlý remake. (07.09.2013)

Pro mě kupodivu přibližně na úrovni solidního prvního dílu. Jasně, film je to zbytečný, opakuje zažitou formuli rape and revenge filmů aniž by cokoli zásadního přidával atd. Jenže já od filmů (a především od hororů) nevyžaduju ani tak originalitu či formální ozvláštnění, ale prožitek. Pokud to prostě funguje, tak je vyhráno. A I Spit on Your Grave v mantinelech exploitačního subžánru funguje zatraceně dobře, a to zvlášť ve své první polovině, v níž jsem s hrdinkou opravdu soucítil. Druhá polovina je o něco slabší, ale minimálně jedna scéna mi příliš dobře také neudělala. ISOYG2 má i problematické momenty (nad realizací hrdinčina převozu jsem dumal hned), ale celkově se jedná o povedené, fungující exploitation. 7/10 (10.09.2013)

Spoilery. Neviem sa zbaviť dojmu, že rape and revenge (o exploitationoch nehovoriac) sú pre psychicky narušených jedincov. Nehnevajte sa, ale vážne mi to tak s pribúdajúcimi rokmi (a pribúdajúcimi filmami tohto rangu, ktoré som vo svojom živote videl) pripadá. Hodinu sledujeme psychický a fyzický teror páchaný na spravidla mladej kočke. Je unesená, opakovane znásilňovaná, mučená, bitá, rezaná a všeličo ďalšie. V prípade tohto filmu je hlavná hrdinka kočka a dobrou správou je, že je minimálne polku filmu úplne nahá (no najcitlivejšie partie má v 98% prípadov rafinovane/úboho zakryté). Zlou je, že je celá domlátená, zakrvavená a pravidelne ponižovaná, čiže to, že je to nahá kočka asi v tomto prípade nemôžeme hodnotiť ako niečo, čo by si divák užíval. Nasleduje druhá polka filmu, v ktorej (nielen v tomto konkrétnom prípade) obeť únoscom/mučiteľom ujde a následne ich začne drasticky vyvražďovať. Je pravda, že ma film viac krát zaskočil (rozmačkanie semenníkov, návšteva neodtekajúcich záchodov), ale to je asi také plus, ako keby sa mi otvorili hnisajúce rany a začali z nich vyliezať červíky. Logiku skutočne nemám nervy riešiť – evidentne umučená a znásilnená mladá Američanka sa dostane na bulharskú policajnú stanicu a tam je len potľapkaná po pleci s tým, že si zrejme šľahla nejakú drogu a nech ide domov. WTF??? Záver, kedy dobrý policajt nechá túto niekoľkonásobnú vrahyňu proste odísť na americké veľvyslanectvo s tým, že šak „my si to tu už nejako v Bulharsku spapierujeme“ tomu nasadzuje definitívnu bizarnú bodku. (05.02.2017)